Weissovi už zasa ide karta

Do zápasu s Talianskom boli vrcholom Weissovej dvojročnej reprezentačnej éry kvalifikačné súboje v Prahe a Belfaste, kde jeho zverenci položili základy postupového triumfu. Po takmer roku však posunuli proti majstrom sveta latku neskutočne vysoko. Najvyššie v doterajšej histórii samostatného slovenského futbalu.

Squadra azzura je v srabe. Nech by jej kríza však bola akákoľvek veľká, Taliansko je stále so štyrmi titulmi majstra sveta futbalová veľmoc. S malým Slovenskom, jediným nováčikom na šampionáte, v ničom neporovnateľná. Pokoriť ju vo futbale, je dačo podobné ako zdolať Mount Everest.

Slováci sa zmobilizovali ako nikdy. A Weissovi už zasa ide karta. Chvíľu už strácal pôdu pod nohami. V prvých dvoch zápasoch šampionátu mu nevyšlo takmer nič. Najprv mužstvo inkasovalo gól niekoľko sekúnd pred koncom. A proti Paraguaju zradila kouča dovtedy bezmála neomylná intuícia, ktorú musí mať tréner danú zhora. Spolu so šťastím ho niekoľko mesiacov viedla za ruku k historickému postupu na svetový šampionát.

V zápase s Talianmi sa vrátili a ukázali jemu i mužstvu cestu. Na čo Weiss siahol, to mu priam rozprávkovo vyšlo. Urobil štyri zmeny v zostave, čo je radikálny zásah. Tí, čo nastúpili, patrili s Vittekom k najlepším hráčom na ihrisku. Pozrel sa na lavičku a vytiahol z nej Kopúnka, aby ukázal hviezdnu chvíľu svojej doterajšej kariéry. Alebo Vittek. Azda nijaký iný hráč nebol pod takým tlakom a paľbou kritiky fanúšikov ako on. Weiss ho neskutočne podržal a spravil z neho v doterajšom priebehu jedného z najlepších hráčov a strelcov turnaja.

Slovenskí kvalifikační súperi Slovinci sa deň pred súbojom Weissových zverencov s Talianskom lúčili so šampionátom, ale svet im tlieskal. V turnaji sa vytiahli, zanechali sympatickú stopu, potrápili Anglicko a domov sa vracali sťaby víťazi. Všetci ľutovali, že sa lúčia. Vtedy by sme aj prehltli notorické faux paus, keď si často aj na najvyšších miestach pletú naše dve krajiny.

Slovenskí reprezentanti sa totiž chystali odísť zo šampionátu ticho a zadnými dverami. Nik by ich v Afrike nezdržoval. Po výkone proti Taliansku sa svet opäť učil, že Slovinsko nie je Slovensko. Prvé sa už zbalilo a odletelo domov, druhé odrovnalo majstrov sveta.

To si už všimli úplne všetci. Keby nebolo na šampionáte Slovákov, bolo by o jeden strhujúci a krásny zápas menej. A tiež i obrovskú senzáciu, ktorá sa zapíše do histórie.

Slováci si zasa šampionát užívajú. A s nimi aj ich fanúšikovia…