Gól, ktorý otriasol srbskou hrdosťou. "Vojna" sa skončila víťazstvom Albánska, hrdina ukázal symbol orla

Dejisko zápasu, mesto Leskovac, je pritom príkladom politiky vyháňania Albáncov z územia. Obranca hostí Berat Djimsiti zase nesie na pleciach rany asimilácie. Pre mnohých Albáncov nie sú súboje proti Srbom zďaleka len obyčajným futbalovým zápasom.

Gól hrdinu zápasu Manaja, strelený na pôde tých, ktorí stále popierajú existenciu Kosova, bol symbolický, emotívny a historický. Keď Manaj zdvihol ruky a urobil z nich symbol orla, tribúny zaplnené Srbmi vybuchli hnevom. Toto gesto hrdosti a oslavy s národným symbolom Albánska je urážkou Srbska, pretože zobrazuje všetko albánske.

Bol to moment, ktorý pripomenul udalosti z Belehradu v roku 2014, keď sa červeno-čierna vlajka s mapou etnických území a portrétmi dvoch najväčších národných patriotov objavila ako dron nad hlavami Srbov na štadióne. V tom čase bol zápas prerušený po násilnostiach, ktoré boli páchané na albánskych hráčoch, a Albánsko triumfovalo za zeleným stolom kontumačne 3:0.

Pre Albáncov sa v sobotu večer v Leskovaci futbalová vojna skončila. A skončila sa veľkým víťazstvom Albánska 1:0. Symboliku v ťažko vybojovanom zápase bolo vidieť na každom kroku.

Po tom, čo sa stalo pred jedenástimi rokmi v Belehrade, Srbsko presunulo kvalifikačný zápas do Leskovacu, asi 50 kilometrov od hraníc s Kosovom. V časoch Osmanskej ríše bolo mesto a jeho okolie osídlené mnohými Albáncami a územie patrilo Sandžaku, ktorý bol niekoľko storočí súčasťou Kosova.

Dramatický prílev obyvateľov nastal po srbsko-osmanských vojnách. Srbsko anektovalo túto časť v roku 1878 a násilne vyľudnilo viac ako 30 – 40 tisíc Albáncov, ktorých dnes poznáme ako Muhadžirov. Tí, ktorí zostali, boli podrobení procesu asimilácie. Albánske dedičstvo je však prítomné v posrbčených priezviskách „Djimsiti/Gjimshiti“.

Obranca Berat Djimsiti doviedol reprezentáciu k veľkému víťazstvu v Leskovaci. Kapitán Albánska pritom nesie jazvy asimilačnej politiky, ktorú Srbsko uplatňuje voči Albáncom.

Čítajte viac Ronaldo nepremenil penaltu, Portugalci mali namále. Šou Haalanda, veľký triumf pre Albánsko

Futbalista z Medveđe, mesta medzi hranicami Kosova a Leskovaca, dodnes nosí oficiálne priezvisko Djimsiti. Ale tvárou v tvár Srbsku a komukoľvek inému, keď hrá za národný tím, nosí na drese priezvisko Gjimshiti.

V meste neďaleko hraníc s Kosovom sa deväťdesiat minút ozýval mohutný chorál „Kosovo je srdce Srbska“ – stará pieseň srbského nacionalizmu. Albáncami je vnímaná ako plač ľudí, ktorí stále cítia nespravodlivosť nezávislosti tých, ktorých upálili, zabili a vyhnali zo svojich území.

Srbsko môže naďalej spievať nacionalistické piesne, ale zdá sa, že o Kosovo už prišlo na všetkých frontoch. Prehralo ho vo vojne v roku 1999, keď čelilo malému národu, ktorý sa proti nemu postavil s puškami.

Prehralo ho v Haagu, keď medzinárodná spravodlivosť zdokumentovala zločiny. Prehralo ho v diplomacii, keď viac ako 100 krajín uznalo Kosovo za nezávislý štát. Prehralo ho vo futbale, keď sa federácia pripojila k UEFA a FIFA. Prehralo ho v športe všeobecne, kde už nedokáže ovládať ani symboly, ani emócie.

V každom zápase proti svojim susedom, najmä Chorvátsku, Srbsko cíti tieň porážky. Všetci, ktorých kedysi malo pod svojím dozorom, sú teraz nezávislými štátmi. A teraz, keď prehralo s Albánskom, Srbsko čelí najtrpkejšiemu odrazu seba samého.

Čítajte viac Priateľský zápas legiend? Škrtela vytočil rival z Chelsea, ako za starých čias

Médiá v Belehrade prežívali porážku ako tvrdú ranu. Titulky novín, ktoré sa objavili bezprostredne po zápase, jasne ukazovali šok spôsobený víťazstvom Albáncom. Jedno médium nazvalo epilóg zápasu tragédiou, ďalšie písalo o hanbe a katastrofe. Srbský tréner Dragan Stojkovič oznámil po prehre svoju rezignáciu.

Toto, ale aj spravodajstvo a reakcie Srbov, odhalili zranenie národného cítenia z ďalšej bitky, ktorú Srbi prehrali. Zároveň to rozbilo starú ilúziu, že Albánci sú stále pod nadvládou Srbska. Preto bola pre nich strata emocionálna, ale aj politická a symbolická. Pretože vždy, keď Srbi čelia Albánsku, nemajú na druhej strane frontu iba Albáncov z Albánska v rámci administratívnych hraníc, ale aj Albáncov z Kosova, Macedónska a Čiernej Hory. Reprezentujú ich aj futbalisti, ktorí spolu s červeno-čiernymi dresmi nesú so sebou históriu ľudí, ktorí prežili asimilačnú politiku.

Preto je každý zápas proti Srbsku sám o sebe bitkou. Preto aj hrdina zápasu Manaj, ktorý gólom umlčal Srbov, demonštroval gestom orlice pomstu za tých, ktorí sa dnešných víťazstiev nedožili. Za spálené domy, utečenecké tábory, masakry. A ukázal tým aj to, že napriek všetkému násiliu albánsky ľud opäť povstal.

Futbalové štadióny na nezvyčajných miestach Fotogaléria - 23 fotiek Všetky fotky

Leskovac stíchol. Výkriky „Kosovo je Srbsko“ utíchli. Po ponížení, ktoré zažili, obrátili Srbi svoj hnev dovnútra. Nadávky a urážky smerujú najmä voči sebe navzájom.

Takže Srbsko stratilo dôležité 3 body a s nimi aj svoj sen o kvalifikácii na Majstrovstvá sveta. Kosovo pritom bojuje o druhé miesto v skupine. A s výhrou v Srbsku sa uchádza o barážovú pozíciu aj Albánsko.

A popri nádeji na postup na MS v USA, Kanade a Mexiku futbalisti ukázali, že v novom storočí Albáncov nemožno zastaviť, ani keby ste popierali ich existenciu, ani keby ste sa ich snažili asimilovať a ani keby ste voči nim naďalej živili nenávisť.