Ľubarskij: Ani Ukrajinci nevedia byť voči svojmu tímu takí kritickí, ako Slováci. Pozrite sa, čo sa tu dialo okolo Calzonu
Foto: Profimedia
Ruslan Ľubarskij (50) je niekdajší skvelý útočník, ktorý na prelome tisícročia strieľal góly za Humenné a neskôr aj 1. FC Košice. Jeden zavesil dokonca Juventusu Turín v Lige majstrov. Na dosah mal aj korunku pre kráľa strelcov, no napokon ho o ňu obral Szilárd Németh.
Pochádza z Ukrajiny, narodil sa v Bare neďaleko Kyjeva, kde začal aj s futbalom. Mal iba dvadsať, keď prišiel na Slovensko, kde žije dodnes.
Ľubarskij je legendou slovenského ligového futbalu, kedysi bol taký dobrý, že ho údajne chceli aj do slovenskej reprezentácie, lenže nemal potrebné občianstvo.
Spomenuli sme si naňho pred viac ako dvomi rokmi, pár dní potom, ako ruské vojská napadli Ukrajinu. Bol to ťažký rozhovor, Ľubarskij vzlykal, odpovede prerušoval, veľmi sa hneval.
"Všetky negatívne emócie sú vo mne. Putin si zaslúži najvyšší možný trest. Celé ľudstvo ho musí odsúdiť. Keď vstanem, ihneď beriem do ruky mobil.
Zakaždým sa bojím, čo nové sa dozviem. Čo ten malý Hitler (Vladimír Putin, pozn. red.) robí s mojim národom. Toto je dnes môj život – o slzách, o nekonečnom smútku," vravel rozcítene.
Rozhovor sme napokon nedokončili, futbalista, ktorý aj naďalej aktívne hrá za humenskú mestskú časť Lackovce, nemal sily odpovedať na futbalové otázky. Jeho sestra totiž uviazla s rodinou v Kyjeve.
Čítajte viac Napadli nás v noci, presne ako to urobil Hitler. Sestrine deti teraz spia vo vani
"Má trinásťročnú dcéru a štvorročného chlapca. Mesto ostreľujú zo všetkých strán. Netuší, čo bude ďalej. Všetko sa zbehlo veľmi nečakane, začalo sa to o štvrtej ráno. Deň predtým všetko v pohode fungovalo.
Deti boli v škole a škôlke, večer zašli do obchodu a ráno – ten, pre ktorého už nemám žiadne meno – ich napadol. V noci. Ako Hitler. Deti spia pre istotu v kúpeľni vo vani," plakal do slúchadla.
Po roku sme sa mu ozvali opäť… Tak, ako väčšina Ukrajincov, aj Ľubarskij sa naučil žiť s vedomím, že v jeho rodnej krajine rinčia zbrane. Jeho sestra medzitým našla útočisko v Nemecku, no ďalšia rodina i priatelia zostali doma. Aj bývalí spoluhráči zo Záporožia.
"Narodil som sa a vyrástol v Sovietskom zväze, vždy som to vnímal tak, že ak nie sme jeden národ, tak aspoň dva bratské národy. Veru, takto sme si medzi sebou hovorili, že sme bratia.
Kedysi môj dedo s nimi bojoval vo vojne na jednej strane. A teraz? Všetko sa rozdelilo, nevieme si prísť na meno. Keď som videl, čo zostalo z Buče alebo z Irpine, tak to je – ironicky povedané – už len čerešnička na torte. Nedokážem to prehryznúť," vravel.
Posledný, tretí rozhovor v pláne nebol. Žreb futbalového Eura však zviedol do jednej skupiny Ukrajinu i Slovensko. Vytáčame teda Ruslana Ľubarského opäť. „Zdravím vás, boli za mnou z televízie, volali mi aj ukrajinskí novinári,“ začne veselým hlasom.
Foto: TASR
Čo sa ukrajinskí novinári pýtali?
Skôr také všeobecné veci. Chceli počuť môj názor na zápas Ukrajiny s Rumunskom, ale – samozrejme – zaujímali sa aj o Slovákov. Pýtali sa na tím, ale aj na to, ako hrali s Belgičanmi.
A čo ste im povedali?
Nebol dôvod špekulovať, povedal som to tak, ako to bolo, že Slováci zahrali fantasticky a Ukrajinci to pokazili. Uvidíme, ako sa s tým popasujú, futbal je na Ukrajine téma, píšu o ňom aj v čase vojny. Povedal by som, že je to futbalový národ, Slováci skôr hokejový.
Vedia byť voči svojmu národnému mužstvu kritickí?
Médiá? Isteže, ale povedal by som, že nie až tak, ako je to na Slovensku. Tu je to horšie.
Vážne?
Určite. A pre príklad netreba chodiť ďaleko. Pozrite sa, čo sa dialo po nástupe Francesca Calzonu na reprezentačnú stoličku, stále sa nám niečo nepáčilo. Rozumiem, štart do kvalifikácie nebol ideálny, ale akoby sme mu odmietali dať čas. Som zvedavý, čo povedia veční kritici teraz.
A vy ste si čo pomysleli, keď po zbabranej Lige národov Slováci doma nezdolali ani Luxembursko?
Určite som nerozprával o tom, že bola chyba angažovať ho. Veď to bolo len pár zápasov, ktoré nevyšli, potom sa však mužstvo chytilo. Zlepšovalo sa a progres potvrdilo aj pred pár dňami proti Belgicku. Ale opakujem, počiatočná kritika na hlavu Calzonu bola zbytočne prehnaná.
Čítajte viac Rumuni nám Ukrajincov poriadne zmobilizovali, upozorňuje Borbély. Náš piatkový súper má voči vlastnej krajine dlh
Ladislav Borbély vraví, že ukrajinskí futbalisti budú po debakli s Rumunskom maximálne mobilizovaní…
Aj ja si to myslím. Pre Ukrajinu to je nanajvýš dôležitý zápas, hoci je to turnaj, už si nemôže dovoliť zakopnúť, lebo do play off sa nepozrie. Pre nich je to všetko alebo nič, buď budú pred posledným skupinovým zápasom ešte v hre o postup do osemfinále alebo z neho bude už iba formalita.
Keď sa dnes hovorí o mobilizácii v ukrajinskom mužstve, akoby to malo viacero významov…
Je to tak. Ukrajinské mužstvo určite žije aj tým, čo sa deje vo vlasti. Dokážem si predstaviť, že táto téma rezonuje aj priamo v kabíne. Svoje pôsobenie na ihrisku vnímajú aj ako podporu vojakov na fronte. Dokonca som videl aj nejaké zábery, ako chlapi v zákopoch sledujú futbalový zápas ukrajinského mužstva na Eure. Je to zvláštne.
Myslíte si, že aj v kabíne sa v rámci prebudenia bojového ducha premietajú zábery zo zákopov?
To skôr nie.
Má piatkový zápas favorita?
Momentálne nie. Ak by ste sa ma opýtali pred týždňom, povedal by som, že Ukrajina zrejme bude mať jemne navrch, no videl som oba duely, Ukrajincom to fakt nešlo a Slováci milo prekvapili, netrúfam si teda tvrdiť, kto dnes vyhrá. Azda dobrá psychika bude teraz na strane Slovákov.
Real Madrid, Arsenal, Chelsea, Valencia… Ukrajinci pôsobia v slávnych klubových značkách, je to však aj reálne odzrkadlenie ich sily?
Dnes sa už nedá na to pozerať takýmto spôsobom, lebo potom by vyhrávali len favoriti a sami vidíme – aj na tomto Eure – že to neplatí. Brankár Andrij Lunin chytá za Real Madrid a proti Rumunom spravil chybu – aj on je predsa len človek.
A pozrite sa na Gruzínsko, mužstvo bez veľkých hviezd, nebolo ďaleko od toho, aby prekvapilo aj Turecko. Mená a značky vám nič nevyhrajú ani negarantujú.
Navyše, veľká väčšina reprezentácií má mužstvá poskladané prevažne z legionárov, napokon aj Slováci to takto majú. Niektorí dokonca pôsobia v top kluboch.
Na koho si dnes musia dávať najväčší pozor?
Asi na Artema Dovbyka zo Girony. Vie dávať góly, v tejto sezóne to dokonale potvrdil.
Budú hrať Slováci na zisk bodu, ktorý im chýba ku štvrťfinále?
Povedal by som, že Calzona vyrukuje na Ukrajincov tak, ako na Belgičanov. S vysokým napádaním, pokúsi sa prinúť Ukrajinu k chybe a skórovať. Poviem vám, páči sa mi tento štýl, vždy je to lepšie ako čakať zatiahnutý pred brankárom. Keď len bránite, je otázkou času, kedy sa spraví nejaká chyba.
Foto: Facebook
Ste momentálne v kontakte s priateľmi z Ukrajiny?
Áno, v pomerne pravidelnom. Volám do Kyjeva, do Záporožia či do Odesy. Život beží ďalej, naučili sa s tým žiť. Človek si asi zvykne na všetko, my ľudia sme takí.
A čo vy? Užívate si Euro?
Sledujem všetky zápasy. Aspoň pokiaľ sa moja manželka neozve. (smiech) Páčili sa mi viaceré, teraz sa veľmi teším na duel Španielov proti Talianom, to bude lahôdka, no poviem vám, veľmi sa mi páčili aj Gruzínci.
Google prezradil, že aj po päťdesiatke naďalej hráte a trénujete v Lackovciach…
A postúpili sme zo šiestej do piatej ligy, máme z toho veľkú radosť. Ale či naozaj pôjdeme vyššie, zatiaľ neviem, je to o financiách, cestovaní, musíme to dôkladne zvážiť.
Pätnásť gólov za sezónu, to je slušná bilancia, čo poviete?
Na môj vek dobré, nie? Stále to mám v nohe, hoci hrám už len na periférii.
V štatistikách sme však videli aj päť žltých a jednu červenú kartu…
Tuším o mne viete všetko. (smiech) Ruslan Ľubarskij si nenechá občas brnkať po nose. Ale nie, tá červená nebola dramatická, prišla po druhej žltej karte, nič zákerné to nebolo.
Komu budete v piatok fandiť?
Nech vyhrá futbal. Stotožním sa s každým výsledkom, hoci Ukrajina teraz potrebuje body trošku viac. Najradšej budem, ak pôjdu ďalej Slováci i Ukrajinci, hoci v tejto chvíli to nevyzerá pravdepodobné. Futbal však dokáže prekvapiť.
Čítajte viac Duda: Ukrajinci sú v ťažkej situácii. Bojujú za svoju krajinu, dotýka sa to aj Slovenska