Na absurdnú otázku absurdná odpoveď. Futbalový expert Borbély uvažuje, čo by sa muselo stať, aby Slovan nezískal titul

„Ak zo socio-ekonomických podmienok, ktoré nám ponúka táto krajina, vytvoríte konkurencieschopný klub aj v rámci Európy, potom to asi robíte dobre,“ vraví pred štvrtkovým zápasom EKL proti Olympiji Ľubľana futbalový expert Ladislav Borbély (68).
Pre Podbrezovú to bol zápas roka, napokon prehrala 0:6 – nie je to aj pre ligu dehonestujúce?
Nemyslím si to. Veď aj Slovan si v lete – keď hral v Limassole – prešiel cez svoj výkonnostný očistec. Cyperská degradácia, ale aj prehra s Dunajskou Stredou 1:3, jasne ukázali, že klub sa dostal do minikrízy, ktorú nikto nečakal. Mala však očistný efekt, lebo nasledovala správna reakcia.
Aká?
Slovan hral na jar v rámci akéhosi syndrómu „Dr Jekyll a Mr Hyde“, striedal výkony aj výsledky, no divákov to bavilo, lebo nikdy nevedeli, ako sa to skončí. V závere zvyčajne došlo k vyvrcholeniu a Slovan to nejakým spôsobom otočil.
To, čo sa stalo na Cypre (Slovan v predkole Európskej ligy prehral 2:6, pozn.), však malo očistný účinok. Táto blamáž klub zmobilizovala. Trénerský štáb musel zistiť, v čom spočíva nestabilita výkonov a nejakým spôsobom zvýšiť aj taktickú variabilitu.
Napokon sa ukázalo, aký dôležitý je nadštandardný vzťah majiteľ – tréner. Aký veľký zmysel má pri prekonávaní krízových situácií.
Bude mať debakel takýto očistný účinok aj na Podbrezovú?
Uvidíme, ako to pojme. Tento klub nedávno podpísal dlhodobý kontrakt so svojim trénerom, osvedčil sa mu a určite to nepadne na jednom výsledku. Nemalo by to vnútornú logiku. Predpokladám, že aj tu bude nasledovať očista.
Mimochodom, nestor slovenského trénerstva Michal Vičan kedysi Antonovi Dragúňovi po fraštácky takto povedal: „Toni, není umeny robiť fodbal, keď to ide, umení je robiť fodbal, keď to nejde!…“

Bol to v Podbrezovej skôr úlet, alebo sa len začína prejavovať rozdiel medzi úradujúcim majstrom a zvyškom ligy?
Spájajú sa tu dva faktory. Permanentný nárast hernej formy Slovana, ktorý narazil na stereotypnosť hry Podbrezovej. Domáci zrazu stretli príliš silného súpera.
Možno to bude pre Horehroncov aj poučením – pri ďalších konfrontáciách so Slovanom budú mať k jeho kvalite väčší rešpekt. Azda sa vytratil, keď Podbrezová v minulej sezóne vyhrala na Tehelnom poli.
Teda kvalita, skúsenosti na strane jednej a na druhej strata rešpekt zo silného súpera?
Podbrezová sa jednoducho stretla s koncentrovaným Slovanom, ktorý je na výkonnostnom vzostupe. Nielen v domácej lige, ale aj na európskej scéne. Slovan to potvrdil v Lille a potom aj vonku s Klaksvíkom.
Vo Francúzsku síce prehral, ale 60 minút hral neskutočne inteligentný futbal – škoda fatálnej chyby, lebo mal minimálne na remízu. Po vyžrebovaní skupín sme s niečím takýmto nerátali. Všetci sme si mysleli, že to bude jednoznačná záležitosť. Nakoniec nebola.
Je tu ešte len polovica sezóny, ale predsa len popusťte uzdu fantázii – čo by sa muselo stať, aby Slovan nebol v lete futbalovým majstrom?
Na absurdnú otázku absurdná odpoveď (úsmev). Pán Kmotrík by musel v zime predať klub niekomu inému a nový, dezorientovaný majiteľ zasa prerušiť niť. Samozrejme, toto nikto nepredpokladá.

Otázkou zrejme nie je či, ale s akým náskokom vyhrá domácu súťaž…
Asi tak. Keď zo Slovana odišiel Giorgi Čakvetadze a u Vlada Weissa ml. sa objavili zdravotné komplikácie, bol som na pochybách. Sám seba som sa pýtal, kto teda v tomto tíme vezme na plecia jeho kreatívnu zložku?
Vzniklo však veľmi pekné spojenie Čavrič – Barseghyan. Všetci vieme, že Srb mal namierené do Ruska, lenže Slovan prejavil veľkú vôľu, aby zostal. Mám pocit, ako by ho tým pokropil živou vodou.
Samozrejme, aj v minulej sezóne hral dobre, lenže tu zrazu vzniklo solídne partnerstvo s arménskym futbalistom. Barseghyan sa začína preberať, predtým som ho videl hrať dobrý zápas v Budapešti, keď Slovan vyhral nad Ferencvárosom 2:1, potom dlho nič. Konečne hrá opäť dobre, s týmto si ho sem tréner Weiss priviedol.
Vlani mužstvo brzdil fakt, že bojuje v Európskej konferenčnej lige, v tejto sezóne to už akoby nebola ani prekážka. Je Slovan silnejší ako vlani?
Zlepšuje sa. Navyše, je aj konzistentnejší. Podstatná je však jedna vec – Slovanu sa neosvedčil B-model v ligových zápasoch, kedy nastupovali prevažne lavičkoví hráči. Weiss dnes dáva priestor predovšetkým osvedčeným futbalistom.

V minulosti niekoľkokrát naznačoval, že na stoličke nie je prilepený a zvykol výrazne kritizovať aj svojich hráčov. Všimli ste si, že sa to už nedeje?
Lebo na to nie je dôvod. Kritika do vlastných radov ide predovšetkým vtedy, keď tréner nedostáva impulz z ihriska. Momentálne nie je na čo nadávať, treba skôr optimalizovať.
Weiss má cit, dokázal zmeniť systém, dnes pokojne nasadí vedľa seba Kucku, Kankavu a Savvidisa alebo troch stopérov. Osvedčilo sa mu to.
Takýto herný prejav môže signalizovať aj urovnanie vzťahov v klube, nie?
Bavíme sa o herno-taktických záležitostiach, toto je niečo iné. Môžem len zopakovať, že primárne dôležitý je vzťah majiteľa s trénerom. Ten v tomto prípade naozaj funguje.
Aj pre hráčov je dobré, keď vedia, že tréner má u majiteľa silnú pozíciu – omnoho jednoduchšie sa potom presadzujú požiadavky voči nim, v zápasoch musia vystúpiť z komfortnej zóny.
Predovšetkým v európskych dueloch, kde sa naozaj nedá hrať pohodlne. Keď na vás ako hráča tlačí celý klub a nielen tréner, je to oveľa efektívnejšie. A ukazuje sa, že aj správne.
Ak by ste dnes mali vybrať jedného kľúčového hráča v belasom, kto ním bude?
Ťažká otázka. Je ich viacero. Dôležitá je brankárska istota, najmä keď sa urobí nejaká chyba. Angažovanie Borjana bolo pre Slovan strategické. Čavrič má dar strieľať rozhodujúce góly a bol to on, kto dostal Slovan do pozície, v ktorej sa momentálne nachádza.
Urobil dobré rozhodnutie, keď neodišiel, lebo je to typ hráča, ktorého mužstvo potrebuje objaviť a keď sa tak stane, potom si ho už len láska – posiela mu prednostne lopty, čo on potrebuje, lebo keď ich nedostane, dokáže ho to znechutiť a mužstvo to cíti.
Výbornú formu má aj Kucka, ktorý sa výkonnostne vzdialil svojmu začiatku v klube. Je to jeden z mála hráčov, ktorí sú platní od šestnástky k šestnástke.

Tréner Weiss o ňom vraví, že by mal byť futbalistom roka na Slovensku…
Keby som viedol Slovan, tiež by som to povedal. Ale nie som a tak môžem vysloviť názor, že si to nemyslím. V každom prípade Juraj by mal byť v prvej päťke.
Budem nekompromisný – je rozdiel, keď niekto vyniká v našej najvyššej súťaži alebo v talianskej Serii A, francúzskej Ligue 1, či holandskej Eredivisie. Sú to omnoho kvalitnejšie ligy, aj keď treba priznať, že Kucka odviedol aj na medzinárodnej scéne za reprezentáciu ohromné množstvo kvalitnej práce.
Vážim si ho, byť na Weissovom mieste, poviem to isté. Bola to správna diplomatická reakcia trénera.
Kankava, Kucka, Kašia, Weiss – všetko sú to skvelí futbalisti, no zároveň v pokročilom veku. Nejde Slovan aj proti sebe, keďže sú už nepredajní?
Viete, čo si o tomto myslím? Pre trénera je vek číslo, ktoré sa použije, keď už hráč nespĺňa jeho herné očakávania. Inými slovami, je to numero, ktoré najmä na klubovej úrovni nehrá žiadnu rolu.
Pýtam sa: je filozofia Slovana nastavená na predaj hráčov alebo na kvalitné medzinárodné výsledky a zvyšovanie klubového ratingu? Slovan podľa mňa ide za úspechom a v tomto prípade je vek len vyjadrením niečoho, čo v žiadnom prípade nemá nič spoločné s výkonnosťou.
Keď sa 38-ročný hráč dokáže konfrontovať s osemnásťročným, je to predsa malý fyziologický zázrak, nie?
Ivan Kmotrík ml. v minulosti naznačil, že vzor vidí napríklad v pražskej Slavii. Je však takýto level na Slovensku dosiahnuteľný?
(smiech) Je to z Bratislavy len 400 kilometrov, prečo by teda nebol? Tým som povedal azda všetko.
Kam dnes patrí Slovan v európskom meradle?
Výkonnostné optimum, aj s dávkou realistickej ambície, je niekde o poschodie vyššie – v stredovej zóne Európskej ligy. Ak chce na tejto ceste postupovať – smerom od Konferenčnej ligy vyššie – nemôže sa držať filozofie, že ide vychovávať hráčov pre európsky trh.
Netvrdím, že nesmie predať futbalistu do jednej z top líg, no je to len parciálny motív, ten základný je zvyšovať hernú kvalitu a výsledkovú efektivitu. Slovan presne to aj robí.
Môžeme dnes o ňom hovoriť v stredoeurópskom meradle už ako o veľkoklube?
Čo je to veľkoklub? Čo je to maloklub? Slovan je európska futbalová značka, ktorá je momentálne na vzostupe. Hrá v najnižšej pohárovej súťaži (EKL) a pokiaľ chce nabrať slávne kontúry z čias triumfu v Pohári víťazov pohár (1969), potom ho čaká ešte veľmi dlhá cesta.
Vonkajšie okolnosti sa však zmenili, predtým boli podmienky vo východnom bloku a vo zvyšku sveta porovnateľné, dnes nie sú. Už samotný fakt, že Slovan sa posúva, je pozitívny.
Lebo ak zo socio-ekonomických podmienok, ktoré nám ponúka táto krajina, vytvoríte konkurencieschopný klub, potom to asi robíte dobre.
Klub päťkrát v rade vyhral majstrovský titul, neškodí však takáto dominancia lige?
A bola by naša liga lepšia, keby v nej Slovan nebol?
Určite nie…
No vidíte. Je to skôr výzva pre ostatných. Nielen športovo-technická, ale aj marketingovo-ekonomická. Musí sa nájsť niekto podobný majiteľovi Slovana, kto zainvestuje porovnateľné peniaze.
Všetko je otázkou času a budovania. Boli kluby, ktoré proces naštartovali, ale zatiaľ ho nedotiahli. Z večera na ráno Ligu majstrov hrať nebudete. Je to na dlho.

O Dunajskej Strede sme si mysleli, že má potenciál. Čo musia spraviť na Žitnom ostrove, aby belasým konečne podkúrili?
Bol som na nedeľňajšom zápase DAC-u s Trenčínom (0:0). Videl som mužstvo, keď ho viedol, Adrián Guľa, teraz má nového trénera. Predtým sa mi páčilo viac, pôsobilo ucelenejšie.
Možno si len hráči musia zvyknúť na nového kouča. V každom prípade, časté zmeny na trénerskej lavičke ničomu nepomáhajú. Generálnu stratégiu si však volí majiteľ.
Keby ste mali jednou vetou vystihnúť súčasný Slovan, čo poviete?
Že je na ceste.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ