Slovan bez kúrenia i teplej vody. Hamšík spal na starej posteli, na čo míňal najviac peňazí?
Foto: Archív Igora Bôbika
Igor Bôbik (61) sa pred vyše dvadsiatimi rokmi ujal pätnásťročného Mareka Hamšíka, ktorý sa hlásil na Tehelnom poli.
V Slovane s ním prežil dva roky pred jeho odchodom do Brescie a viedol ho nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Futbalová legenda na jeho priam otcovskú starostlivosť nikdy nezabudla.
Spomínate si na prvé stretnutie s tínedžerom Hamšíkom?
Bol s dedom na skusoch v Prahe, mala o neho záujem Sparta. Rozhodnutie nepadlo, mal sa prísť ešte ukázať. Na spiatočnej ceste sa zastavili na Tehelnom poli, dedo mu chcel ukázať štadión.
Mali sme tréning, dali sa do reči a spýtali sa ma, či si môže s nami zatrénovať. Upútal ma, vyjadril som sa, že by to mohol skúsiť aj v Slovane.
Predtým ste sa s Marekom nikdy nestretli, ani ste o ňom nepočuli?
Nie. Aj preto som mu povedal, že by som ho rád videl aj v zápase. Nastúpil v jednom prípravnom stretnutí, presvedčil ma.
Čítajte viac Hamšík by hral v Slovane aj zadarmo, k dohode bol blízko. Vieme, čo bude legenda robiť
Čím vás upútal?
Ovládal loptu, pravá noha, ľavá noha, hlava hore… Hral jednoducho a rýchlo, bol dobrý do kombinácie.
Hneď vynikal medzi ostatnými?
Patril k piatim-šiestim najlepším hráčom. Mali sme vtedy v doraste silný ročník. V tíme bol Juraj Piroska, Rado Augustín, Janko Nemček, viacero reprezentantov vo svojej vekovej kategórii. Marek medzi nich hneď zapadol.
Ako sa v novom prostredí prejavoval povahovo?
Bol kamarátsky, nerobilo mu problém sa adaptovať. Mali sme dobrý kolektív, chlapci ho prijali. Treba si uvedomiť, v akom období prišiel do Slovana. Vládli zložité podmienky, áčko vypadlo do druhej ligy, klub sa trápil, mal finančné problémy, nekúrilo sa, netiekla teplá voda.
A my sme vyhrali zimnú halovú ligu a na jar sme sa stali majstrami Slovenska. Nie je to vždy o podmienkach, ale v prvom rade o kolektíve.
Foto: TASR
Známa je vaša fotografia s Hamšíkom a trofejami, ktoré ste získali…
Viete, čím je zaujímavá? To si málokto všimne. Marek nemá na jednej nohe štucňu. Nedal si ju preto, lebo mal na nej svoje prvé tetovanie, ale na zábere nie je vidieť.
Vy ste mu tetovania schvaľovali?
To boli maličké tetovačky. Povedal som mu, v poriadku, ale len v prípade, ak súhlasia rodičia.
Keď prestúpil Marek do Slovana, vybavili ste mu aj bývanie na štadióne?
Nielen jemu, boli traja. Bývali spočiatku na internáte na Peknej ceste. Cestovanie im zaberalo veľa času. Na štadióne bola jedna voľná miestnosť hneď vedľa šatne, kedysi ju používal asi masér. Najskôr som im vybavil nejaké staré postele.
Nesťažovali sa, ale nebolo to ideálne. Kúpil som im nové poschodové postele, skrine, televízor. Trochu som im izbu zariadil, aby v nej mali kultúrnejšie prostredie.
Slovan sa buchol po vrecku?
Slovan peniaze nemal, zariadil som im bývanie zo svojho.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Hamšík spomínal, že ste sa o nich starali, trávili veľa času aj mimo ihriska. Mali ste prehľad, čo robia, aj keď netrénovali?
Žili sme ako jeden kolektív. Išli sme spolu napríklad aj na kolotoče, do kina, zabaviť sa. S Marekom som sa vybral prvý deň po jeho príchode na Devín, pozreli sme si hrad, práve bola povodeň, sledovali sme, ako stúpala voda. V prvých dňoch som mu trochu poukazoval Bratislavu.
Povolili ste im aj predĺžené večierky a diskotéky?
Ja nie, rodičia, tí to museli odsúhlasiť, s nimi som stále úzko spolupracoval. Mali sme dohodu, keď mali povolenú diskotéku do druhej, museli sa mi hlásiť, že je všetko v poriadku.
Čítajte viac Dva dni po veľkom oznámení strelil Hamšík víťazný gól. Pozrite si emotívne momenty v Trabzone
Sledovali ste aj ich finančnú situáciu? Na čo Marek najviac míňal peniaze?
V tomto bol samostatný a často komunikoval s rodičmi. Zapisoval si všetky príjmy a výdaje, nebol rozhadzovačný.
Aký je teraz, taký bol aj predtým, zodpovedný. Najviac asi míňal na oblečenie, ale nebolo to nič extravagantné, všetko v norme.
Venovali ste sa aj iným športom?
Hrali sme často hokej i tenis. Marek bol všestranný, čo mu neskôr pomohlo aj vo futbale. Najmä sme si však chodili zakopať na ihrisko mimo tréningov. Hovorili sme tomu dobrovoľné tréningy.
A neprišli len tí, ktorí bývali na štadióne, vždy sa pridali aj ďalší. Marek patril k iniciátorom, ale podobný prístup mali i ďalší, aj preto sa potom presadili aj vo veľkom futbale.
Čítajte viac Hamšík plakal ako na Tehelnom poli, aplaudovali mu aj hráči súpera. Turci píšu o novej slovenskej posile
Ale najďalej sa dostal Hamšík. Prečo práve on?
Na to treba aj trochu šťastia. Tóno Valovič, ktorý šéfoval mládežníckemu futbalu v Slovane, mu vybavil agenta Juraja Vengloša, ktorý takisto Marekovi veľmi pomohol.
Tušili ste už vtedy, kam to dotiahne?
Kdeže! To sa nedá. Robím v mládežníckom futbale veľmi dlho. Zažil som veľa talentov, o ktorých dnes nik nevie.
A naopak. Mnohí boli menej výrazní a dostali sa aj do reprezentácií. Talent je dôležitý, ale tiež práca, dril, ctižiadostivosť.
Foto: Profimedia
Hamšík si vážil, čo ste pre neho urobili. Ocenil to neskôr? Udržiavate ešte kontakty?
Teším sa, že keď sa teraz vráti definitívne domov, pôjdem sa pozrieť do jeho akadémie. Kým nebol ešte ženatý a nemal rodinu, stretávali sme sa pravidelne, vždy, keď sa objavil na Slovensku.
Pozval ma aj na svoju svadbu, aj na týždeň do Neapola. Teraz naše osobné kontakty už nie sú také intenzívne. Občas si napíšeme a pravidelne zablahoželáme k narodeninám, sviatkom.
Stále sa venujete výchove mladých futbalistov?
Pred desiatimi rokmi sme s profesorom Holienkom založili na FTVŠ na Lafranconi akadémiu, venujeme sa deťom z ulice, prejavili záujem, podchytili sme ich. Sú vďačné a práca s nimi nás baví. Rozrástli sme sa, máme už sedem družstiev, 120 detí, hráme súťaže.
Ak sa objaví nejaký talent, posúvame ho ďalej. Prekročil som už šesťdesiatku, ale ešte hrávam súťažne futbal. Hoci už len šiestu ligu vo Vysokej na Morave.
