Dunajská Streda - Slovan: Keď si Fico s Orbánom dohadujú vládu v Bratislave, viem, že vojna z toho nebude

„Naposledy som bol na miestnom štadióne pred desiatimi rokmi. Predtým som chodil pomerne pravidelne, potom nastal problém,“ spomína veľký futbalový fanúšik.
Čo sa stalo?
Mal som konflikt s vedením klubu, lebo určitú časť obecenstva som označil za radikálov. Nenávidím fanatikov, som psychiater a viem, čo sa odohráva v ich hlavách. Som Maďar. Hrdý Maďar a zároveň občan Slovenska.
Vyrástol som na maďarskej kultúre a na všetko, čo sa jej týka, som senzitívny. Som za ňu ochotný aj bojovať – pokojne aj s vlastnými Maďarmi. Keď v 90. rokoch a následne o dekádu neskôr publikovali výsledky sčítania ľudu, zistilo sa, že nás je o 50-tisíc menej. Mrzelo ma to. Vyšli k tomu tucty článkov a začal som upozorňovať na určité veci.
Na ktoré?
Samozrejme, na Slovensku boli aj vlády, ktoré otvorene brojili proti Maďarom, no ja som vždy vravel, „chlapci, pozerajme sa najprv na seba, sakra. Pýtajme sa aj sami seba, čo my Maďari robíme zle“.
Debata sa však neraz vyvíjala v duchu 19. storočia, o veľkom národe na kolenách, ktorý bojuje a nepriateľ sa blíži. Proste teatrálne blbosti.
Začal som teda uvažovať a pýtať sa, čo znamená Tom Jones pre Wales, whiskey a Sean Connery pre Škótsko, známi umelci a futbalisti pre Katalánsko. Kládol som si otázku, čo by potrebovala maďarská menšina na Slovensku.
Čo vám napadlo?
Elitná stredná škola, ktorá by vychovávala mladých ľudí s potenciálom ísť na ktorúkoľvek univerzitu. Kapitál, ktorý by nám pomohol pritiahnuť investora – jednoducho tu mať kvalitný podnik, ktorý by vyrábal vlastné produkty.
Nie nevyhnutne poľnohospodárskeho charakteru. Mať známeho umelca a ja sa dnes teším z úspechu herečky Judit Bárdosovej, ktorá žiari v Česku. A potom športovcov – napríklad Lászlo Bénes dnes hrá v Hamburgu.
Futbal na záver?
(úsmev) Veru tak, na záver som povedal, že by bolo pekné mať tu aj klub, ktorý by pre nás znamenal to, čo Barcelona pre Katalánsko alebo Neapol pre juh Talianska. Toto som očakával od DAC Dunajská Streda.
Mať tu okrem osobností aj niečo, s čím sa ľudia stotožnia a pomôže to zabrániť postupnej asimilácii. Medzitým som na tieto moje myšlienky zabudol, no prišiel Oszkár Világi a tento futbalový projekt realizoval.
Potom sme sa dostali do konfliktu, tvrdil, že nepíšem pravdivo, lebo kvôli 500 radikálom vraj netreba ešte volať políciu a alarmovať národ. Samozrejme, o tomto si myslím svoje.
Čo?
V roku 1923 sa v Mníchove konal pivný puč, na ktorom sa zúčastnil aj Adolff Hitler. Keby tam vtedy zlikvidovali všetkých 150 ľudí, zrejme by nebol žiadny nacizmus. Preto nemám rád výhovorky typu, že len 500 alebo len tisíc ľudí. Odvtedy nechodím na štadión.
Ani v nedeľu nepôjdete?
Kamarát ma pozýva, chvíľu som aj zaváhal. Ale stojím si za tým, čo som kedysi povedal. Ešte by ma tam vítali ako veľkého odporcu dunajskostredského futbalu (smiech).
Kto bol pre vás najlepším futbalistom v histórii DAC?
Jednoznačne Juraj Szikora. To bol pán futbalista.
A pamätný zápas?
Asi keď tu bol Bayern Mníchov. V Dunajskej Strede sa hral futbal aj pred rokom 1993, bola tu Sparta Praha, Bohemians… Mám pekné spomienky. Samozrejme, aj na zápasy proti Slovanu Bratislava – zavše som vybehol aj na Tehelné pole.
Ako ste vnímali stretnutia proti belasým?
Ako derby. Pravé však bolo len vtedy, keď Dunajská Streda nebola 14. a Slovan prvý. Ale niekde vedľa seba.
Štefan Maixner, bývalý hráč DAC a neskôr i Slovana nám povedal, že keď na seba narazili tieto dve mužstvá, na juhu sa to vnímalo ako súboj Dunajskej Stredy proti zvyšku Slovenska…
Evidentne áno. Bolo to tak. Ale povedzte, ako inak môže brať menšina takéto zápasy? Mnohí majú pocit, že celý rok sú na periférii, nikto s nimi nekomunikuje, berú ich ako druhoradých občanov a zrazu prídu protagonisti ako reprezentanti veľkých Slovákov.
Samozrejme, že všetci túžia po tom, aby dostali po papuli. Celý Žitný ostrov sa na to chystá. Je to tak všade vo svete. Napríklad aj v Anglicku.

V Anglicku?
Poviem príklad: keď som sledoval duel mojich obľúbených United proti Brightonu, na chvíľu som začal rozmýšľať ako ich fanúšik. Bol som tam, keď som mal devätnásť, krásne mesto a teraz mali možnosť zdolať slávny Manchester a prebojovať sa do európskych súťaží. Prvýkrát v histórii.
Čo myslíte, čo to asi znamená pre Brighton? A teraz sa vráťme späť. Dunajská Streda je momentálne v situácii, že sa môže prvýkrát zapísať na veľkú futbalovú mapu – vyhrať titul.
Viete, čo si budú vravieť na ostrovoch? "Where is Dunajská Streda. What does it mean? (z angl: kde je Dunajská Streda. Čo to znamená?)
Ak potvrdzujete, že v Dunajskej Strede vnímajú súboj proti Slovanu ako ich duel proti zvyšku Slovenska, platí to potom aj naopak? Myslíte si, že fanúšik Trnavy, ktorý neznáša bratislavský klub, mu bude cez víkend fandiť?
To je veľmi zaujímavá otázka. Treba sa ich opýtať. Etnický princíp samozrejme dodáva tomuto zápasu korenie. Za normálnych okolností by fanúšik Spartaka mal fandiť DAC-u.
Mal by chcieť, aby Slovan dostal po papuli. Veď je to klub, ktorý má kopec peňazí aj titulov. Ale je tu naša história a tá je veľmi komplikovaná.
Prečo vzbudzuje futbal toľko vášní?
Všade, kde je zmes emócií, sa ľudia výrazne aktivizujú. Občas až nekontrolovane. Futbal je téma na celý týždeň – mnohí sú ochotní aj desaťkrát sa pozrieť na jednu situáciu a donekonečna debatovať, či to bola alebo nebola penalta.
"Počul si, čo sa stalo Messimu?“ A už to ide. Navyše, nie sú tam nejaké rozdiely, nefunguje to tak, že ty si aristokrat a futbal nie je pre teba. Opakujem, nedeľňajší zápas má okrem tohto aj nacionalistické pozadie.

Narastá?
Keď som sa v minulosti ohradil proti niektorým fanatikom, ozvali sa hlasy, či som bol niekedy na zápase v Banskej Bystrici a v Žiline, kde Maďarom škaredo nadávajú. Jasné, že aj tam je nacionalizmus.
Spomeniete si ešte na Gerarda Piquého, ktorý podporil referendum za odtrhnutie Katalánska od Španielska? Má vraj veľmi vysoké IQ a predstavte si, že vzápätí šiel do Madridu na reprezentačný zraz a čudoval sa, keď sa naňho niektorí spoluhráči zvláštne pozerali. A ako sa naňho mali pozerať? Veď je to úplne prirodzené.
Rímsky cisár vymyslel „chlieb a hry“, aby vyluftoval emócie a nacionalizmus. Mimochodom, tipnite si, koľko vojen vypuklo na základe futbalového zápasu?
Netušíme…
Presne jedna. Medzi Salvádorom a Hondurasom v 70. rokoch. Pre nacionalizmus na futbalových štadiónoch vojny väčšinou nezačínajú. Samozrejme, vždy záleží aj od celospoločenskej i medzinárodnej situácie.
V 90. rokoch bolo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch výrazne väčšie…
Poviem len toto: maďarský premiér Viktor Orbán poslal pred pár mesiacmi odkaz pre slovenských Maďarov. Povedal v ňom, že by bolo veľmi fajn, keby na Slovensku vyhral voľby Róbert Fico. Maďari vraj v tom prípade majú s ním vytvoriť koalíciu.
Ak sú tie vzťahy naozaj také konsolidované, že Orbán s Ficom debatujú o tom, ako bude vyzerať vláda v Bratislave, potom nech si fanúšikovia v nedeľu na štadióne nadávajú ako chcú, vojna z toho nebude. Pokojne si zapnem televízor a pozriem zápas. Ak nebude lepší v Premier League (smiech) Ale to tam už nedávajte…
Aj tam občas zájdete na futbal?
A mám to povedať? Aby to náhodou nevyznelo blbo.
Vravte…
Pred desiatimi dňami som bol na zápase Crystal Palace – Everton.
To ste taký veľký fanúšik Premier League?
Everton som videl prvýkrát na vlastné oči už v roku 1965, od toho času to je jedno z mojich top mužstiev. Ale fandím aj Manchestru United a Arsenalu, lebo v Londýne som dlho pôsobil a býval neďaleko Highbury.
Vraciate sa často do Anglicka kvôli futbalu?
Ale kdeže. Dlho som nebol. V máji však budem mať narodeniny a môj zať zhodnotil, že knihy aj všetko ostatné vlastne mám. Zohnal tak lístky na futbal. Žiaľ, voľno bolo len na Crystal Palace.
A stálo to zato?
Nie. Bol to jediný zápas, ktorý sa v tom kole skončil 0:0. Všade inde padali góly, jedine tam boli suchoty.
Futbal bez gólov vari za to nestojí?
Vo štvrtok som sledoval v televízii Brighton – Manchester United, domáci vyhrali 1:0, ale aj keby gól nedali, prijal by som takýto zápas. V Londýne to však bolo oveľa horšie. Možno nabudúce.
Péter Hunčík
- Narodil sa 25.5.1951 v Šahách. Po roku 1968 odišiel do Veľkej Británie, ale vrátil sa kvôli štúdiu medicíny. V roku 1985 bol zaistený pred budovou OV KSS kvôli údajnému „hanobeniu busty Gábora Steinera“ a atestáciu z psychiatrie si tak smel spraviť až po Nežnej revolúcii.
- Je jedným zo zakladateľov Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI) a bol od začiatku i jej hovorcom. Od jesene 1990 až do volieb v roku 1992 pôsobil ako poradca prezidenta Václava Havla v otázke národnostných menšín. V súčasnosti pôsobí ako psychiater a publicista.