Kamaráti od Kaukazu za Weissa aj umrú. Keď Kankava zachraňoval život, konal ako veľký profík, uznali v Kyjeve
Foto: Profimedia
„Ja im však plne dôverujem. Obaja ma v Gruzínsku podržali,“ hlásil na Tehelnom poli tréner Vladimír Weiss st.
Z veteránov Džabu Kankavu (36) a Gurama Kašiu (35) sa napokon rýchlo stali lídri slovenského majstra. Slovan Bratislava sa bude spoliehať na ich skúsenosti aj vo štvrtkovej odvete osemfinále Európskej konferenčnej ligy proti Bazileju (úvodný duel sa skončil 2:2).
Nenahraditeľné duo
Ak v súčasnom kádri Slovana niekto nepozná termín prehraný súboj, potom sú to títo dvaja Gruzínci. V Bratislave sú takmer dva roky a za ten čas pred súperom neuhli. „Pre klub sú nenahraditeľní,“ zopakoval niekoľkokrát Weiss.
Do Slovana v nedávnej minulosti prišlo mnoho cudzincov, veľakrát to však nebol správny výber. V prípade týchto dvoch veteránov však skúsený kouč vedel, do čoho ide. Štyri sezóny ich viedol v gruzínskej reprezentácii. Jeho asistentom bol Jozef Kontír ml. a spolu sedeli na horúcej lavičke 3,7 miliónovej krajiny až 47-krát. Kankava a Kašia boli takmer vždy pri tom.
„Obaja boli nosnými hráčmi a v podstate aj našou predĺženou rukou. A to nielen na ihrisku. Tréner Weiss viackrát spomínal, že na klubovej úrovni by ich mal rád v mužstve, takže ich príchod do Slovana ma neprekvapil,“ usmieva sa Kontír.
Na Kankavu s Kašiom spomína len v dobrom, sú to vraj veľkí profesionáli, skvelí ľudia.
„A tiež veľkí kamaráti. Kankava je v súkromí introvert, no na ihrisku sa mení na nekompromisného bojovníka. Kašia si zasa vie povedať svoje na ploche aj mimo nej. Avšak obaja by za vás – obrazne povedané – na ihrisku aj umreli,“ spomína na nekompromisné duo Kontír.
Obaja sú produktom slávneho gruzínskeho klubu Dynamo Tbilisi. Futbal je v krajine veľmi populárny, napokon, v minulosti neraz tvorili Gruzínci kostru silnej reprezentácie ZSSR. „Aj dnes žije úspechmi národného tímu prakticky celý národ. Na zápasoch je väčšinou plno,“ pokračuje niekdajší Weissov asistent.
Kankava aj Kašia boli uplynulých desať rokov reprezentačnými stálicami. Kontír tvrdí, že u Gruzíncov patrili k najpopulárnejším postavám. „Za ich oddanosť, pracovitosť, nezlomnú povahu a férovosť. Obaja majú veľký zmysel pre spravodlivosť. Keď cítia krivdu, tak to veľmi prežívajú, ale každý odlišným spôsobom,“ pripomína.
Zapadnutý jazyk
Kankava prišiel do Slovana z francúzskeho druholigového FC Valenciennes. Väčšinu profesionálnej kariéry však strávil na ukrajinských trávnikoch. Roky bol kapitánom silného Dnipra Dnepropetrovsk. Hoci o jeho futbalovom umení niet pochýb, jeho najsilnejší moment je skôr nefutbalového charakteru.
Paradoxne, aj ten svedčí o jeho silnom charaktere. Písal sa rok 2014, keď Dnipro hostilo slávne Dynamo Kyjev a jeho kapitán Oleg Gusev absolvoval nepríjemný stret s brankárom Dnepropetrovska Denysom Bojkom.
Gusev zostal nehybne ležať na trávniku a neďaleko stojaci Kankava ihneď vedel, o čo ide – zapadnutý jazyk. Gruzínec si kľakol a celou silou – a ten, kto videl Kankavovu vyrysovanú postavu, nepochybuje, že tej má viac ako dosť – sa snažil roztvoriť kŕčovito zaťaté zuby. Podarilo sa, rodák z Tbilisi mal krvavé ruky a po hlasnom bolestivom výkriku odskočil.
„Jednu vec môžem povedať s istotou,“ uviedol vo vyhlásení Mychajlo Raduckij, prezident kyjevskej kliniky Borys, kde Guseva pozorovali, „hráč Dnipra (Džaba Kankava) zachránil Olegovi život. Správal sa ako kompetentný záchranár.“
Video z incidentu obletelo všetky sociálne siete a Kankava bol na chvíľu nielen gruzínskym, ale i svetovým futbalovým idolom. Portál Sportvalues pri tejto príležitosti vymenoval všetky jeho futbalové úspechy, no zároveň dodal, že „žiadne z týchto čísel sa nemôže rovnať mimoriadnemu skutku, ktorým zachránil život súperovi. Pokiaľ je v hre súboj života a smrti, potom neexistujú žiadni súperi.“
Kašia je iný futbalový príbeh. Na rozdiel od Kankavu sa vydal na opačnú stranu. Na západ. Osem sezón bol hráčom Vitesse Arnhem. Po dvoch rokoch si ho v holandskom klube, za ktorý odohral až 282 duelov, zvolili za kapitána.
Aj v tomto prípade sa však s gruzínskym futbalistom spája jeden silný príbeh. Kašia si v roku 2017 vo Vittese navliekol na rukáv kapitánsku pásku v dúhových farbách na podporu LGBTI komunity. Doma v Tbilisi mu to ultrapravicové skupiny spočítali.
Foto: Profimedia
Keď si za svoje konanie prevzal cenu od UEFA, anti-LGBTI demonštranti v jeho rodnej krajine odpovedali svetlicami, dymovými bombami a dokonca zapálili dúhovú vlajku pred sídlom Gruzínskej futbalovej federácie.
„Nečakal som toľko nenávisti… Takéto veci na človeka zapôsobia a niekedy to veľmi bolí. Viem si predstaviť, aké je to ťažké, keď vás takto šikanujú. Musí to byť zničujúce, pretože sám som to zažil,“ potvrdil v krátkom filmovom dokumente.
„Obaja sú vzorom nie len pre mladších spoluhráčov, ale prístupom, morálnymi hodnotami, názormi, húževnatosťou a postojmi, obohacujú a podnecujú aj svoje okolie,“ zdôrazňuje Kontír.
Talent i smoliar
Ak dnes hovoríme o gruzínskej légii v Slovane Bratislava, potom to nie sú len Kankava a Kašia. Vlani v auguste si Weiss na Tehelné pole priviedol aj Giorgiho Čakvetadzeho. Talentovaného tvorcu hry, v súvislosti s ktorým sa ešte nedávno spomínali aj kluby ako Barcelona či FC Liverpool.
Nebyť vážneho zranenia, ktoré má tento 23-ročný stredopoliar za sebou, v Bratislave by určite momentálne nehral. Do Slovana prišiel na hosťovanie z belgického Gentu.
„Keď mal Čakvetadze 18–19 rokov, vyhral mi prakticky sám D-divíziu Ligy národov a v Gruzínsku sa stal megahviezdou. Sledovali ho Chelsea, Barcelona, AS Rím či Dortmund. Určite by bol vo veľkom klube, bohužiaľ si zranil krížny väz,“ vravel Weiss po jeho príchode.
Čakvetadze mal v roku 2019 trhovú hodnotu deväť miliónov eur a UEFA ho zaradila na zoznam 50 najtalentovanejších futbalistov do 21 rokov. Žiaľ, potom absolvoval dve náročné operácie i nevydarené hosťovanie v Hamburgu.
Foto: Profimedia
V Slovane – pod krídlami Weissa, ktorý ho uviedol aj v gruzínskej reprezentácii – však ožil.
„Momentálne naozaj predvádza výborné výkony a rýchlo zapadol do mužstva. Verím, že ak ho budú zranenia obchádzať, bude od zápasu k zápasu ešte vo väčšej pohode a fanúšikovia sa majú na čo tešiť,“ pripomína Kontír.
Ak by vraj mal niekoho z Gruzíncov poslať na rozhodujúcu penaltu proti Bazileju, vyberie si práve Čakvetadzeho.
Jeho budúcnosť je momentálne nejasná. V belgickom tíme ho aj naďalej viaže dlhodobý kontrakt, podľa všetkého však má Slovan v zmluve o jeho hosťovaní aj klauzulu o prípadnom prestupe. Určite nie za malé peniaze. „Na rok ho máme my a potom uvidíme,“ priblížil Weiss.
Veľkí hráči priťahujú úspechy, no platí to aj naopak. O tom, čo čaká belasých Gruzíncov na Tehelnom poli, sa možno rozhodne už čoskoro. Trebárs aj po zápase proti Bazileju.
Isté je, že bez nich si dnešný Slovan ťažko predstaviť.