Od Trnavy po Košice. Je v záujme všetkých, aby Slovan vyradil Bazilej, vraví Molnár. Weissa by si vzal späť v čase

„Ak uspeje, bude na ohromnej vlne. Takéto duely vás posúvajú, to vám nepovedia na žiadnom trénerskom seminári, to treba precítiť,“ vraví niekdajší reprezentant a bývalý brankár Slovana Ladislav Molnár (62).

S kolegami sa dohadujeme, ako označiť tento zápas – duel sezóny, desaťročia, dvadsaťročia… Čo by ste nám poradili?

Ako prelomový. Je to viac ako zápas sezóny, lebo nie každý ročník bol pre Slovan v pohárovej Európe taký úspešný, ako tento. Má šancu dostať sa do historického štvrťfinále, ale o desaťročiach by som nerozprával. Povedal by som, že je to duel jednej generácie.

Povedzme Kmotríkovej?

Výborne. To ste vystihli. Pre spojenie Kmotrík – Weiss je to životný zápas.

Predsa len, vy ste v minulosti chytali proti Dortmundu, Juventusu, Manchestru United… Nepousmejete sa niekedy nad tým, koho dnes slovenské mužstvá považujú za veľkých súperov?

V kútiku duše možno aj áno, ale treba povedať aj to druhé. Priemerné a podpriemerné mužstvá z mojej éry sa dostali na oveľa vyššiu úroveň. Veď sa len pozrite na základné skupiny Ligy majstrov, Európskej ligy či Konferenčnej ligy – nenájdete v nich jediný slabý mančaft. Všetky predstavujú špičku vo svojej krajine.

Nebavme sa o Bazileji, dnes už aj mužstvá z Kazachstanu sú na tom finančne tak dobre, že Slovan im v mnohých prípadoch môže len závidieť. Doma ho vnímame ako nadštandardne zabezpečený klub, v rámci kontinentu je občas ako chudobný príbuzný. Ak by však pravidelne dosahoval v európskych súťažiach úspechy, môže sa aj v tomto smere posunúť ďalej. Liga majstrov by bola paráda.

Akým súperom je Bazilej?

Veľmi ťažkým. Napokon, vieme, kde je švajčiarsky futbal. Jeho mužstvá hrajú pravidelne v nadnárodných súťažiach. O ich ekonomickej základni sa nemusíme baviť, navyše, je to multikultúrna krajina a ľudské zdroje čerpá zo všetkých kútov Európy. Predstavujú vysoký stupeň kvality – stačí sa pozrieť na ich reprezentáciu. Bazileju sa v tejto sezóne nedarí, doma je až piaty, no postúpiť cez toto mužstvo bude aj tak náročné. No nie nemožné.

V lige mu to naozaj nejde. Čo sa dá od toho odvodiť?

Nič, lebo v Bazileji si zasa môžu povedať, že Slovan je až druhý a nie tradične prvý. A potom tu máme jeden čerstvý príklad, Chelsea sa v Premier League neskutočne trápi, ale v Lige majstrov je už v najlepšej osmičke. Pohárová súťaž je jednoducho iný svet, v nej body nikoho nezaujímajú, platia tu iné zásady. Hrá sa na postup, jednoducho úplne iná filozofia.

V takýchto zápasoch neobstojí žiadna výhovorka a chyby sa v nich neodpúšťajú, lebo každá môže mužstvu vystaviť stopku. Rovnica je jednoznačná: úspech rovná sa postup. Nedávno som počul jedného trénera, ako vravel, že naše mužstvo krásne vypadlo. Prepáčte, ale krásne si môžete užiť niečo iné, no nie vyradenie. Ani dostať poriadnu po papuli nikdy nie je krásne.

Môžeme v tomto súboji hovoriť o favoritovi?

Skôr nie. Je to naozaj 50 na 50. Na jeseň to boli medzi Slovanom a Bazilejom vzácne vyrovnané stretnutia a aj teraz očakávam niečo podobné. Belasým môže pomôcť sobotňajší zápas s Trnavou. Dominoval nielen výsledkovo, ale aj herne. Od toho sa dá odraziť.

Foto: Profimedia

Ladislav Molnár Ladislav Molnár.

Ak by sme vás vyzvali, aby ste pomenovali tri dôvody, prečo by mal Slovan postúpiť, čo vám napadne?

Postačí jeden, ale dôležitý. Hrať európsky zápas jari je pre slovenské mužstvo rarita a celé futbalové hnutie – s výnimkou pár neprajníkov – si želá, aby Slovan uspel. Je to naše top mužstvo a je v záujme všetkých, aby postúpilo. Pravé fanúšikovské srdce tentoraz musí fandiť Slovanu, nech je z Trnavy alebo aj z Košíc. Štvrťfinále by bol obrovský úspech, ďalšie body do koeficientu sa všetkým zídu.

Je pre Slovan dôležitejšie obhájiť titul a dostať sa v lete opäť do predkola LM alebo uspieť teraz v play off EKL?

Keď hráte takéto zápasy, posúva vás to. To vám nepovedia na žiadnom trénerskom seminári, to musíte precítiť. Ak by Slovan s Bazilejom uspel, bude na ohromnej vlne. Prenieslo by sa to aj do ligy. Viem si predstaviť tú motiváciu. Na rovinu: hrať v lete v predkole Ligy majstrov je veľmi dôležité. Najmä pre Slovan.

V klube je pod neustálym tlakom brankár Adrián Chovan – kritizuje ho odborná verejnosť, fanúšikovia, ktorí ho posielajú preč. Zaslúžene?

Aj ja som ho kritizoval. Zdá sa však, že zimná prestávka mu prospela, hádam mu to vydrží. Na jeseň robil chyby a všimol si to každý, nemusel byť na to ani odborník. Uvidíme ďalej, teraz prídu zlomové zápasy, v nich musí potvrdiť, že sa poučil a je človek na správnom mieste. Pokiaľ to nedokáže, potom bohužiaľ…

Pravda, aj ja som porobil kiksy, aj na medzinárodnej scéne, ale snažil som sa, aby sa neopakovali. Aďo ich na jeseň spravil dosť a v krátkom čase. Na brankárskom poste je spoľahlivosť na prvom mieste. Keď gólman stratí sebavedomie, potom prichádza aj o dôveru. Od majiteľov, cez trénerov, spoluhráčov až po fanúšikov.

Slovan chce mať na každej pozícii najlepšieho hráča v lige. Je Chovan najlepším gólmanom v súťaži?

Tento klub mal vždy na tomto poste brankára, ktorý patrí do reprezentácie. Predurčuje ho k tomu to, že chytá za najlepší tím v krajine a hrá aj v tažkých pohárových zápasoch. Jeho výkony však musia byť adekvátne a momentálne to tak nie je.

Foto: Profimedia

Ladislav Molnár Ladislav Molnár v zápase Pohára Intertoto 1994/1995. Slovan vyhral nad Slaviou 4:2.

Keď ste chytali za Slovan, mal takmer výhradne mužstvo zložené zo Slovákov. Vedeli podľa vás viac precítiť, čo to znamená hrať za tento klub ako sučasní legionári?

Jednoznačne. A bolo to vidieť. Mali sme možno dvoch cudzincov, ostatní boli domáci a 80 percent z nich reprezentovalo. Vedeli sme to viac prežiť, aj ľudia sa s nami viac stotožnili. Multi-kulti doba však má svoje špecifiká.

Záleží, ako sa s legionármi pracuje. Mali by vedieť nielen to, že prišli do najlepšieho slovenského klubu s najlepším zázemím, kde si môžu zarobiť, ale aj to, čo táto organizácia znamená pre Bratislavu a Slovensko. Musí tu byť osveta a ak to legionár nechápe, potom nech odíde. Filozofia, že prišiel som si zarobiť a viac ma nezajíma, je zradná. Legionára musíte usmerniť.

Usmerňovali ste aj Fabia Nigra?

Občas áno. Fabio však nebol typický Juhoameričan, rýchlo sa s nami Slovákmi stotožnil. Prispôsobil sa našej mentalite, ukázal veľké srdce a futbalovú vášeň. Keď vyšiel na ihrisko, nechal na ňom všetko. Ľuďom sa to páčilo a na oplátku mu dali kus slovenskej veľkorysosti. Navyše, tréner Dušan Galis s ním fantasticky pracoval. Má latinskú krv, občas sme ho aj usmernili, ale veci rýchlo pochopil.

Ak by ste mali vybrať jedného, dvoch hráčov zo súčasného kádra, ktorých by ste si stiahli do čias, keď ste stáli v bránke Slovana?

Je tu pár kvalitných futbalistov, aj srdciarov. Vladko Weiss je jedným z nich, pre výsledok ide niekedy až za hranu. Má silné emócie a takýchto hráčov ja môžem. Kucka nemal v Slovane ľahký úvod, ale momentálne hrá dobre. Obaja by zapadli do Slovana z 90. rokov. Ostatní nech sa na mňa nehnevajú (úsmev).

A skúsme to teraz naopak. Jeden hráč z vašej generácie, ktorý by dnešnému mužstvu najviac pomohol?

Tých bolo habadej. Ani sa mi ich nechce menovať, aby som niektorých neurazil, ale keď inak nedáte… Dušan Tittel, Vlado Kinder, rozprávali sme sa o Fabiovi v strede zálohy. Na Slovensku sme nikdy nemali lepšieho útočníka, ktorý vedel hrať chrbtom k bránke, ako Jaroslav Timko. Spomenul som štyroch, no našli by sa aj ďalší.

Čítajte viac Slovan musí nahradiť oporu v strede poľa. Weiss pred Bazilejom: Nemôžeme iba brániť

Sledovali ste nedávne zákulisné šachy v Slovane?

Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, nikto z nás nevidí priamo do kuchyne a to je dobre. Vlado Weiss na tlačovej konferencii naznačil niektoré veci, ale sám povedal, že doma si sami upracú. Zdá sa, že niečo urobili a hádam si to sadne. Derby bolo prvou lastovičkou, ale tá leto nerobí. Nech sa všetci pozerajú len dopredu, lebo ktokoľvek začne vyťahovať staré hriechy, potom bude zle. Futbal je kolektívna hra a nemyslím len jedenástku na trávniku, ale celý klub.

Keď sa povie Bazilej, každému napadne Roger Federer a jeho nevšedná tenisová elegancia. Kto je pre vás futbalovým Federerom?

Asi Brazílčan Ronaldinho. Tak, ako u Rogera, aj uňho som mal dojem, že všetko robí bez námahy. Škoda, že po takom krátkom výslní to tak skoro zabalil a venoval sa viac spoločenskému životu. Nebol disciplinovaný, v tom bol jednoducho iný ako Federer. Svojou ľahkosťou a prirodzenosťou nás mohol baviť aspoň o päť rokov dlhšie.