Krvavá predohra. Keď futbaloví chuligáni zmenili svet

V roku 1990 v juhoslovanskej lige na seba narazili Dynamo Záhreb a Crvena zvezda Belehrad. Zápas sa nikdy nedohral.
Namiesto tradičných futbalových štatistík sa počítali zranení. Bolo ich 193. Našťastie žiadni mŕtvi. Následky však boli katastrofálne.
Americká televízna stanica CNN ohodnotila zápas ako jeden z piatich, ktoré zmenili svet…
Na oltár vlasti
Tvrdé jadro fanúšikov Dynama, Bad Blue Boys, sa stretáva každý rok 13. mája, aby zapálilo sviečky a položilo vence k pamätníku svojich kamarátov, ktorí zahynuli vo vojne v 90. rokoch.
Ale zároveň aby si pripomenuli aj výročie najkontroverznejšieho zápasu v histórii klubu. Duel proti Crvenej zvezde na štadióne Maksimir, ktorý v roku 1990 prerástol do obrovských nepokojov.
Násilné zrážky so srbskými fanúšikmi pred zápasom, počas neho, ale aj po ňom, pre nich nadobudli ikonický status. „Zlí modrí chlapci“, ako prezývajú slávnu ultras skupinu zo Záhrebu, považujú onen deň za prvý vážny stret, ktorý priamo či nepriamo viedol k veľkej balkánskej vojne. Po nej sa Juhoslávia rozpadla.
Celú tému nájdete v sobotňajšom vydaní denníka Pravda v prílohe Víkend.

Pred štadiónom dokonca postavili pamätník s nápisom: „Všetkým fanúšikom Dynama, pre ktorých sa vojna začala 13. mája 1990 a skončila sa položením životov na oltár chorvátskej vlasti.“ Čo sa to vôbec v tradičnom balkánskom derby stalo?
Už niekoľko hodín pred duelom došlo v Záhrebe k zopár malým potýčkam. Na Námestí republiky v centre mesta sa niekoľko fanúšikov pobodalo nožmi. Hlavný konflikt sa však odohral až na štadióne Maksimir.
Fanúšikovia Dynama vyprovokovali kameňmi sympatizantov belehradského klubu k otvorenému súboju. Delije si prebili cestu zo svojho sektora a Bad Blue Boys napadli vytrhanými sedadlami a opäť aj nožmi. To všetko za pokrikov „Zabijeme Tudžmana. Tu je Srbsko. Ustašovci…“
Chorvátski chuligáni reagovali pokrikom: „Povešiame Srbov na vŕby.“
O hodinu sa scény zopakovali. Iniciatívu prevzali Bad Blue Boys, tentoraz však už zasiahli aj milicionári. Bezpečnostné zložky nasadili slzotvorný plyn a pokúsili sa záhrebských fanúšikov rozptýliť.
To sa im nepodarilo. K dispozícii bolo len niekoľko stoviek policajtov, no futbalových výtržníkov bolo na štadióne niekoľko tisíc. V tej chvíli vtrhli na ihrisko a účty si vybavovali priamo medzi sebou.
Drámu ukončili až nasadené zálohy a vodné delá. Po zápase v Záhrebe horeli autá aj električky. Pár horúcich hodín sa dodnes považuje za predzvesť násilného rozpadu Juhoslávie.
Bili iba Chorvátov?
Aj Dario Brentin z Univerzity v rakúskom Grazi, odborník na šport a nacionalizmus v Chorvátsku, potvrdil, že násilie na zápase sa následne stalo jedným z „významných mýtov chorvátskeho národa“. Udalosťou, ktorá je „hlboko zakorenená v jeho pamäti“.
Pred pár rokmi Chorvátska verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica HRT odvysielala dokument „Vojna za domovskú krajinu sa začala na Maksimire“. Odvysielané v ňom boli aj nepodložené teórie, že za násilie boli zodpovedné juhoslovanské tajné služby a srbskí policajní šéfovia.
Nepokoje na zápase sa odohrali iba týždeň po tom, čo pravicová strana Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) Franja Tudžmana vyhrala prvé slobodné parlamentné voľby v Chorvátsku. Dokument obsahuje tvrdenia, že udalosti mohli byť zosnované s jediným cieľom – vytvoriť chaos a destabilizovať nový parlament či orgány v Záhrebe.
Režisér Miljenko Manjkas, ktorý bol kedysi Tudžmanovým mediálnym analytikom, tieto tvrdenia neskôr zopakoval aj pre Večernji list. Podľa neho polícia, ktorej velil Srb, doslova bila všetkých okrem priaznivcov Crvenej zvezdy. Boli to vraj oni, kto odštartoval nepokoje.
Násilie vypuklo v uliciach Záhrebu ešte predtým, ako sa vôbec začalo hrať. Do metropoly Chorvátska pricestovalo vlakom viac ako dvetisíc srbských priaznivcov z hardcore fanúšikovskej skupiny Delije Red Star.
Tí vyprovokovali spor nielen s Bad Blue Boys, ale aj s obyčajnými fanúšikmi Dynama. Podľa svedkov udalostí polícia, o ktorej sa vedelo, že pozostáva najmä zo Srbov, zasiahla jedine proti Chorvátom.
Hoci Bad Blue Boys označili nepokoje za začiatok balkánskej vojny, po nich sa hrala ešte ďalšia sezóna juhoslovanskej ligy.
Dokonca aj hviezda Dynama Záhreb, legendárny Zvonimir Boban, ktorý v máji 1990 kopol do policajta, aby ochránil svojho fanúšika, pokračoval v juhoslovanskej reprezentácii. Dostal síce aj trest, pre Chorvátov sa však stal národným hrdinom.
„Keď sa nad tým zamýšľam, znova by som urobil to isté. Videl som, že policajti zaobchádzali s priaznivcami Dynama inak ako s tými belehradskými. Pripomenulo mi to ďalšie nespravodlivosti páchané na Chorvátoch,“ vysvetľoval hráč svoje pohnútky.
„Boban mi niečo povedal, ale nerozumel som mu. Pozeral sa na mňa pohľadom, ktorý znamená iba jednu vec. Zrazu som sa pozrel ponad rameno a už na mňa letel. Kopol ma a zhodil na zem. Ak by udrel aj tretíkrát, vytiahol by som zbraň a zastrelil ho,“ priznal pre Jutarnij list policajt Refik Ahmetovič.
Zápas Dynama s Crvenou zvezdou ešte viac zradikalizoval chorvátsku spoločnosť. V tej chvíli sa vytvoril akýsi príbeh o nás a o nich. Od toho času sa stalo násilie akoby legitímnym spôsobom riešenia problémov a sporov.
Brentin pripomína ešte jeden rozmer konfliktu medzi ultras. Bad Blue Boys si podľa neho vážia tieto momenty aj preto, lebo z nich mažú nálepku chuligánov a vykresľujú ich skôr ako čestných občanov obhajujúcich záujmy národa.
Arkan v akcii
A teraz pohľad z Belehradu…
Aj v Srbsku si dobre pamätajú na zápas na štadióne Maksimir. Tamojší športový novinár Vladimír Novakovič tvrdí, že Srbi si v ten večer azda prvýkrát poriadne uvedomili, že Juhoslávia sa môže rozpadnúť. Ich opis udalostí sa však zásadne líši. V Belehrade dodnes panuje názor, že všetko naplánovali chorvátske úrady.
„Srbská verejnosť venovala veľkú pozornosť skutočnosti, že plot na severnej tribúne – kde sa zhromaždili skalní fanúšikovia Dynama – sa ľahko prelomil. Podľa tejto teórie noc predtým na zábrany niekto vylial kyselinu, čo sa považuje za jasný dôkaz toho, že celý incident zinscenovala nová chorvátska vláda,“ vysvetľuje Novakovič.
Radikálni členovia Bad Blue Boys i Delije bojovali aj neskôr vo vojne, ktorá vypukla v roku 1991. Niektorí z Delije sa dokonca pridali k notoricky známej polovojenskej jednotke, ktorej velil Zeljko Ražnjatovič, alias Arkan. Ten bol predtým šéfom chuligánskej skupiny Crvenej zvezdy.
„Len niekoľko z nich sa po vojne vrátilo do kotla. Niektorí konflikt neprežili, iným otvoril oči a našli si iné priority. V roku 1994 bola väčšina Delije z mladšej generácie, ktorá trvala na nenávratnom rozchode so svojimi predchodcami a najmä bola proti Miloševičovi aj Arkanovi,“ vraví Novakovič.
„Medzi nimi je dnes Maksimir považovaný predovšetkým za falošný konflikt. Vopred naplánovaný ktoroukoľvek vládou s cieľom presadzovať vlastné záujmy,“ dodáva.
Novakovič tvrdí, že v Srbsku sa šíria klebety aj o údajnom zapojení juhoslovanských tajných služieb do násilností na Maksimire, „plánujúc použiť etnický konflikt v priamom prenose ako varovanie pred nacionalizmom“.
Nuž, ak toto bol skutočný plán, potom fatálne zlyhal…
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ