Čarodej Čobej sa bál o život. Teraz kosí trávu a chytá za pivo a párky

Michal Zeman | 12.09.2020 06:00
Juraj Čobej Foto: ,
Juraj Čobej v zápase proti Glasgowu Rangers.
Bývalý skvelý brankár Juraj Čobej (49) zažil vrchol kariéry v roku 2005. Výrazne sa pričinil o postup Artmedie Petržalka do skupiny Ligy majstrov.

Tím pod vedením trénera Vladimíra Weissa vstúpil do elitnej súťaže súbojom s Interom Milánom pred pätnástimi rokmi na Tehelnom poli. Končil v decembri na rovnakom štadióne s FC Porto. Po ňom zažil hrdina mužstva dramatické chvíle, v ktorých mu išlo o život.

Nie je o vás často počuť. Čomu sa venujete?

Kosím trávu, čoskoro začnem hrabať lístie a v zime ma čaká odpratávanie snehu…

Už nie ste trénerom brankárov v Partizáne Bardejov?

Pracujem v mestskom bardejovskom podniku a kosenie trávy je mojou náplňou práce. Ak stíham, vediem aj tréningy v klube. Za každý mám dvadsať eur. A stále ešte chytám. V šiestej lige za Dlhú Lúku, čo je mestská časť Bardejova.

Juraj Čobej zasahuje s pomocou Jána Ďuricu pred... Foto: Pravda, Ivan Majerský
Juraj Čobej Juraj Čobej zasahuje s pomocou Jána Ďuricu pred Francisom Jeffersom z Glasgowu Rangers.

Ste spokojný?

Nie je to nič extra. Ale na východe je to zložité. Zobral som vlani na jar túto prácu, lebo som predtým pol roka nevidel výplatu. Z niečo žiť musím.

Najväčší klubový úspech slovenského tímu v ére samostatnosti je starý pätnásť rokov. Ešte si ľudia spomenú, že ste k nemu výrazne prispeli?

To bolo dávno, príliš sa k tomu nevraciam. Ale nielen v týchto dňoch mi to pripomínajú iní. Dostávam veľa reakcií, v ktorých sa opakuje najmä jeden motív: Belehrad, Belehrad, Belehrad…

Cez Partizan ste postúpili do skupiny Ligy majstrov. Médiá písali o vašom fantastickom večere a zázračnom výkone. Súper vám nedal gól a v odvete v rozstrele ste zneškodnili dve penalty. Je to zápas, ktorý si najviac ceníte?

Jediný dres, ktorý mi z toho obdobia zostal, mám práve zo zápasu v Belehrade. Dokonca v ňom ešte aj chytávam. Súboj s Partizanom bol výnimočný. Mal som pocit, že v ten večer som dobyl Belehrad. Podobne ako takmer tridsať rokov predtým československí futbalisti, ktorí tu získali titul majstrov Európy.

Vtedy ste si vyslúžili aj prezývku šaman. Ešte vás ňou niekto osloví?

Občas si na ňu niekto spomenie. Ale nezrodila sa po zápase v Belehrade. Prvý raz som ju počul v roku 2001, mimoriadne mi vyšiel ligový zápas v Rimavskej Sobote. Vtedy sa objavilo, že som Čarodej Čobej. To sa so mnou ťahalo, keď som podal nejaký výnimočný výkon.

Artmedia po triumfe v Belehrade odohrala dôstojnú úlohu aj v skupine…

V tíme vládla neskutočná chémia, čo sa prejavilo. Narazili sme na Inter Miláno, Glasgow Rangers a FC Porto. Sledoval som žreb s fanúšikmi v jednom podniku v Petržalke. A hneď som sa stavil o dvesto pív, s desiatimi ľuďmi, s každým o dvadsať, že získame aspoň šesť bodov. Tie sme aj získali… Ako jediní zo slovenských tímov sme bodovali v skupine Ligy majstrov.

Kedy čosi podobné zopakuje nejaký slovenský tím? Je to ešte reálne?

Ťažká otázka, ale postavím to trochu inak. My sme mali v podstate len slovenských trénerov a hráčov. Iba minimum legionárov, hrávalo zopár českých futbalistov. Neviem, či sa niekomu ešte toto podarí. V našich popredných kluboch dominujú legionári. A najlepší Slováci hrajú v zahraničí.

Juraj Čobej sa výrazne pričinil o postup... Foto: Pravda, Roman Benický
Juraj Čobej Juraj Čobej sa výrazne pričinil o postup Artmedie do skupiny Ligy majstrov.

Mimochodom, tých dvesto pív ste dostali a aj vypili?

Nie naraz (smiech)… Pili sme ich postupne pol roka.

V skupine ste siahali aj na postup. Mohli ste dosiahnuť aj viac?

Poviem jedno meno – Merk.

Nemecký rozhodca ovplyvnil výsledok posledného zápasu v skupine, v ktorom ste hostili v blate a za stálej prevahy obhajcu trofeje Porto…

Bol to zápas o postup. Merk nás poškodil, okrem iného nenariadil jasnú jedenástku v náš prospech.

Po tomto zápase ste zažili ťažké týždne. Na mozgu vám objavili nádor a bojovali ste o život…

Zápas s Portom sme odohrali 6. decembra, všetko bolo v poriadku. O tri dni neskôr, bol som už doma v Bardejove, som sa chystal do Stropkova, kam ma pozvali na jednu futbalovú slávnosť. Už som sedel v aute, keď mi volala mama, že zabudla kúpiť papriku. Zaparkoval som, išiel do obchodu a odpadol som. Mal som veľké šťastie, keby som pokračoval v ceste autom, mohlo sa to skončiť tragicky.

Mnohých prekvapilo, že ste sa vo vašom veku ešte vrátili do futbalovej bránky…

Veci nabrali rýchly spád. Previezli ma do Bratislavy. Nádor nebol zhubný, ale bol na zlom mieste, stotinu milimetra od pohybového centra. Podstúpil som komplikovanú operáciu. Lekári mi veľmi pomohli, klobúk dolu najmä pred pánom profesorom Šteňom, asi mi zachránil život.

Juraj Čobej v zápase proti Portu. Foto: Pravda, Roman Benický
Juraj Čobej Juraj Čobej v zápase proti Portu.

Lekári spočiatku nechceli ani počuť o vašom návrate medzi žrde. Ako ste ich presvedčili?

Lekári tvrdili, že chytať nemôžem, ja som stále opakoval, že chytať budem. Som im vďačný, že mi napokon dali súhlas. Nastúpil som ešte v lige a pripísal som si aj symbolický štart v reprezentač­nom drese.

Ako sa cítite teraz? Nehlásia sa zdravotné komplikácie?

Musím chodiť na pravidelné kontroly. Ale problémy som mal v poslednom období viac so srdcom. Mám veľmi nízky tlak. Nedávno mi robili prefukovanie ciev. Keď som bol profesionálny hráč, také ťažkosti ma nikdy netrápili. Od pani doktorky som sa dozvedel, že mám športové srdce. Je zväčšené, to trápi vraj aj iných športovcov.

Patrili ste mnohé roky k najlepším slovenským brankárom. Ale vrchol kariéry ste zažili, až keď ste mali 34 rokov. Potvrdzuje to, že brankári dozrievajú vo vyššom veku?

O veku to nie je. Keď som bol dorastenec v Stropkove, postúpili sme do prvej ligy. Vtedy som prestupoval do Lokomotívy Košice, ale ešte som odchytal prvých deväť zápasov, všetky sme vyhrali, inkasoval som raz či dva razy a zneškodnil v nich aj štyri penalty. A to som bol tínedžer. Rozhodujúci je prístup, chuť, srdce.

Čoskoro oslávite päťdesiatku, ale stále chytáte. Nespôsobuje vám to problémy?

V bránke sa cítim dobre. Chytám pre radosť. Za pivo a párky či guláš. Ale chytal by som aj úplne zadarmo. Bez futbalu ešte stále neviem žiť.