Opľul Carlosa, vraj udrel Maradonu. Buldoga chceli zastreliť
Medzinárodná federácia futbalovej histórie a štatistík (IFFHS) od roku 1987 udeľuje cenu pre najlepších brankárov daného roka. Trikrát si tento triumf vybojoval práve paraguajský El Buldog.
Vďaka svojej výbušnej povahe, skvelým zákrokom, odvážnym (ne)futbalovým rozhodnutiam, netuctovému príbehu, ale najmä – gólmi.
"Tlak počas zápasov? Toto je iba futbal. Viete čo je nápor na psychiku? Keď neviete nakŕmiť svoje deti,“ vravel Chilavert po príchode do La Ligy. Ktovie, či v Zaragoze tušili, že to nie je iba fráza, ale vlastná skúsenosť.
Najlepší brankári histórie
Hovorí sa, že sú iní. Svojskí, menej spoločenskí, uzavretejší – dá sa to nazvať všelijako. Hoci na ihrisku majú ešte desať spoluhráčov, aj tak zostávajú samotármi.
Futbaloví brankári to nemajú v živote ľahké. Buď napravujú chyby kamarátov behajúcich pred nimi, alebo sa snažia im to na bránkovej čiare nepokaziť a ak sa podarí, priviesť súperov do zúfalstva.
V desaťdielnom seriáli vám postupne predstavíme mužov, ktorým sa to darilo najlepšie.
V ôsmej časti vám vyrozprávame príbeh strelca medzi brankári – Josého Luisa Chilaverta. V nasledujúcom dieli vám priblížime kariéru „svätého“ Ikera Casillasa.
Vráť sa do bránky ty blázon!
Aj vďaka týmto slovám si Španieli excentrického brankára obľúbili. Jeho cesta do jednej z najlepších líg sveta sa však vymyká priemeru. Popredná akadémia, ktorá by ho už v detstve učila futbalovú abecedu? Zabudnite.
Do siedmich rokov chodil po rodnom meste Luque bosý. Už v piatich rokoch musel prispievať do rodinného rozpočtu. Chodieval dojiť kravy a mlieko predával na predmestí 250-tisícového mesta. Vďaka zarobeným peniazom sa mohol spoločne s tromi súrodencami aspoň občas najesť.
Futbal bol pre neho pridrahou vášňou. Na prchkého Chilaverta sa však raz usmiala šťastena. Jeho prvým trénerom sa stala niekdajšia hviezda paraguajskej ligy Modesto Sandoval.
Hoci jeho brankársky štýl býval úplne odlišný veril, že ten Chilavertov môže byť hudbou budúcnosti. Veru aj je a platí to aj 16 rokov po konci kariéry najslávnejšie paraguajského brankára.
Začala sa v Deportive Luqueno odkiaľ za päť rokov postupne prepracoval do argentínskeho San Lorenza. Nebolo to iba vďaka robinzonádam či role brankára-zametača, pri ktorom sa začínali ofenzívne akcie svojho mužstva. Dnes bežná prax, v minulosti kacírska myšlienka.
Chilavertova hodnota sa ukázala v roku 1988. Keď prestúpil do Zaragozy, fanúšikovia Realu sa nestíhali čudovať, keď sa po odpískaní priameho kopu pobral pred bránku súpera a pokúšal šťastenu svojou tvrdou či technickou strelou.
"Fanúšikovia sa išli zblázniť. Kričali na mňa: Vráť sa do bránky ty blázon! Ja som však kašlal na ich reči. Nebudem sa meniť a stagnovať v niečom, v čom som dobrý,“ povedal pre stránku FIFA Chilavert.
Po tréningoch zostával na ihrisku ešte dlhé hodiny. Denne kopal 80–120 priamych kopov. A keď ho prestali baviť, prihodil ešte zopár desiatok pokutových kopov.
Historické MS 1998
Tréning robí majstra a Chilavert sa ním naozaj stal. Po troch rokoch sa vrátil zo Španielska do Vélezu Sarsfield, kde zažil najkrajšie roky kariéry a stanovil niekoľko rekordov. Ten gólový – dovedna 67 presných zásahov v kariére – prekonal iba Rogerio Ceni.
Jeden z tých najpozoruhodnejších výkonov predviedol v roku 1999. Strelil hetrik v ligovom zápase po troch premenených pokutových kopoch. Ešte predtým však zažil veľmi turbulentný rok. Nebyť súpera, mohol byť jeho posledným v živote.
Faustino Asprilla je veľkou kolumbijskou hviezdou, ale zápas kvalifikácie proti Paraguaju mu nevyšiel. Videl červenú kartu a ešte dostal aj päsťou do tváre od Chilaverta.
Ani toho neminul červený trest. Nebyť Asprillovho kreditu, nemuselo zostať iba pri tom. Vlani totiž niekdajší útočník Newcastlu priznal, že presvedčil zabijaka, aby Chilaverta ušetril a nezastrelil ho…
O niekoľko mesiacov sa na MS 1998 zapísal do histórie ako prvý brankár, ktorý kopal na svetovom šampionáte priamy kop. Nechýbalo veľa a jeho strela by skončila v bulharskej bránke.
V skupine vychytal dve čisté kontá a k tretiemu nechýbalo veľa. V osemfinále proti Francúzsku však Chilaverta prekonal Laurent Blanc a odštartoval francúzsku jazdu až k majstrovskému titulu na domácej pôde.
Aspoň malou náplasťou bolo opore Paraguaja miesto v 16-člennom výbere turnaja po boku brankára Fabiena Bartheza či Brazílčanov Ronalda s Rivaldom, Zinedinom Zidanom či Davorom Šukerom.
Vyprovokovali ho rasistické urážky
Krátko po ňom si získal ešte viac obdivovateľov aj kritikov. Odmietol totiž ísť na Copa América 1999, nakoľko otvorene kritizoval šafárenie futbalového zväzu a obvinil viacerých popredných funkcionárov z korupcie.
"Dajte peniaze radšej do školstva ako na futbal,“ hneval sa Chilavert.
Emócie ho viackrát prevalcovali aj na ihrisku. Počas kvalifikácie na MS 2002 opľul obrancu Brazílie Roberta Carlosa. Dostal stopku na tri zápasy a prvé stretnutie Paraguaja na šampionáte sledoval z tribúny.
"Brazílčania ma celý čas provokovali a rasisticky urážali. Po zápase Carlos prišiel za mnou a povedal mi: Indián, prehrali ste 2:0 a ty si bol katastrofálny,“ vysvetľoval svoj skrat Chilavert. Traduje sa, že v jednom zo zápasov argentínskej ligy udrel aj božského Diega Maradonu…
Jeho charizma i kvalita však priemernému Paraguaju náramne pomáhali. Opäť sa Juhoameričania prepracovali do osemfinále majstrovstiev sveta. A znova padli proti veľmoci a najtesnejším rozdielom – s Nemeckom 0:1.
Víťaz francúzskeho pohára z roku 2001 so Štrasburgom – rozhodla ho Chilavertova penalta v rozstrele – už tušil, že šieste vrcholné podujatie v kariére nepridá.
V roku 2003 ukončil kariéru, ale krátko potom svoje rozhodnutie vzal späť. Jedenásteho novembra 2004 definitívne zavesil rukavice na klinec. V rozlúčkovom zápase dal futbalu zbohom tak, ako zvykol. Gólom do siete súpera a s úsmevom na tvári.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ