Diár: Zbohom, jogo bonito

Po horore, ktorý im nachystali Nemci, ich dorazili Holanďania. Pristrihli kanárikom krídielka, domáci ani na chvíľu neboli schopní vzlietnuť vyššie ako meter nad zemou. Ukázali bezradný a chaotický výkon.

Šokovaní fanúšikovia sa s mužstvom lúčili na národnom štadióne v hlavnom meste, ktorý nesie meno legendárneho Maného Garrinchu, vytrvalým bučaním. Ťažko sa zmierovali s holým faktom, že ich mužstvo nie je na tomto turnaji zďaleka najlepšie.

Brazílčania nasadili dva svoje najväčšie mozgové trusty. Tréneri Scolari a Parreira priviedli mužstvo k dvom posledným titulom majstrov sveta. Teraz priemerný tím posunuli namiesto do neba skratkou do pekla.

Márna sláva. Pre silné európske mužstvá nebol problém urobiť s rozloženým brazílskym súperom dvakrát krátky proces. Zbohom, povestné jogo bonito, nádherná hra, ako vravia Brazílčania ešte od čias veľkého tímu na čele s Pelém. Takú fanúšikovia od svojho selecaa vždy čakajú.

Brazílčania sa ani na druhý pokus nevyrovnali s tlakom domáceho prostredia. Ako jediný tím planéty nechýbali ani raz v závere majstrovstiev sveta. Turnaj turnajov ako organizátori zvládli. Ale na ihrisku to boli najslabší Brazílčania v histórii…