Tehelné pole sa preslávilo štadiónom

Na brigáde denne až 700 ľudí

Medzi postihnutými bol aj I. ČsŠK Bratislava, v medzivojnovej republike jediný účastník I. celoštátnej ligy zo Slovenska. Z večera na ráno stihol správca rekvizít ujo Taraba previezť cez vtedajší jediný most ponad Dunaj len to, čo sa zmestilo na jednu káru. Zamieril na cvičisko RTJ na Tehelnom poli, kde neskôr stála cyklistická dráha. Ale kým sa malo pokračovať v zápasoch o ligové body, museli futbalisti v belasom prejsť na vedľajšie sokolské cvičisko, lebo na ňom bola spôsobilejšia hracia plocha, tribúnka a aké-také šatne pre hráčov.

Vo vedení ŠK Bratislava sa ihneď začalo uvažovať o novom ihrisku, ktoré by malo hľadisko s tribúnou na sedenie i na státie pre desaťtisíc fanúšikov, podobne aké bolo v Petržalke. Od úvah k rýchlym realizačným krokom pristúpili obetaví a činorodí funkcionári, ktorých iniciatívu podporilo mesto poskytnutím rozsiahlych pozemkov na šírych poliach za Novou dobou, staviteľ Kamil Gross svojimi odvážnymi projektmi a ruky stoviek prihlásených nadšených fanúšikov. Už 10. decembra 1939 sa uskutočnil prvý výkop a zemné práce. Celú zimu hrkotali banské vozíky po koľajniciach, aby lopatami 600–700 brigádnikov denne zaplnené zeminou mohli obsah vyklopiť na mohutné násypy okolo budúcej hracej plochy a atletickej bežeckej dráhy.

Budúci štadión utešene rástol a 27. októbra 1940 sa mohol na sviežom zelenom trávniku odohrať prvý zápas. Na túto príležitosť si ŠK Bratislava pozval popredné berlínske mužstvo Herthu SC a pred tisícami zvedavých divákov na ešte neupravených násypoch s ním remizoval 2:2 (1:1). Strelcom oboch gólov bol obávaný kanonier Jožko Luknár. Prvým vyrovnával na 1:1 z pokutového kopu. Pamätná zostava belasých: Tomanovič – Vanák, Bíro – E. Kováč, Porubský, Chodák – Arpáš, Földeš, Rado, Luknár, Valovič.

Takmer obrat po famóznom druhom polčase

Štadión na ploche 52 000 m2 však zďaleka nebol hotový, lebo mal obsahovať aj ďalšie objekty: trávnaté futbalové ihrisko 70 × 110 m, atletickú bežeckú dráhu so šiestimi dráhami, plochy a zariadenia pre atletické disciplíny, stupňovité hľadisko pre 20-tisíc divákov, krytú tribúnu na státie pre 3-tisíc divákov, hlavnú tribúnu s 1750 sedadlami, čestnou lóžou, šatňami a hygienickými zariadeniami, tréningové škvarové ihrisko 65 × 105 m, volejbalové a basketbalové ihriská, pokladne, toalety, bufety a pod.

Tempo výstavby napriek ťažkým vojnovým časom pokračovalo, až prišiel čas slávnostného otvorenia kompletného moderného štadióna. Každý odbor sa predstavil svojím programom a vyvrcholením bol veľký medzinárodný futbalový turnaj štyroch majstrov v dňoch 26. a 27. septembra 1942. Zápasy priniesli dramatické zápletky a šport najvyššej úrovne. Vienna remizovala s chorvátskym Gradjanskim SK 3:3 a Viedenčanov poslal do finále žreb. ŠK Bratislava zdolal rumunského šampióna Venus Bukurešť 2:1. Príťažlivé finále prilákalo vyše desaťtisícovú návštevu. ŠK nastúpil proti chýrnym rakúskym internacionálom na čele s kanonierom Deckerom s roztrasenými kolenami a prehral prvý polčas 1:5!

Po zmene strán však bojovalo v belasých dresoch iné mužstvo, než aké toto finále začínalo: Králik – Žáček, Rado – E. Kováč, Porubský, Chodák – Sýkora, Arpáš, Bíro, Luknár, Podhradský. Rozkrútilo fantastickú útočnú hru v akordoch WM-systému a povestnú viedenskú školu takmer zruinovalo. Jeden z jej predstaviteľov Holeschovsky predsa len strelil šiesty gól a zachránil víťazstvo veľkého favorita 6:5.

Plná bola aj strecha proletárskej tribúny

Nový štadión na Tehelnom poli sa zaraz stal dostaveníčkom futbalovej Bratislavy. Primerane zvyšovaný počet električiek končil pri ňom svoju trať a točil sa okolo bytov Novej doby a takto privážal i odvážal masy divákov.

Pohodlne sa rozmiestnili na dovtedy neznámych stupňoch hľadiska. Skalní zaujali miesta pod proletárskou tribúnou na státie, chránení pred nepriazňou počasia. Takto sa štadión zapĺňal neraz do posledného miestečka na početných medzištátnych a medzinárodných zápasoch, takže sa rýchlo ukázalo, že v blízkej budúcnosti kapacita dostatočná nebude. Keď po vojne prišli ako súperi ŠK Ferencváros, víťaz Anglického pohára Derby County alebo sovietsky šampión CSKA Moskva, natlačilo sa do hľadiska takmer tridsaťtisíc divákov a zaplnila sa aj strecha proletárskej tribúny…

Po ďalšom rozšírení hľadiska mohlo vyše 50-tisíc divákov sledovať zápasy obnovenej, pred vojnou mimoriadne populárnej súťaže o Stredoeurópsky pohár alebo prvé vystúpenie brazílskeho mužstva FC Botafogo. Nečudo, že rekord takmer 60-tisíc padol v zápase EPM ČH Bratislava – Glasgow Rangers.