Bol to šok. Rozbil som vuvuzelu, vravel otec Kucka
„Už sme rátali, že naši vyhrajú, to sa nemalo stať,“ vravel starší chlapík v slovenskom drese po česky. „Ja nie som Slovák, som z Třinca, ale prišiel som špeciálne na svetový šampionát povzbudiť vaše mužstvo, mám tu aj svoju slovenskú partiu. Samozrejme, že sme teraz sklamaní, ale stále verím, že Slováci postúpia ďalej. V ďalších dvoch stretnutiach to dokážu.“
Zronený bol Banskobystričan Richard Hamšík, otec slovenského kapitána Mareka. „Nemám na to slov. To je nenormálne, je mi chlapcov ľúto. Makali, hrali s oduševnením. Deväťdesiatdva a pol minúty to vyzeralo na víťazstvo a za niekoľko sekúnd sa to všetko vynulovalo. Futbalová istota, ktorá z nich vyžarovala vo väčšine zápasu, sa odrazu stratila.“
Ján Hric zo Žiliny precestoval tisíce kilometrov, aby videl futbalový zápas. „Možno mi to neuveríte, ale ja som bol teraz prvý raz na futbale,“ vravel čoskoro tridsiatnik. „A odteraz budem chodiť pravidelne. Veľmi sa mi to páčilo. Zápas, atmosféra, povzbudzovanie, emócie. To, že sme dostali gól v posledných sekundách je veľká škoda, ale ja nie som nešťastný. Nabudúce to dopadne lepšie.“
Július Kucka, otec Juraja, ktorý sa v závere objavil na trávniku, bol nahnevaný dva razy. Jedna skupina fanúšikov, ktorá býva v slovenskej dedine v Pretórii, zmeškala začiatok zápasu. „Autobus mal prísť o deviatej ráno, ale po mnohých urgenciách dorazil pred dvanástou. Samozrejme, že sme boli poriadne napálení. Preleteli sme celý svet a nakoniec sme skoro nevideli zápas, na ktorý sme sa všetci tešili.“
Druhý raz ho šokoval gól do slovenskej siete v samom závere stretnutia. ,„Je to obrovská škoda. Tento zápas sme už mali vyhrať. V tom okamihu ako skončila lopta v našej sieti, som hodil o zem trúbku vuvuzelu, ktorú som si kúpil po príchode na štadión. Rozletela sa na niekoľko kúskov,“ smial sa s odstupom času.