Degraduje splnenie cieľa i veľký triumf v Bratislave. Na budúcoročný šampionát postúpi šestnásť najlepších krajín Európy.
O tri viac ako pred tromi rokmi do Kataru. Keď začneme počítať veľmoci ako Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko či Anglicko, veľa voľných okienok zo starého kontinentu pre slabších nezostáva.
Nech je miesteniek 13 alebo 16, stále platí, že slovenská futbalová reprezentácia nepatrí medzi túto širšiu špičku Európy. Národný tím je na pomedzí – to však neznamená, že sa na MS nemôže dostať.
Slováci dodržali slovo, ktoré dali. Idú do baráže z druhého miesta. Do posledného stretnutia išli s nádejou, že môžu postúpiť aj priamo.
Pravda – Nemci ju zhasli už v prvom polčase. Nič sa však nemení na tom, že pred štartom kvalifikácie by barážovú miestenku po štyroch výhrach a dvoch prehrách brali všetkými desiatimi.
Futbal má dva polčasy. Ak Slovensko bude hrať ako v septembri proti Nemecku, má šancu zahrať si na mundiale. Ak však použije mustru z Lipska, zostane doma.
Slovenskí futbalisti doplácajú na úzky káder. Aj to je dôvod viacerých slabších zápasov. Navyše, počas troch mesiacov ich ťažko skúšali zranenia štyroch hráčov základnej zostavy z minuloročných ME.
Denis Vavro nehral ani minútu, Lukáš Haraslín či Ivan Schranz polovicu stretnutí, Stanislav Lobotka vynechal októbrový zraz a zotavil sa tesne pred novembrovým. Našťastie…
Brankár Martin Dúbravka prešiel v reprezentácii kadečím. Pred štyrmi rokmi dostal podobnú latu (0:5) od Španielov na Eure 2020. Po súboji v Lipsku priznal, že to bola facka. Azda prišla v pravý čas.