Slovenská reprezentácia sa k ďalšiemu postupu na záverečný turnaj môže priblížiť dnes v Košiciach (20.45, STVR). Ak zdolá Severných Írov, má istú minimálne baráž. „Pri spomienke na naše zlyhanie so Slovinskom mi napadne, aby chlapci boli správne pripravení aj v hlavách,“ spomína niekdajší brankár Ján Mucha (42).
Ktorý zápas v kvalifikácii MS 2010 považujete za najpamätnejší?
Bože, to je tak dávno… (úsmev) Človek ani neverí, koľko času uplynulo od Chorzówa. Verím, že teraz v Košiciach sneh nebude a chlapci sa priblížia k majstrovstvám sveta. Už dlho sme k nim neboli tak blízko.
Čo ste si pomysleli, keď ste prileteli do Poľska?
V teň deň nesnežilo. Začalo až v deň zápasu. Spomínam si na ten duel ako dnes. V Poľsku som pôsobil dlho, vtedy tam bol veľký protest proti vedeniu reprezentácie i zväzu. Krásny štadión bol ľudoprázdny a jeho trávu skryl sneh. Neuveriteľný príbeh. Bez ohľadu na ich problémy málokto veril, že Poliakov zdoláme.
Prečo?
Zbabrali sme domáci duel so Slovinskom. A predsa sa našli priaznivci, ktorí vycestovali za nami do Poľska. Išiel aj môj otec a známi z východu Slovenska. Na letných pneumatikách a na druhý deň bola Sodoma a Gomora. Niektorí do Poľska ani nedorazili a otočili sa po ceste. Zažil som zápasy na snehu aj v Rusku, ale za takýchto okolností, keď je na stole postup na MS, to je len raz za život.
V čom je takýto duel najnáročnejší pre brankára?
Zamrzli mi prsty v kopačkách aj v rukaviciach. Loptu som ani necítil. Samozrejme, aj sneh má svoje špecifiká. Niekedy sa na ňom lopta šmykne či zastaví. Chvalabohu dnes je už iná doba a trávniky sú vyhrievané.
Postup ste mohli potvrdiť štyri dni predtým, ale v zápase so Slovinskom ste na Tehelnom poli prehrali 0:2. Čo sa stalo?
Viac ako stotisíc fanúšikov chcelo lístky a my sme ich sklamali. Nepočítali sme s tým. Boli sme presvedčení, že Slovincov zdoláme a spolu oslávime postup na šampionát.
Aj po rokoch z vás cítiť smútok… Bolo mi to ľúto. Nezvládli sme to v hlavách. Nakoniec sme sa dokázali vyhecovať a v Poľsku sme to zvládli.
Je to paradox, že pred vypredaným domácim Tehelným poľom to nevyšlo, ale na prázdnom a zasneženom Chorzowe áno?
Neuveriteľný príbeh. Kto by tomu uveril? Doma sme mali všetko pripravené, prisahám! Špeciálne oblečenie, ohňostroj, šampanské, zarezervovaný najlepší podnik, kde sme mali oslavovať. A po zápase v kabíne hrobové ticho a ty rozmýšľaš, ako vyhráš v Poľsku o štyri dni…
Zrejme by to bolo doma až príliš krásne. Nakoniec si to s nami užilo len pár verných priaznivcov, ktorí išli s nami na posledný zápas. Niektorých aj pozatvárali, lebo vybehli na ihrisko. Skrátka príbeh ako hrom. (smiech) Veľmi si želám, aby to chlapci za pár dní zažili znova. Nedá sa to opísať.
Je pravda, že kabínu pomohol vyhecovať tréner Vladimír Weiss?
Po zápase so Slovinskom sme sa stretli na druhý deň. Bolo to náročné. Každý prežíva smútok inak. Niekto tresne po stole, iný sa potrebuje vyrozprávať, ďalší nepovie ani slovo.
Boli sme v zlom mentálnom stave, ale tréner bol skvelý psychológ. Proti Slovincom sme boli premotivovaní, ale pred Poliakmi nás dal dokopy. Vyžmýkal z nás maximum – po hernej aj mentálnej stránke. On bol presvedčený, že postúpime aj napriek všetkým okolnostiam.
Oslavy boli príjemné?
Začali sa už v kabíne, presunuli sa do lietadla a pokračovali aj po prílete. Bol to historický úspech. Výnimočný moment. Spomínam si, že som prišiel do klubu až po dvoch dňoch a – povedzme – v nie najlepšej forme. (smiech) Odpustili mi to jednodňové meškanie.
Čítajte viac Borbély: Počuli ste ten balvan, čo Calzonovi padol zo srdca? Na fanúšikov Slovana Bratislava mám otázku
Čím si vysvetľujete, že veľké víťazstvá v kvalifikácii MS 2010 prišli vonku?
Áno, v Belfaste, Prahe i Chorzówe s priamymi konkurentmi. Zaujímavá teória.
Má slovenský tím problémy ustáť domáci tlak?
Možno na tom niečo je. Pozrite na tú prehru so Slovincami… Hrať pred vypredanými tribúnami na Slovensku je zaväzujúce. Vonku môžete najmä získať. Aj teraz sú chlapci v Košiciach proti Severným Írom favoritmi. A tá rola nám nie vždy sedí. Predsa len ste pod menším tlakom, ako keď idete napríklad do Belfastu či do Prahy.
Tam ste si pri výhre 2:1 na Letnej vybojovali post brankárskej jednotky…
Áno. Prehrali sme prípravný duel s Anglickom 0:4 a tréner Weiss mi povedal, že pôjdem do bránky proti Čechom.
Bolo to sladké víťazstvo?
Áno, veľmi sladké a dôležité. Oni boli najväčší favoriti na postup. Mohli potopiť nás a my sme im vypálili rybník. Vzácny triumf a pre kvalifikáciu kľúčové. Buďme k sebe úprimní. Nehovorím, že nás Česi nemajú radi, ale vždy sa tvárili, že sú lepší ako my.
Najpamätnejší zápas v kvalifikácii ste vyhrali, ale na MS 2010 prišlo slávne víťazstvo nad Talianmi 3:2. Bolo to divoké stretnutie?
Najväčšie slovenské víťazstvo. Odohrali sme aj potom skvelé zápasy, napríklad teraz s Nemeckom po vynikajúcom výkone.
Lenže toto bolo na MS, oni boli úradujúci šampióni a my sme ich vyradili z turnaja. Ďalší neuveriteľný príbeh. Stávkové kancelárie sa mohli tešiť, že sme odviedli dobrú robotu. To sme my, Slováci. Nezvládneme Nový Zéland, Paraguaj nám nedá loptu a vyradíme Talianov.
Čím to je?
Naša mentalita. Vyhrali sme nad Nemeckom po famóznom výkone a v Luxembursku chvalabohu 1:0 gólom z 90. minúty a to sme mohli dostať trojku. Vieme sa pripraviť na lepších, mávame problémy so slabšími. My nie sme kreatívni, ale skôr bojovní. Ja som s Poliakmi či Talianmi zažil zápasy svojho života. Tieto dva so Severnými Írmi a Nemcami môžu byť také pre túto generáciu.
Po Poliakoch ste mali oslavu. Aj po Talianoch?
Nebol na to priestor. Vlastne ani neviem, či sme si vôbec dali jedno pivo… Netuším, či to tréner Weiss dovolil alebo zatrhol. Bývali sme na špecifickom mieste, kde sa oslavovať nedalo. Navyše, pokračovali sme v turnaji.
Úprimne, nečakali sme to. Dokonca sme už mali aj kúpené letenky na cestu domov. Museli sme ich zrušiť. Nikto nám neveril. Ako pred dvomi mesiacmi s Nemcami.
Čítajte viac Buďme k sebe úprimní, ani jeden sa nechytil. Bývalý reprezentant Németh sa pozrel na formu útočníkov
Ktorý zápas bude náročnejší – doma so Severnými Írmi alebo v Nemecku?
Určite ten v Košiciach. Kľúčový duel, lebo nám dá minimálne baráž. Príde húževnatý súper. Severní Íri nemajú čo stratiť. Musia vyhrať a my v princípe takisto. Nebude to pekný zápas, asi nepadne veľa gólov.
Verím, že ho zvládneme a potom pôjdeme do Nemecka uvoľnení. A prečo by sme tam nemohli potom vyhrať? Raz sme už vyhrali. Matematika je jasná. Sme favoriti a stále máme všetko vo vlastných rukách.
Je kvalifikačná skupina s tromi súpermi nemilosrdnejšia ako napríklad s piatimi či šiestimi?
Ako sa to vezme. Teraz postupuje na MS 46 tímov, my sme išli medzi 32. Tých pozícií pre Európu je viac. Museli sme odohrať aj viac zápasov v kvalifikácii. Hralo sa rok a pol, nie tri mesiace.
Beriem však, že v tomto formáte chyby zabolia viac. Naše zakopnutie prišlo v Belfaste a ďalšie už neprichádza do úvahy. Luxemburčania odohrali s každým dobrý zápas a majú nula bodov. Keď sa napríklad zraní kľúčový hráč na pol roka, vynechá celú kvalifikáciu.
Slovákom sa vrátil Stanislav Lobotka. Je to najdôležitejší muž národného tímu?
Nemáme veľa svetových hráčov. Nikdy sme ich nemali jedenásť, postupovali sme na vrcholné podujatia po kolektívnych výkonoch. V Košiciach a Lipsku ich budeme potrebovať. To však neznižuje Lobotkov kredit.
Slovensko je s ním určite silnejšie ako bez neho, o tom niet pochýb. Ale to platí aj o Milanovi Škriniarovi či Dávidovi Hanckovi. Ak chceme ísť na MS, musia dobre zahrať aj chlapci okolo nich. Nezabúdajme na jednu vec.
Čítajte viac Lobotkove slová dostali Talianov do pozoru: S Contem budem mať voľno v máji, rypol si do trénera
Akú?
Pre viacerých starších hráčov to bude posledná šanca dostať sa na vrcholný turnaj či majstrovstvá sveta. Verím, že im mladíci pomôžu. Určite nesklamali, lebo nemôžeme Slovensko brať ako krajinu, ktorá bude pravidelne na ME či MS.
Vie sa hráč pred veľkým kvalifikačným vrcholom odraziť od spomienok na výhru s Nemeckom či Belgickom?
Toto nepomôže. Sú to rozdielne zápasy. S Írmi sme favoriti a s Nemcami ani náhodou. O to náročnejšie to budeme mať doma. Nevieme vyť favoritmi, zväčša sa trápime. Možno to v Košiciach prelomíme, to by som si želal.
Neverím však, že nejaký spomienkový optimizmus pomáha. Po Nemcoch sme si mysleli, že zvalcujeme Luxembursko a vyhrali sme po jedinej strele na bránku. Výhry nad Belgickom či Nemeckom – to je história.
Aká je vaša rada nasledovníkom, ktorí bojujú o MS 2026?
Mojou prosbou je, aby nechali na trávniku srdce. A pri spomienke na naše zlyhanie so Slovinskom mi ešte napadá aj to, aby chlapci boli správne pripravení aj v hlavách. Iná cesta nie je. MS nie sú zadarmo.
Prídu len po tvrdej drine. Samozrejme, nemusí to vyjsť ani vtedy, ale emócia je kľúč. Ľudia ju vidia. Keď zápas odmakáte, odmenia sa vám, hoci výsledok nemusí byť priaznivý. Postup na šampionát by bol veľký úspech. Ísť priamo dokonca zázrak, cez baráž náročná skúška, lebo musíte vyradiť dvoch súperov.
