Aký je váš vnútorný pocit pred duelmi so Severným Írskom a s Nemeckom?
Že mužstvo je vnútorne zmobilizované, chápe, že Severným Írom niečo dlhuje, patrilo by sa to na ihrisku splatiť. Verím, že je tam maximálne odhodlanie na dosiahnutie dobrého výsledku.
Znie to skôr ako fanúšikovské želanie. Lebo dve októbrové stretnutia mohli len ťažko niekoho naplniť optimizmom.
Iste. Pripúšťam, že aj ja som, možno pod vplyvom septembrového víťazstva nad Nemeckom, v akejsi nadnesenej, iluzórnej zóne. Predstava, že slovenská reprezentácia sa opäť aspoň priblíži k tomuto výkonu, je veľmi lákavá.
O jednej veci som na sto percent presvedčený: každý chalan z kádra túži hrať počas budúceho leta na severoamerickom šampionáte. To je brutálna motivácia.
Majú ju síce aj Severní Íri, no ak sa naši priblížia k svojmu futbalovému optimu, potom by v piatok mali doma vyhrať. V Košiciach sa im dostane veľkej podpory, mohlo by to klapnúť.
Mimochodom, bolo správne prideliť tento zápas Košiciam, hoci miestna aréna je oproti bratislavskej len polovičná?
Východ bol dlho ochudobňovaný a po tom, čo tam postavili nový štadión, by malo naše futbalové prostredie tomuto regiónu niečo splatiť. Veď koľko rokov sa tam nehral takýto významný duel.
Košice nemali svoju arénu, Prešov ju nemal, konečne sú hotové a vôbec mi neprekáža, že kapacitne sú menšie, u mňa prevláda skôr potreba vyváženým spôsobom obsadzovať celú krajinu. Prinesie to síce nejakú ekonomickú stratu, ale reprezentačný futbal rozhodne nepatrí len do Bratislavy alebo do Trnavy.
Čo by si mali vziať Slováci z prvého vzájomného zápasu proti Severným Írom?
V Belfaste nám ukázali, že fyzicky sú na tom mimoriadne dobre. Skvelí sú však aj v organizácii hry, oni dobre vedia, že majú hrať len to, na čo majú. Ich tréner Michael O'Neill to nastavil jednoducho tak, aby boli čo najviac efektívni.
Nečakajme, že budú otvárať náš priestor, kdeže, určite zasa pôjdu to svoje – rýchly prechod cez stredovú zónu, každá druhá lopta pôjde do vertikálneho ofenzívneho priestoru.
Na dlhé držanie lopty nemajú technickú výbavu. Na toto sa musíme pripraviť. Že organizovanú fyzičnosť budeme musieť prekonať futbalovým kumštom.
Budú ostrovania v Košiciach rovnako odvážni?
Asi menej ako v Belfaste. Nejde ani tak o odvahu samotnú, ale o spôsob hry, ktorý majú v sebe zažitý. Už aj vzhľadom na to, že O'Neill nevyžaduje až takú technickú zdatnosť. V tom vidím jeho trénerský pragmatizmus. Íri tu nebudú robiť veci, na ktoré nemajú.
Obe mužstvá tento zápas potrebujú vyhrať. Pre koho to je znesiteľnejšia pozícia?
Povedal by som, že my musíme, oni až tak nie, im postačí neprehrať. Aj preto netreba vyčkávať, desiatky minút študovať súpera, veď my vieme, aký je a čo bude hrať. V Košiciach sa musí ísť od úvodu za víťazstvom. Pretaktizované minúty na začiatku by nám na konci mohli chýbať.
Je to v tejto chvíli pre Slovensko zápas roka?
Jednoznačne. Hráme o náš výkonnostný cieľ. A tým je baráž. Tá je dosiahnuteľná, len ak vyhráme. Samozrejme, je tu aj alternatíva, že remizujeme a potom vyhráme v Nemecku, ale na to by som sa veľmi nespoliehal. (úsmev) To by bol viac než futbalový romantizmus.
V posledných mesiacoch sa kľúčový hráč David Strelec v Anglicku akosi zasekol. Nie je to problém?
Je. A veľký. Lebo útočník, ktorý je s mužstvom zžitý, prestal dávať góly. Ale verím, že bude chcieť potvrdiť svoj herný rozvoj, hoci je v posledných týždňoch poznačený adaptačnými symptómami. Je v inom mužstve, v novom prostredí, teraz sa vráti niekam, kde to pozná, môže tak ošetriť svoje strelecké sebavedomie. Ale my máme aj alternatívu.
Akú?
Pre mňa je hráč, ktorý dá v 26 zápasoch v poľskej lige šestnásť gólov (Tomáš Bobček, pozn. red.), ašpirantom minimálne na prestriedanie. Lebo ak ním bude ten, kto v desiatich zápasoch nedal ani jeden, v kolónke očakávané góly má 0,14 a napriek tomu ho tam budú tlačiť, to asi nie je to pravé. Iná vec je, či to takto vidí aj tréner. Je to len a len v jeho kompetenčnej zóne.
Francesco Calzona je konzervatívny, dlhodobo sa spolieha na osvedčených hráčov. Nechýba mu však trošku odvaha?
Nie trošku, ale poriadne. Vidieť to aj na tom, že máme len jednu hernú alternatívu. Pokiaľ sa tá neujme a súper nám zavrie hlavný komunikačný kanál, máme problém. Alternatívy B ani C totiž nie sú. Toto je obrovský hendikep.
Calzonovi však treba uznať, že jeho „áčkový“ herný systém našim sedí, vedia ho efektívne uplatniť, sú naňho zvyknutí. Ale bude účinný aj v piatok večer v Košiciach? Nebude treba zmeniť rýchlostný stupeň?
Počuli ste ten kameň, ktorý padol Calzonovi zo srdca, keď zistil, že Stanislav Lobotka je po zranení pripravený hrať?
(smiech) To nebol kameň, to bol balvan. Celé Slovensko to počulo, ale ten, kto vníma futbal, určite vie, že to je oprávnené. Keď sa hovorí, že každý je nahraditeľný, tak v tomto koncepte to neplatí. Stano nahraditeľný nie je. Nemáme zaňho alternatívu.
Keď sme sa rozprávali po úvodných dvoch zápasoch, vraveli ste, že sa môžeme začať baviť o novom cieli – postupe z prvého miesta. O dva mesiace neskôr bude úspech už aj postup do baráže?
Samozrejme, lebo moja septembrová kalkulácia vyplývala z toho, že sme nabili Nemcov. V Belfaste sme však zlyhali a cieľ, ktorý bol na úrovni futbalového zázraku, sa rozplynul.
Zostaňme teda pri baráži, ktorá by mala byť reálnym cieľom. Minimálne ak sa chceme rozprávať o pozitívnom reprezentačnom trende. A to už nehovorím o tom, že ani v baráži nás nečaká nič jednoduché.
Sú tam dve veľké skupiny a jedna malá. Ťažkí súperi, potom takí, ktorí nám herne nepasujú a najmenej je tých, ktorých by sme si mohli priať.
Vzhľadom na predvedené má Slovensko beztak luxusný bodový zisk, na tom sa zhodneme, však?
Najväčším problémom je vysoká nekonzistentnosť výkonov. Po Nemcoch som bol priam nadšený, hoci k famóznemu výsledku sme potrebovali aj zlý výkon súpera. Ale zabrali sme, bolo tam všetko, čo sme potrebovali.
Otázka je, prečo sme v ďalších zápasoch boli od spomínaného výkonu tak ďaleko. S Calzonom sa to vezie od začiatku, je to dané tým, že herne a takticky sme monotematickí. Máme len jednu alternatívu, sme málo variabilní.
To sme videli aj vtedy, keď sa mužstvo pokúšalo hrať na troch obrancov – na tento systém máme podľa mňa vhodné personálne obsadenie – no nešlo to. To sa však nedá spraviť hneď a zaraz, v tomto prípade sa malo rátať aj so slabšími výsledkami, ale Calzona nechce zlé výsledky ani v stretnutiach, kde by boli akceptovateľné. Ale nakoniec aj tak boli zlé, jeho stratégia sa minula účinku.
A to isté platí aj pri skúšaní nových hráčov. Veď ich tam dajme, nech aj vyhoria, ale v ich skúsenostnom obzore niečo pribudne, zažijú to.
Som viac-menej presvedčený, že ak by sme nemali zranených hráčov pred stretnutím s Nemeckom, tí, ktorí tú šancu napokon dostali, by sa k nej nedostali. To nebol cielený ťah, to bola núdza. V tomto vidím trénerove rezervy, hoci opakujem, jeho plán A je mi veľmi sympatický.
Platí, že ak teraz doma nezdoláme Severných Írov, nezaslúžime sa viac bojovať o postup na šampionát?
Áno. Povedali ste to síce tvrdo, ale zároveň je to pravda. Ak ich nedokážeme zdolať, potom akú oprávnenosť majú naše ambície? Nepredpokladám však, že v tomto zápase zlyháme.
Pre fanúšikov, ale aj pre zväz, je to mimoriadne dôležitý zápas. Zaregistrovali ste, že počas uplynulých dní čelil verbálnym útokom ministra športu Huliaka?
Samozrejme. Ale neprislúcha mi to hodnotiť, nemám relevantné informácie, nie je to parketa pre futbalového experta.
To, čo povedal minister, je zarážajúce, vypočul som si aj prezidenta SFZ Jána Kováčika, keď tieto dve stanoviská postavíme proti sebe, tak je zrejmé, že niekto nedáva na stôl všetky informácie. Hodnotiť to z mojej strany by bolo maximálne nekompetentné, nech sa vyjadria ekonómovia.
V každom prípade, verejnosť sa mala dozvedieť až výsledok, lebo ja neviem, čo si mám teraz o tom myslieť.
K tomu, čo sa v nedeľu odohralo na Tehelnom poli, sa vyjadriť určite môžete…
Sledoval som zápas Slovana s Komárnom, ale pýtate sa zrejme na reakciu fanúšikov. Belasí sú v hernej kríze, čo sa v domácich podmienkach výsledkovo neprejavuje, ale veľmi výrazne sa to ukazuje v medzinárodných konfrontáciách.
Skúsme prijať skutočnosť, že po dosiahnutí veľkého cieľa dochádza k motivačnému útlmu. Zdá sa mi, že polarizačné spôsoby, ktoré vidíme v širšom sociálnom kontexte – áno, hovorím aj o politike – sa preniesli do športového prostredia.
Nemalo by sa tak diať, lebo polarizácia nikdy nevedie k optimálnemu riešeniu. Ani v politike, ani v športe.
Je vedenie Slovana amatérske a nekoncepčné, ako naznačujú fanúšikovia?
Potom sa ich chcem opýtať, prečo je Slovan permanentne suverénny majster? Prečo je Slovan najväčším prínosom do medzinárodného klubového koeficientu?
Fanúšikovia vám odpovedia, že je to len preto, že má suverénne najviac peňazí…
A s nimi treba vedieť narábať. Podľa výsledkov to robia efektívne. Beriem, na medzinárodnej scéne prehrali všetky zápasy, ale aj to malo svoje finančné a ekonomické opodstatnenie, veď s tridsaťmiliónovým mančaftom sa šli merať s tímami s hodnotou jedna miliarda. Tak teda sa radšej o tom ani nebavme.
Kuopio je násobne chudobnejšie ako Slovan…
Výsledok z Fínska súvisí s hernou krízou. Koľkokrát Vlado Weiss dostal tento tím z výkonnostného údolia? Vážne ho ide niekto odpisovať?
Potrebuje pomoc nielen od klubu, ale aj od fanúšikovského zázemia. Jasné, treba vyjadriť názor – som toho tvrdý zástanca – no musí to mať požadovanú formu. Nie vojnové parametre.
Ale nevykopali vojnovú sekeru aj obaja Weissovci, keď fanúšikom hnev opätovali?
Súhlasím. Chyby spravili obe strany. K slovu by sa mala dostať nejaká mediačná stratégia. Niekto by mal do toho vstúpiť a zmeniť priebeh konfrontácie. Lebo jeden bez druhého nemôžu existovať. Klub bez divákov nemá zmysel. Ale rovnako zmysel nemá ani fanúšikovská základňa bez mužstva.
Mohol by tým mediátorom byť nový investor?
Taký, čo bude mať kapitálové zastúpenie a tím určený na futbalovo-športové operácie. Jedna vec je byť vlastníkom, druhá, ako klub prevádzkujete.
Mohol by to byť taký svieži vietor v Slovane, ktorý by nielen zahladil rozkol, ale aj zvýšil parametre samotného tímu. A, samozrejme, s tým aj súvisiace očakávania.