Na zraz dorazil ako posledný. Bol najpríjemnejším zábleskom troch slabých polčasov a jedného solídneho. Prišiel ako čerstvý dvojnásobný otec, ukázal nenahraditeľnú hodnotu pre tím a vrátil sa domov k šťastnej rodine.
Hanckovo veni, vidi, vici v praxi. Vtipne by sa dalo poznamenať, že to zvládol bez toho, aby stihol legendami opradený videomíting spred týždňa…
Po pondelňajšom zápase tréner Francesco Calzona hovoril, že futbal v Európe je iný ako pred pätnástimi rokmi. Vtedy platilo staré klišé. „Nemáš fleka? Hráš beka!“
Post krajného obrancu sa za poslednú vyše dekádu zmenil azda najviac zo všetkých. Od typického odkopávača lôpt a čističa postrannej čiary je kľúčový hráč akéhokoľvek tímu. Práve on robí rozdiel.
Po novom musia byť prví nielen vzadu, ale aj vpredu. Defenzívny súboj musí byť rovnako kvalitný ako ten jeden proti jednému.
Rozťahujú hru do šírky alebo invertujú do stredu. Krížny pas jedného na gól tomu druhému nie je rarita, ale štandard.
Hancko je v novom strihu krajného beka šik. Len sa v hlave vráťte dva roky dozadu, keď dal do siete Lichtenštajnska gól v desiatej sekunde. Alebo k ostatnému súboju v Trnave.
Dávid naň prišiel – tak povediac – z lietadla. Dal si rannú rozcvičku. Dobil baterky po fyzicky i emočne vypätom trojdní. A večer vybavil tri body, po ktorých je sen o šampionáte stále nakreslený v reálnych kontúrach.
Znova ukázal, že je nenahraditeľným hráčom – rovnako, ako Stanislav Lobotka či Milan Škriniar. Bez nich je slovenský tím polovičný.
Kapitán, spoluhráči i tréner Hanckovi volali do nemocnice v Madride s jasným posolstvom. Buď s najbližšími a potom príď, hoci by to malo byť päť minút pred hymnou.
Všetko dobre dopadlo. Hancko je dvojnásobný otec. Malý Dominik, starší Adam i manželka Kristýna môžu byť hrdí.
Akého majú doma človeka, akého majú doma futbalistu a profesionála.