Slovenskí futbalisti sú naďalej v hre o priamy postup na MS 2026 v USA, Kanade a Mexiku. Po štyroch zápasoch majú na konte deväť bodov za tri výhry. Tú poslednú si pripísali v pondelok večer v Trnave.
O výhre 2:0 nad Luxemburskom rozhodli premiérovým gólom v seniorskej reprezentácii obranca Adam Obert, na ktorého nadviazal smoliar Ivan Schranz.
"Presadiť sa premiérovo za reprezentáciu je skvelé, obzvlášť doma. Nacvičovali sme si schémy, ale nevyšlo to tak, ako som si myslel.
Mal tam byť Šulo (Lukáš Haraslín, pozn.). Myslel som si, že to bude iný signál. Nakoniec som bol na správnom mieste, hoci som ani nevidel, ako to tam padlo," usmieval sa Obert od ucha k uchu.
Meno 23-ročného rodáka z Bratislavy bude už navždy zapísané v kronikách slovenského futbalu. Obert sa stal strelcom jubilejného 500. gólu Slovenska.
„Dať päťstý gól poteší. Dozvedel som sa to krátko po zápase v šatni,“ usmieval sa strelec víťazného gólu.
V Severnom Írsku alternoval na pozícii ľavého obrancu, kde hrá aj v Cagliari. Proti Luxembursku už hral stopéra po boku Milana Škriniara, nakoľko sa k tímu pripojil čerstvý dvojnásobný otec Dávid Hancko.
„Hrať po jeho boku je skvelé. Užívam si to. Má veľkú kvalitu a pomáha mi. V zápase i na tréningoch už od začiatku, odkedy som v reprezentácii,“ doplnil Obert.
Najväčším smoliarom zápasu bol Ivan Schranz. Na zraz reprezentácie prišiel po problémoch s členkom. V Belfaste nastúpil v základnej zostave, ale bol to jeden z jeho najmenej vydarených duelov v národnom tíme.
Proti Luxembursku však priniesol okamžitý prínos. V 70. minúte vystriedal Dávida Ďuriša, o dve minúty neskôr stanovil konečné skóre a o ďalšie dve sa porúčal z trávnika pre zranenie.
„Je to zadný stehenný sval. Cítil som sa fajn, som šťastný aspoň za gól a víťazstvo. Dávid to dával tou jeho skvelou ľavačkou na opačnú stranu. Vedel som, že tam musím ísť. Chvalabohu to vyšlo,“ hodnotil Schranz.
Bolo vidieť, že z celej situácie je veľmi smutný…
"Teším sa, že to takto dopadlo. Ku koncu sme unavili Luxemburčanov a chytili si aj divákov. Nič iné, ako udržať sa v bitke o prvé miesto v tabuľke neprichádzalo do úvahy. Je to náš cieľ.
Chceme si splniť sen a ísť na MS. Rozhodne sa v novembri," naznačil krídelník Slavie Praha najskôr duel v Košiciach proti Severnému Írsku a potom v Lipsku proti Nemecku.
Tréner Francesco Calzona väčšinu prvého polčasu svoje mužstvo nespoznával. Talian použil aj veľavravné prirovnanie.
"Prvých 35 minút to bol horor. To, čo nám funguje tri roky, nám v tomto časovom úseku nešlo. Pokazili sme všetko, čo sa dalo. Miestami som tím nespoznával. Čakal som na polčasovú prestávku, lebo takáto hra bola nevysvetliteľná.
Dnes ráno si pozriem zápas znova a možno nadobudnem iný pohľad. Možno to bolo na mne, že som mužstvo nedokázal lepšie pripraviť," začal svoje rozprávanie Calzona.
Počas polčasovej prestávky si vzal slovo a pri taktických pokynoch bol podľa vlastných slov dôrazný…
„Nie som tréner, ktorý je agresívny alebo zvyšuje hlas. Zdôrazňoval som však, že takto v druhom polčase hrať nemôžeme. Zlepšilo sa to. Už v pasážach pred gólom sme ukázali dobré momenty,“ vysvetlil Calzona.
Na tribúnach bolo viac ako 13-tisíc ľudí. Proti súperom ako je Luxembursko je takéto číslo skôr výnimkou ako pravidlom.
"Som rád, že ľudia prišli. Dokážu oceniť snahu o čo najlepší výkon. S Luxemburskom máme problémy každý zápas, lebo je to dobre pripravený a nebezpečný súper. Hrať s ním nie je ľahké.
Už to nie je ako pred 15 rokmi. Zoberte si výkon Faerských ostrovov s Českom. Cyprus remizoval s Rumunskom. Futbal sa zmenil a v Európe pre nikoho neexistuje jednoduchý zápas," doplnil Calzona.
Čo mu ukázal októbrový zraz s prehrou v Belfaste 0:2 a víťazstvom nad Luxemburskom 2:0 v Trnave?
„Potrebujeme sa zlepšiť a aj si uvedomiť, kam kvalitatívne patríme. Aj napriek tisíc problémom sme na tom v tabuľke dobre,“ uzavrel Calzona.