Mikroštátiku by na postup mohol stačiť poriadny debakel v novembrovom zápase s Rumunskom, ideálne by bolo inkasovať čo najviac gólov.
Šance San Marína pripomínajú situáciu spred dvoch rokov, kedy sa počas kvalifikácie na EURO 2024 v podobnej pozícii ocitli Íri.
Tým hrala do karát prehra s Holandskom, čo sa aj stalo po výsledku 0:1. Ostatné zápasy však dopadli tak, že nečakaná šanca na baráž pominula rovnako rýchlo, ako sa objavila.
Ako vôbec môže nastať podobná situácia?
Dôvodom je previazanosť tradičných kvalifikačných bojov a novšej Ligy národov. San Maríno vyhralo tu najslabšiu, v ‚déčku‘ mali za súperov Gibraltár a Lichtenštajnsko. Vďaka tomu je na zozname čakateľov víťazov víťazov jednotlivých skupín a môže pomýšľať na baráž.
Tam sa dostane v prípade, že reprezentácie, ktoré vyhrali svoje náročnejšie skupiny LN, postúpia do baráže o postup na svetový šampionát priamo. Vtedy sa barážová miestenka prepadne nižšie, v tomto prípade až k San Marínu.
Jeho súper zo skupiny H Rumunsko je momentálne tretie, tri body za Bosnou a Hercegovinou, ktorá je na druhej priečke zaručujúcej postup do baráže.
Tieto dva tímy sa stretnú v novembri a ak Rumuni neprehrajú, v nasledujúcom zápase ich čaká práve futbalový trpaslík. V ktorého najlepšom záujme by bolo dostať od Rumunov čo najvyšší výprask.
Dôvodom je skóre, ktoré v súťažiach pod patronátom FIFA rozhoduje o konečnom umiestnení. Rumuni ho majú o tri góly horšie ako Bosna a Hercegovina.
Tá hrá záverečný kvalifikačný duel proti prvému Rakúsku. Ak by zakončila skupinové boje s rovnakým počtom bodov ako Rumunsko, o druhom mieste by rozhodoval spomínaný rozdiel strelených a inkasovaných gólov.
A keďže San Maríno na postup do baráže potrebuje, aby Rumuni skončili v skupine na druhom mieste, prehra o čo najviac gólov by outsiderovi rozhodne nevadila.
Postupový plán, ktorý je na hranici fair-play či športovej morálky, by mohlo zhatiť iba víťazstvo Bosny nad Rumunskom či nevhodné výsledky z iných skupín, ktoré by zamiešali listinou čakateľov z Ligy národov.
Aj keď to znie komplikovane, pointa je zrejmá. Po dvoch rokoch sa opäť ukázali slabiny v systéme špičkových reprezentačných súťaží a na mieste je otázka, či Európska futbalová únia a Medzinárodná futbalová federácia posúvajú najpopulárnejší šport na svete správnym smerom.