Už dnes čaká zverencov Francesca Calzonu ďalší ostrý test. Od 20.45 nastúpia v Belfaste proti Severnému Írsku (prenos vysiela STVR), v nedeľu zasa v Trnave proti Luxembursku.
Premiérovo sa v nominácii seniorskej reprezentácie objavil aj Mário Sauer. Národný tím sa tak po viac ako dvoch dekádach môže dočkať nevídaného momentu. Pripomeňte si s nami všetky bratské dvojice, ktoré si zahrali v reprezentáciách ČSSR a SR.
Legenda Slovana odišla na vojnu, prišla o PVP
Prvými bratmi, ktorí si obliekli reprezentačný dres, sú Jozef a Ján Karelovci. Jozef patril k najvýraznejším futbalovým talentom povojnovej Európy. V roku 1965 ho France Football zaradil medzi dvadsať najlepších stredopoliarov.
Pomohol mu aj angažmán v CA Paris, počas ktorého si pripísal aj svojich sedem štartov v drese ČSSR. Jeden pridal aj v roku 1944 za reprezentáciu Slovenska na pôde Chorvátska.
O dva roky mladší Ján sa narodil v obci Udavské v okrese Humenné. Futbalovo vyrástol v Slávii Prešov. V roku 1945 začal nakoniec úspešné śtúdium architektúry v Bratislave. Dlho sa však v dnešnom hlavnom meste Slovenska nezdržal.
Vyhliadla si ho Sparta Praha a šikovný univerzál pokračoval na Karlovej Univerzite. V reprezentácii ČSSR nastúpil trikrát. Obaja sa s bratom stali aj úspešnými trénermi.
Úspešnú kariéru po tej futbalovej majú aj bratia Michal a Ján Medviďovci. Rodáci zo Strončína (okr. Svidník) hrali za reprezentáciu v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Dovedna si pripísali deväť štartov za ČSSR – o šesť rokov starší Michal dva, Ján sedem.
Ján Medviď patrí k najväčším legendám Slovana Bratislava, keď v jeho drese odohral takmer dve stovky zápasov.
Paradoxne, najväčvší úspech v histórii belasých – triumf v Pohári víťazov pohárov v 1969 – mu ušiel. Kvôli povinnej vojenskej službe hral v rokoch 1968–70 v Dukle Banská Bystrica. O svojich kvalitách presvedčil aj Pelého.
Čítajte viac Je ako Ferdo Mravec, píše o nenápadnom Slovákovi český novinár. Zajtra ho čaká najťažšia misia - musí uniesť Lobotkovu veľkosť
"Proti Pelému som nikdy nehral, ale stretli sme sa. Keď sme boli na zájazde v Indonézii. Tam bol hosťom. Po zápase prišiel za mnou do hotelovej izby vedúci výpravy Jozef Gosiorovský.
Od neho som sa dozvedel, že Pelého sa pýtali, kto ho najviac zaujal a on povedal moje meno. To sa potom objavilo aj v novinách," prezradil Ján Medviď pre Športweb.
Génius i čudák v jednom
Slovenská futbalová reprezentácia odohrá kvalifikáciu na majstrovstvá sveta za tri mesiace. V septembri, októbri i novembri sú na programe dva zápasy.
V kombinácii s dvomi marcovými play off zápasmi o postup do B-divízie Ligy národov proti Slovinsku a júnovými priateľskými zápasmi s Gréckom a Izraelom je to dovedna desať zápasov, z toho osem súťažných.
V povojnovej a komunistickej ére mužstvá ročne taktiež odohrali zhruba desať stretnutí, ale drvivá väčšina z nich bola priateľských.
Bez ohľadu na výraznú zmenu tohto trendu v súčasnosti, existovali (a stále existujú) reprezentanti, ktorí boli pre národný tím nenahraditeľný. Marián Masný bol jedným z nich. V drese Československa opdohral 75 zápasov a dal 18 gólov.
Len Zdenek Nehoda mal za ČSSR viac štartov (90). Futbalový fajnšmeker dobre vie, že Marián Masný v reprezentácii nadviazal na staršieho brata Vojtecha.
Čítajte viac Vraj som chcel našim zle. A či sa mi za to niekto ospravedlnil? Čo ste, dodnes sa mi za reprezentáciu nikto nepoďakoval
Béla, ako sa niekdajšej legende Slovana Bratislava prezývalo, získal túto prezývku po bratovi. Vo Vojtechovi mal silný vzor. O dvanásť rokov starší brat získal v roku 1964 strieborný olympijskú medailu v Tokiu.
Po mladšom bratovi pátral, žiadal o pomoc aj políciu. Génius na ihrisku Marián Masný sa v civilnom živote rozviedol a stal sa z neho čudák na okraji spoločnosti. Muž, ktorý má titul majstra Európy z 1976 a získal body v ankete o Zlatú loptu.
"Mal veľa predností, rýchlosť, obratnosť, techniku, cit pre prihrávku, ale čo mne imponovalo, bola jeho zdvihnutá hlava pred prihrávkou, vynikajúci prehľad a centre, ktoré posielal po únikoch do šestnástky s milimetrovou presnosťou.
Skvele čítal hru, dokázal ideálne uvoľniť cestu pre Pivarníka, ktorý hrával na jeho strane, vzápätí si nájsť iný priestor, kde bol užitočný a kde ho súper nečakal.
Patril ku geniálne mysliacim futbalistom, ktorí predbehli svoju dobu " spomína na jeho majstrovstvo slovanista a kamarát, brankár Alexander Vencel.
Dvojičky i štarty za ČSFR i SR
Jedenásteho januára 1948 sa v Bratislave narodili azda najslávnejšie slovenské športové dvojičky. Ján a Jozef Čapkovičovci sú dodnes najúspešnejšou bratskou futbalovou dvojicou v Československu.
Okrem PVP v 1969 získali so Slovanom aj tri majstrovské tituly, dva razy vyhrali Československý pohár a dva triumfy majú na konte v tom Slovenskom.
Čítajte viac Hancko? Stále môže za nami prísť. Greif? O ňom sa Calzona baviť nebude
Zaújimavosťou je, že v národnom tíme začal Ján už v roku 1968. Končil o šesť rokov v čase, kedy Jozef v národnom tíme začínal. V rokoch 1974–77 odohral šestnásť zápasov (o štyri menej ako jeho brat), získal však titul európskeho šampióna z Belehradu 1976.
Pred rozpadom Československa sa v národnom tíme objavili aj dve menej známe bratské dvojice Ján a ľudovít Zlochovci v rokoch 1969 až 1973. A taktiež Dušan s petrom Herdovci. Prvý menovaný bol v národnom tíme v 1972, druhý odohral jeden duel v 1986.
Zmena spoločenských pomerov v októbri 1992 a následne vznik samostatného Slovenska 1. januára 1993 priniesol zaujímavú situáciu v životoch dvoch bratov z Považia. Milan Luhový bol členom nabitej československej reprezentácie deväť rokov (1982–1991).
Nechýbal ani na poslednom veľkom turnaji dvoch bvratských krajín. Na MS 1990 v Taliansku prispel gólom do siete USA k výhre ČSFR 5:1 Na vtedajšie pomery sa dostal aj do zaujímavých futbalových destinácií – Sporting Gijón, Saint-Étienne, PAOK či Sint-Truiden.
Čítajte viac Pozor na Slovákov! Sú silní a skúsenejší ako my, upozorňuje tréner Severného Írska
O štyri roky mladší Ľubomír má na konte dovedna jedenásť štartov v najcennejšom drese. Dva federálne a deväť vo vznikajúcej slovenskej reprezentácii. Ikona Interu Bratislava hrala taktiež vo Francúzsku či Japonsku. Kariéru ukončil v roku 2000 v Petržalke.
Kým Milan Luhový sa po kariére stal jedným z expertov v Česku, kde dlhodobo žije, Ľubomír si vyskúšal aj trénerský chlebíček v Nitre, Petržalke, Interi, Třinci či Gabčíkove.
Historický moment v New Yorku
Prvou rýdzou bratskou dvojicou, ktorá si zahrala v slovenskej reprezentácii, sú Vladimír a Branislav Labantovci. Odchovanci MŠK Žilina to zároveň povýšili na vyššiu úroveň. Dvadsiateho augusta 2003 vošli do histórie.
V prípravnom zápase s Kolumbiou (0:0) v New Yorku nastúpili bok po boku pod vedením trénera Ladislava Jurkemika. O tri týždne neskôr, 10. septembra 2003, odohrali spolu v národnom tíme posledný spoločný duel.
Bek paržskej Sparty Vladimír a opora Žiliny Branislav boli pri prekvapujúcej remíze 1:1 s Macedónskom. Obaja odohrali celý zápas, ďalší už nepridali.
Slovenská futbalová reprezentácia čakala na bratskú dvojicu viac ako dvadsať rokov. Pravda, Mário a Leo Sauerovci si spolu zahrali aj v reprezentačnej dvadsaťjednotke, vrátane tohtoročných majstrovstiev Európy do 21 rokov na Slovensku. V októbri 2025 sa obaja stretli v seniorskom tíme.
Čítajte viac Je iná doba, ja som volal do pôrodnice z telefónnej búdky v Chebe. Slovenské futbalové legendy Hancka chápu. Avšak len čiastočne
"To, že tu môžeme byť a navyše spolu, je pre nás obidvoch veľká pocta. Skvelé to bolo už v dvasaťjednotke, ale tu v áčku je to ešte vážnejšie.
Určite sme obaja šťastní. Leo „Bol rád a hneď mi gratuloval ešte pred ich zápasom v Európskej lige. Teší sa z toho, že sme tu spolu,“ vyhlásil debutant Mário na zraze národného tímu.
Rozdielne cesty, spoločný cieľ
Len pri bratoch Zlochovcoch a Sauerovcoch sa v histórii reprezentácii ČSSR a SR stalo, že sa do seniorského národného tímu dostal skôr mladší ako starší.
Devätnásťročný Leo debutoval v marci 2024 pod trénerom Francescom Calzonom. O dva roky starší Mário si môže debut pripísať dnes na pôde Severného Írska alebo v pondelok v Trnave proti Luxembursku.
„Dostať sa do reprezentácie je sen každého chalana a ja som v to, samozrejme, tiež dúfal. Dúfal som v to odmalička a možno som tušil, že to časom príde, ale stalo sa tak až po mojom odchode do Francúzska.
Keď som tam začal pravidelne hrávať, prišli aj úvahy o pozvánke do národného tímu," naznačil Mário Sauer.
Pred domácim Eurom vymenil MŠK Žilina za francúzsky FC Toulouse. V doterajšom priebehu Ligue 1 naskočil do všetkých siedmich ligových zápasov, z toho päťkrát ako striedajúci hráč.
Hoci záujem o jeho služby bol aj v popredných ročníkoch, starší z bratov sa rozhodol viac sa vyhrať v slovenskej lige a nenasledovať cestu mladšieho Lea.
"Priznám sa, že som prekvapený. Asi nikto z vás a ani ja sme nečakali, že to pôjde až takto a že dostanem taký veľký priestor. Som veľmi rád, že mi tréner verí a že som nastúpil zatiaľ v každom zápase francúzskej ligy.
Cítim sa tam veľmi dobre a prijatý, čo je základ pre to, aby mohol človek na ihrisku podávať kvalitné výkony. Keď som hral v príprave proti Cristianovi Ronaldovi, tak to bol asi prvý moment, keď som si povedal, toto je asi sen.
No a potom v zápase proti Parížu Saint-Germain, ktorý je momentálne najlepší tím na svete. Sú tam najlepší hráči vrátane Ousmana Dembeleho, ktorý získal Zlatú loptu,“ zamyslel sa Mário.
Čítajte viac Strelil gól Brazílii, Ronaldinho chcel jeho dres: Kým on šiel do Paríža, ja do Dubnice, spomína bývalý reprezentant
Šikovný stredopoliar svoj odchod do jednej z najlepších líg odkladal. Čakal na ideálny moment. Ten už ako pätnásťročný zvolil inú cestu.
Juniorku MŠK Žilina, kam sa obaja bratia z Rače vydali v zime 2018 z akadémie Slovana, vymenil v lete 2022 za juniorku Feyenoordu Rotterdam. Svoj najlepší reprezentačný duel odohral rýchly krídelník pred mesiacom proti Nemecku (2:0).
"Ako som to prežíval? Pamätám si to presne. Na zraze dvadsaťjednotky sme sedeli v Šamoríne v reštaurácii a okrem nás tam boli aj iní ľudia mimo realizačného tímu a nás chalanov. Dosť som tam vykrikoval, najmä keď vtedy posadil stopéra Antonia Rüdigera.
Je to nezvyčajné, že 19-ročný chalan podal takýto výkon. Bol som z neho šťastný a naplnilo ma to hrdosťou,“ priznal Mário Sauer.
Po poslednom zápase v klube – výhra 2:1 na pôde Lyonu – sa Sauer dostavil na zraz vlakom ako alternatívu od Slovenského futbalového zväzu. Brankár Lyonu túto možnosť odmietol.
Čítajte viac A videli ste toho 19-ročného Lea Sauera? Chvíľami vyzeral ako iný Leo
"Prišiel som sem hrať futbal a nie riešiť iných hráčov. Dostal som pozvánku a bolo mi povedané, ako mám prísť. A tak som to urobil.
Ak by mi bolo povedané, že mám prísť vlakom aj celú cestu, tak prídem, lebo je to reprezentácia a som tu prvýkrát. Je to pre mňa veľká česť," uzavrel Mário Sauer.
Napodobní s bratom Vladimíra a Branislava Labantovcov či ďalšie slávne dvojice v kopačkách?
Slovenskí bratia v reprezentácii SR a ČSSR
| Jozef Karel | 8 (7+1) | 1944–48 | Ján Karel | 3 | 1953 |
| Michal Medviď | 2 | 1964 | Ján Medviď | 7 | 1972–75 |
| Vojtech Masný | 9 | 1964–67 | Marián Masný | 75 | 1974–82 |
| Ján Čapkovič | 20 | 1968–74 | Jozef Čapkovič | 16 | 1974–77 |
| Ján Zlocha | 4 | 1969–70 | Ľudovít Zlocha | 12 | 1971–73 |
| Dušan Herda | 2 | 1972 | Peter Herda | 1 | 1986 |
| Milan Luhový | 31 | 1982–91 | Ľubomír Luhový 11 | (2+9) | 1990–98 |
| Vladimír Labant | 26 | 1999–04 | Branislav Labant | 7 | 2003 |
Meno, počet zápasov v reprezentácii a roky pôsobenia v národnom tíme.
