Slováci v akcii
„Futbal je čarovný, čo ak nás tentoraz v nedeľu odmenil za to, čo sme ukázali vo štvrtok?“ zamýšľa sa futbalový expert.
Keď sa minulý týždeň oslavne hodnotil duel s Nemeckom, akoby ste trošičku hamovali. Bolo to s vedomím, že Slovákov čaká o 72 hodín ďalší zápas?
Ale nie, vôbec nemám ten pocit. Bol som nadšený. Vyplývalo to nielen z výsledku, ale predovšetkým z predvedenej hry. Mala dve pasáže: v prvom polčase hrali Slováci špičkový, komplexný futbal s modernými atribútmi, v druhom to boli zasa defenzívne etudy stredného bloku, ktoré Francesco Calzona veľmi prezieravo pripravil. A hráči to špičkovo realizovali, keďže Nemcov nepustili do ničoho zmysluplného. Všetci hrali skvele, no chcel by som upozorniť na jedného hráča.
Čítajte viac Jubilant Borbély: Otcovi som povedal, že do montérok sa už neprezlečiem, lebo práve som sa stal milionárom
Ktorého?
Stana Lobotku. V rôznych hodnoteniach sa často nespomínal, nezachytil som ódy na jeho hru ako obvykle, ale vo štvrtok večer bol vskutku fantastický. Celé to organizoval. Ale všeobecne sa mi páčil náš presing, bolo to brutálne namáhavé, ale veľmi solídne zahraté. Prekvapila ma však slabá rezistencia nemeckých stopérov voči našej hre, veď sú to futbalisti Realu Madrid a Bayernu Mníchov. No keby takto hrali vo svojich kluboch, tak tam dlho nevydržia.
V nedeľu proti Luxembursku to však už bolo niečo iné. Viacero ľudí nám potvrdilo, že po takomto priebehu víťazný gól Slovákom neprialo, lebo to bolo voči domácim maximálne kruté…
Zrejme mám inú optiku. Duel proti Nemecku bol typickým zápasom, keď mužstvo ide za hranicu svojich možností. Hráči sa akoby zdvihli a zašli za svoje fyziologické limity. Z hľadiska bežeckého, technického a taktického nasadenia to bolo také vyčerpávajúce, že dovidenia. Aj preto Nemci pôsobili miestami bezradne. Pritom to nie je mužstvo, ktoré by sa zišlo pred týždňom niekde v krčme a povedalo si, že zakladá nový tím. Preto som vôbec neočakával, že podobný výkon zopakujeme aj proti Luxembursku.
Ale prečo nie?
Lebo by to bolo proti fyziologickým aj psychologickým zákonitostiam. Chlapci sa vo štvrtok večer „vyfľusali“ aj mentálne. To, čo Slováci predviedli proti Nemcom, je pre mňa to najlepšie, čo ukázali najmenej za posledných 20 rokov. Azda viac, ako triumfy nad Talianskom na MS 2010, či Španielmi v kvalifikácii. V tomto stretnutí sme totiž zdolali futbalového giganta, nad ktorým sme boli herne lepší. Aj preto dokážem tolerovať to, čo sa udialo o tri dni neskôr v Luxemburgu. Prekvapila ma však jedna vec v súvislosti so základnou zostavou.
Čítajte viac Umenie + šťastie = štart ako zo sna. Na veľkú chválu po utrpenej výhre s Luxemburskom to však nie je
Že bola totožná s tou, ktorá vybehla na trávnik v Bratislave?
Presne. Myslel som si, že tréner Calzona urobí minimálne tri zmeny. Jednak mužstvo malo za sebou enormnú záťaž a na stretnutie s Luxemburskom to možno chcelo aj inú typológiu hráčov. Keď hráme proti slabšiemu mužstvu, očakávam viac konštruktívnych futbalistov. Takých, ktorí tímu pomôžu prekonať nezregenerovanú záťaž zo štvrtka.
Čakali ste, že od začiatku nastúpi Tomáš Rigo?
Trebárs. A tiež Adam Obert v obrane. Možno aj nejaké manévrovanie na úrovni konštruktívneho pravého beka, ktorý by intenzívne podporoval ofenzívnu. Tak, aby všetko nebolo len na Dávidovi Hanckovi. Človek by povedal, že pri dobrej trénovanosti by mali byť hráči na tretí deň fit, pripravení opäť naskočiť, ale podľa mňa to tak nie je. Úplná regenerácia za taký krátky čas neprebehne. A v Luxembursku sa to – prosím pekne – prejavilo. Súper pôsobil sviežejšie. No poviem to takto: mali sme tam také šťastie, ktoré sme si za ten štvrtkový výkon zaslúžili.
Ale nevyčerpali sme si ho?
Toto neriešme. My sme si ho jednoducho zaslúžili, hoci sme boli horším tímom. Tu šlo o tri body a tie jednoducho máme. Potvrdili sme výsledok s Nemeckom. V prípade remízy by sme ho mentálne znehodnotili. Slováci nie sú také stabilizované mužstvo, aby opakovalo podobné výkony. Ani väčšie mužstvá to nedokážu. V Luxembursku vôbec nebolo nutné presvedčiť aj herne, my sme to spravili vo štvrtok. A celá Európa to videla.
Keď sme pri šťastných triumfoch, Slováci ich dosiahli aj v minulej kvalifikácii…
A nie jeden. Na Islande a opäť v Luxembursku. Dokonca aj v Lichtenštajnsku sme uhrali viac, ako sme ukázali. Ale zvládli sme to, možno aj vďaka správnym striedaniam počas zápasu. Mimochodom, aj teraz sa potvrdilo, že všetko zlé môže byť na niečo dobré. Predstavme si, že Lukáš Haraslín s Ivanom Schranzom by sa nezranili. Že proti Nemcom by nenastúpili Leo Sauer s Dávidom Ďurišom. Veď títo chlapci – spolu s Dávidom Strelcom – ich tak vyzvŕtali, že ich neraz dostali aj do znevažujúcej pozície. Ktovie, ako by to dopadlo, keby nehrali.
Slováci ukázali v priebehu dvoch dní dve tváre. Naznačujete teda, že proti Nemcom to bola tá pravá?
Ak to bude konzistentné a do väčšej miery opakovateľné, potom môžeme hovoriť aj o tvári. V každom prípade sme ukázali neskutočný posun, perfektne zrealizovaný taktický koncept, ktorý stanovil tréner Calzona. Dôležité bolo, že sme neprešli na trojobrancový systém, lebo po zisku i strate lopty je pre našich hráčov komfortnejšie hrať systémom 4–3–3, lebo sa lepšie dokážu priestorovo vysporiadať aj so ziskom aj so stratou. Na úrovni súčinnosti celého mužstva.
Solídne zápasy proti Portugalsku, triumfy nad Belgickom, Nemeckom, nešťastné vypadnutie s Anglickom na Eure. Slovensko na jednej strane budí rešpekt u gigantov, ale na druhej strane žiadne obavy u futbalovo menej vyspelých krajín…
Lebo ide o opakovateľnosť a konzistentnosť. Zatiaľ nám akosi chýba. No ľahko sa to povie, ťažko predvedie. Nuž, je to tak, že mužstvo si proti Nemcom nastavilo vysokú latku a všetci teraz očakávajú, že v každom ďalšom zápase sa k nej aspoň priblíži. Slovenský fanúšik si povedal: „aha, veď aj takto to dokážeme robiť“.
Ale predsa len, nie je to aj odraz slabšej individuálnej kvality? Že nedokážeme dominovať ani nad jemne podpriemerným európskym tímom?
Čakali ste, že prídeme do Luxemburska a nasúkame im trojku, však? Nevylučujem to, že by sme im ju dali, ale nie po takomto náročnom zápase a s tými istými hráčmi. Toto je výzva pre realizačný tím, aby sa na to pozrel a dobre to vyhodnotil. Reprezentácia nie je len základná jedenástka, ktorá vybehne na trávnik, na čo sú tam potom tí ostatní, keď ich nevieme použiť?
Budeme vám však trošku protirečiť, lebo pravda je taká, že proti Luxembursku sme hrali za posledné dva roky trikrát a v každom zápase bol súper lepší, hoci napokon dovedna získal len bod…
Áno, to je pravda. Možno nám nesedí ich štýl. Ak však mám hodnotiť to, čo sa stalo naposledy, potom musím zopakovať, že Slovensko tentoraz nemohlo predviesť svoj optimálny výkon. To je fakt. Veď keby sme prehrali proti Nemcom toľko osobných súbojov ako v nedeľu v Luxembursku, neexistuje, že ich zdoláme. Prosím, riešme len to podstatné, to, že sme splnili bodový cieľ. Naozaj nie je dôvod, aby som volil kritický tón. Futbal je čarovný, čo ak nás tentoraz aj v nedeľu odmenil za to, čo sme celému svetu ukázali vo štvrtok? (úsmev)
Čítajte viac Nemecko bola fantázia a Luxembursko? Šťastena sa nielenže usmiala, ale Slovákov aj vybozkávala. Odovzdali sme postupové kalkulačky
Mali by byť Rigo so Sauerom odteraz pravidelnou súčasťou kvalifikačných zápasov?
Tomáš bol pre mňa objavom európskeho šampionátu do 21 rokov, hoci to je úplne niečo iné, ako seniorská kategória. Rigo má však všetky parametre moderného stredopoliara. Musí však presvedčiť aj na novej adrese, v Stoke City, kam nedávno prestúpil. Tam ho trošku okopú, fyzicky zosilnie, no jeho futbalové danosti sú nespochybniteľné pre medzišestnástkového hráča.
O mesiac čaká reprezentáciu cesta do Severného Írska. Môžeme očakávať, že to bude podobný duel ako v Luxembursku?
Bude prvý v poradí, preto si myslím, že môžeme očakávať iné herné parametre. Že Írov nepustíme do pozície, aby diktovali tempo zápasu. Pokiaľ chceme postúpiť na svetový šampionát – a po tom, čo som videl, som presvedčený, že tá ambícia tu je zrejmá – tam potrebujeme presvedčiť. Hovorím o troch bodoch.
Ak by dnes niekto ponúkal Slovensku z nadchádzajúceho dvojzápasu v Severnom Írsku a doma s Luxemburskom štyri body, malo by to prijať?
Nie! Pokiaľ chce ísť na MS, potom určite nie. Výkonom proti Nemecku vznikla nová situácia, ktorú nikto nečakal nielen na Slovensku, ale ani v Európe. Otvorili sme si alternatívu priameho postupu z prvého miesta. Je to však podmienené tým, že musíme vyhrať všetky zápasy a v tom poslednom nedať šancu Nemcom, aby nás prevalcovali. Ak sa nám to pred cestou do Nemecka podarí, potom môže nastať situácia, že len „nebo bude našim limitom“.
Očakávate aj nejaké zmeny v nominácii?
Nepredpokladám to, hádam by však bolo dobré pripraviť tím tak, aby víťazná zostava nemusela hrať v tom istom zložení aj druhý zápas.
Čítajte viac Vo vrecku nosil kúsok zostrelenej americkej stíhačky. Pána Balkánu zabili tam, kde sa cítil najbezpečnejšie
Veľa sa rozprávalo o nominácii Petra Pekaríka, ktorý napokon nezasiahol do diania. Príde nám to ako nehodná pozícia pre reprezentačnú legendu.
Vidím to úplne jasne a priezračne. Calzona ho nemá prečo nominovať, lebo Pekarík momentálne nespĺňa základné kritériá pre prítomnosť v národnom tíme. Týmto tréner len znehodnocuje nominačné kritériá, čo je voči ostatným nekorektné. Samozrejme, aj Peter má svoj podiel viny – chce to od neho sebareflexiu. On je legenda, zaslúži si úctu, treba mu dať to, čo si zaslúži, pretože pre slovenský futbal spravil strašne veľa, ale prosím pekne, už ho nenominujme. Je to znevažujúce.
Vyzerá to ako „naháňačka“ za reprezentačným rekordom, on pritom len sedí na lavičke…
Ale veď toto je reprezentácia, ktorá hrá o účasť na MS. Po kvalifikácii budú nejaké priateľské stretnutia, nech mu v nich dá Calzona príležitosť, Pekarík si vylepší štatistiky a hotovo. Príde mi to strašne silené. Chcel by som pripomenúť príklad Jána Muchu, niekdajšieho brankára. Keď nechytal v Evertone, sám prišiel s iniciatívou, že v takom prípade nemá čo hľadať v reprezentačnej bránke a uvoľnil priestor.
Čítajte viac Slávny Karol Jokl dusil v sebe emócie. Skonal po osudnej prehre
