Slováci doma prehrali so Slovinskom 0:2, ale nakoniec sa celý príbeh skončil šťastne v zasneženom Chorzówe o štyri dni neskôr.
„Náročná situácia. Namiesto šampanského a cigár prišiel smútok,“ spomína niekdajší reprezentant Miroslav Karhan.
Slovenskí futbalisti dnes privítajú Slovincov na Tehelnom poli opäť – od 20.45 (prenos vysiela Sport1) v prvom zápase baráže B-divízie Ligy národov. Odveta je na programe v nedeľu v Ľubľane.
Aký duel dnes očakávate?
Ako všetky predošlé proti Slovinsku. Boli súbojové, nepríjemné, vyrovnané. Nečakám veľa futbalovej krásy. Bude to o pár chybách a góloch. Obe mužstvá sú vyrovnané. Rozhodnú maličkosti.
Čítajte viac Nový rok, nové problémy. Slováci začínajú bez troch opôr
Aké sú silné stránky Slovincov?
Musím priznať, že som ich v B-divízii Ligy národov nesledoval. Avšak vlani na majstrovstvách Európy hrali solídne. Potrápili Angličanov a skoro vyradili Portugalsko.
To o niečom svedčí. Majú veľmi šikovných útočníkov – Benjamina Šeška a Andraža Šporara. Nesmieme zabudnúť ani na brankára Jana Oblaka. Dôležité bude, aby sme ich prinútili k chybe.
Akým spôsobom?
Potrebujeme byť silní na lopte a nepríjemní vo všetkých zónach ihriska. Dôležité bude, ako zvládneme osobné súboje. Ak v nich budeme mať navrch, môžeme si pomôcť.
Slovinci majú v Šeškovi jeden z najväčších talentov na svete. Bude dôležité, ako dopadne jeho mikrosúboj so slovenskou defenzívou?
Nemôžeme sa sústrediť iba na jedného hráča, nech je akokoľvek kvalitný. Samozrejme, ak mu necháme príliš veľa priestoru, potrestá nás. Ak eliminujete najsilnejšie zbrane súpera, vaše šance sa zvyšujú. Nesmieme robiť hlúpe chyby. Obavy však nemám z defenzívy, ale skôr ofenzívy.
Prečo?
Naša defenzíva bola počas všetkých úspechov v histórii základným kameňom. Platí to aj teraz. Denis Vavro hrá pravidelne v Bundeslige, Milan Škriniar sa znova vrátil na trávnik, Dávid Hancko je kapitán tímu z Ligy majstrov. Problém vidím v tom, že sa veľmi natrápime, kým skórujeme. Občas sa nám podarí zničeného súpera samého posadiť na koňa.
Calzonovi chýbajú traja hráči zo základnej zostavy. Aké náročné bude nahradiť Juraja Kucku, Petra Pekaríka a Davida Strelca?
Nemáme taký široký káder, aby sme to nepocítili. Pre Calzonu je to veľký problém. Verím, že si nejaké náhrady nájde.
Máme také?
Nechcem sa nikoho dotknúť. To, čo Kucka a Pekarík odviedli pre reprezentáciu, je fantastické a klobúk dole pred nimi. Viem, aké náročné je chodiť niekedy mentálne či zdravotne ubitý do národného tímu a ísť bez prestávky.
Ale aby sme o dvoch 38-ročných hráčoch hovorili ako o nenahraditeľných? To mi hlava neberie. Je smutné a smiešne zároveň, že za 15 rokov sme nevedeli nahradiť Pekaríka. Nechápem, že nevieme vychovať pravého obrancu. To isté platí aj o Kuckovi.
Kde sa stala chyba?
Svedčí to o zlej práci v kluboch. Na Slovensku radšej pritiahnu druhotriednych cudzincov, ktorí hrajú na týchto postoch. Je to proti zdravému rozumu, lebo naša súťaž nie je Bundesliga, kde sú tlaky na výsledky podstatne väčšie.
Sami ste povedali, že slovenské úspechy priniesla defenzíva. Je to paradox?
Jednoznačne. Čo si pamätám, mali sme vždy viac defenzívne ladených hráčov ako útočné typy. Lenže keď kluby nevychovávajú hráčov – česť výnimkám – a radšej privedú legionárov, tak potom trpia aj národné tímy, vrátane seniorského.
Kucka sa do reprezentácie dostal premiérovo aj kvôli vášmu zraneniu tesne pred majstrovstvami sveta 2010. Vnímali ste, že sa do národného tímu tlačí mladík, ktorý v ňom vydržal 16 rokov?
To sa nedá predpovedať. Iste, ak ste v reprezentácii, musíte niečo vedieť. Priznám sa, že som veľmi jeho začiatky nesledoval a už si na to ani nepamätám. Len viem, že prišiel šikovný chalan zo Sparty Praha.
Čítajte viac Weiss mi otvoril dvere do veľkého futbalu. Rozlúčka? Chcel som skončiť už vlani
Mali ste pocit, že je to podobný hráč?
Nie, to vôbec. Kuco je silovejší typ hráča, ja som bol behavejší. Neviem, či sa v niečom podobáme.
Spomeniete si ešte na duel v októbri 2009 na Tehelnom poli proti Slovinsku (0:2)?
Veľmi matne, ale na tú facku z asi tridsiatich metrov a gól Slovinska na 1:0 áno.
Valterovi Birsovi to pekne sadlo…
Spomínam si, že v bránke bol Jano Mucha a len krčil ramenami. Hovoril nám, že sa s tým nič nedalo spraviť. Všetci sme sa videli už na majstrovstvách sveta a zrazu prišiel takýto gól.
Dostali sme sa do obrovského kŕču. Nevedeli sme si poriadne prihrať. Tuším ani poriadnu šancu sme si nevypracovali. Hrozný pocit.
Mali ste nachystané aj šampanské či špeciálne postupové tričká?
To si nepamätám.
Ako ste sa vyrovnávali s tým, že ste pred vypredaným Tehelným poľom nevyužili prvý postupový mečbal na MS 2010?
Bola to náročná situácia. Kvalifikáciu sme odohrali skvele, ale toto bol asi náš najhorší zápas v najmenej vhodnej chvíli. Namiesto šampanského a cigár prišiel smútok. Musíte to v hlave prepnúť.
Mali ste špeciálnu metódu?
Ja som flegmatik, nerobievam si z vecí ťažkú hlavu. Tých zápasov som odohral toľko, že keby som sa každým dlho zapodieval, asi mi by to neurobilo dobre na hlavu. (smiech)
Navyše, už som bol skúsenejší hráč, aj to vám pomôže lepšie prekonať ťažké chvíle, ktoré futbal prináša. Premietnete si v hlave zápas. Poviete si, čo bolo v ňom zlé. Z toho sa poučíte a od toho dobrého sa zasa odrazíte k ďalšiemu súboju. Na veľké analýzy nemáte čas a mne to ani nerobilo dobre.
Pomohol v tejto neľahkej situácii aj tréner Vladimír Weiss st.?
Bol to veľký motivátor, ukázala sa jeho veľkosť. Musel byť rovnako rozčarovaný, sklamaný, nahnevaný ako my, ale neriešil to.
Nakopol nás, motivoval k zápasu v Poľsku. Všetci sme vedeli, že je to náš druhý mečbal, ako ste povedali. Situácia bola rovnaká. Vyhráte a idete do Juhoafrickej republiky.
Čítajte viac Lepší ako Haaland? Miliónový Slovinec má ostrý jazyk a nepríjemnú skúsenosť so Slovákom
Nakoniec sa to po štyroch dňoch podarilo…
Bola to zaujímavá situácia. Nič nenasvedčovalo tomu, že by malo snežiť. Ráno pred zápasom sme sa zobudili a všade bolo bielo.
Napadlo vám, že sa možno nebude hrať?
To nie, ale na veľký futbalový koncert o postup na MS sme mohli hneď zabudnúť. Bol to veľký boj, po ktorom sme boli všetci špinaví, ale šťastní.
Čo ste po postupe prežívali?
Obrovská eufória pre celý národ. Pokúšali sme sa postúpiť niekoľkokrát, ale vyšlo to až vtedy. Zviditeľnili sme našu krajinu.
Nakoniec ste však na MS necestovali. Čo sa stalo pár týždňov pred odletom do Juhoafrickej republiky?
Robili sme v Mainzi posezónne testy na umelej tráve. Zapálila sa mi tam achilovka a kvôli nej som nemohol ísť na majstrovstvá sveta.
Bola to vaša ôsma kvalifikácia, dosiahli ste najväčší úspech v reprezentačnej kariére, ale nakoniec ste sledovali turnaj len z domu. Čo ste prežívali?
Hrozný pocit. Bolo mi to veľmi ľúto. V kvalifikáciách som patril k najvyťažovanejším hráčom, naskočil som tuším do každého zápasu. Keď som sa mohol dostať na MS a splniť si sen, nevyšlo to. Čo už, aj zranenia patria k športu a mňa to chytilo v nesprávny čas.
Martin Škrtel vtedy povedal, že tím prišiel o otca…
Mali sme dobrú partiu, to je základ úspechu. Zažil som v reprezentácii rôzne fázy, tri-štyri generácie, ale toto mali všetky spoločné. Človek sa tam rád vracia. Nespomínam si, že by sme tam mali nejaké skupinky.
Hovoríte, že ste flegmatik. Takže vás už s odstupom času neškrie, že ste vynechali MS 2010?
Nie, je to už dávna história. Mne to skôr pripomínate skôr vy, novinári.
Čítajte viac Ťažšie si zvykám na povahu Slovákov, vraví brankár Frelih. Trnava je oproti východu ako Las Vegas
Máte pocit, že je partia v národnom tíme dobrá aj teraz pod Calzonom?
Prídete z klubu, kde som rozprával po nemecky do slovenskej kabíny, kde hovoríte rodným jazykom, vtipkujete, podpichujete sa… Je to príjemná zmena.
Bez dobrej partie vás futbal nebaví. Ani keď hráte v najcennejšom drese, v poprednej lige alebo len za pivo v regionálnych súťažiach. Vyzerá to tak, že to platí aj teraz pod Calzonom.
Čím to je?
Spomeňme si na prvú Ligu národov. Akým štýlom sa ten tím prezentoval, aké výsledky dosiahol a kde sme teraz. Hráči uverili Calzonovmu systému, ktorý zafungoval. Presvedčil ich o tom, že jeho cesta je správna.
Splnili cieľ, postúpili na majstrovstvá Európy, odohrali tam dobrý turnaj, škoda vypadnutia s Anglickom. Teraz ich čaká neľahký súper z Balkánu a potom kvalifikácii MS. Nálada je dobrá, ale chlácholiť sa úspechmi spred roka či niekoľkých mesiacov nám nepomôže.
Ste optimista?
Slovinsko nie je nehrateľný súper, sme na tom kvalitatívne podobne. Je to päťdesiat na pätdesiat. Dôležitejšia bude kvalifikácia o postup na majstrovstvá sveta. Tam by sa mala upierať naša snaha.
