„Bolo tam veľa krásnych, zlých, slabých, ťažkých aj výborných momentov. Futbal nie je len pekný. Zažili sme úspechy aj prešľapy. Je na čo spomínať,“ povedal slovenským novinárom na včerajšom brífingu pred dvojzápasom proti Slovinsku (prvý duel je na programe vo štvrtok o 20.45, odveta v nedeľu v Ľubľane). Po ňom si vyslúžil od prítomných potlesk.
Je hlavným dôvodom zdravotný problém?
Áno. Chcel som skončiť už vlani po Eure. Potom som to zvažoval aj v septembri či októbri. Chcel som sa rozlúčiť na trávniku, ale prišli zranenia. Chcel som hrať aj teraz, ale koleno neposlúcha.
Mysleli sme si, že to bude mesiac, možno dva, teraz to môžu byť aj viac ako tri. Nechcel som to robiť v ostrom zápase, ale priateľské už nebývajú. Neprišlo mi správne riešiť môj odchod, keď sa hrá o postup.
Osem kôl do konca ligovej sezóny. Stihnete to?
Nikto mi nevie povedať, ako dlho budem ešte mimo. Prvý mesiac som sa liečil, všetko šlo hladko. Potom som začal behať a prišli bolesti. Na kontrolnom vyšetrení mi povedali, že mám opuch na kosti v mieste, kde ide do kontaktu so stehennou kosťou.
Na to je dobrý len pokoj a veľmi to nezaťažovať. Robil som len pár cvikov, pomáhal som si aj barlami a mám ich opäť, lebo sa mi koleno znova ozvalo.
Bol som na dovolenke, tam sa mi polepšilo, ale výsledky aj pocit sa po návrate zhoršili. Snáď v tejto sezóne ešte budem hrať. S určitosťou to však neviem povedať.
Čítajte viac Definitívny koniec! Juraj Kucka urobil veľké rozhodnutie
A čo klubová kariéra?
Rád by som ešte pokračoval, ale neviem. Teraz som spravil veľké rozhodnutie. Bavme sa o ňom a nie o tom, čo bude o tri mesiace, lebo netuším, čo príde za týždeň.
Keďže ste o barlách, budete na zraze len krátko, nie?
Strávil som pri chlapcoch celý pondelok a po galavečere Futbalista roka som šiel domov. Barly sú skôr taká pomôcka, aby koleno toľko nenarážalo.
Ste pripravený na nával emócií pri štvrtkovej rozlúčke?
Bude náročné to udržať. Sám neviem, čo čakať.
Ako sa cítite?
Na začiatku to bolo náročné. Premýšľal som nad tým každý deň. Nespraviť to? Ešte to skúsiť? Teraz je to už dobré a som s tým vyrovnaný.
Spomínali ste, že ste zvažovali koniec v reprezentácii po minuloročných ME. Aj vtedy to bolo kvôli zraneniu?
Vtedy som bol ešte v poriadku. Bol som rozhodnutý, že po tom, čo sme odohrali ďalší veľký turnaj, je čas ukončiť to v najlepšom a nezačať novú kapitolu. V septembri ma na zraze ešte tréner Calzona prehovoril, ale už vtedy som hral s takými kolenami, s akými som hral.
Zdá sa, že Calzona je v tomto presvedčivý, veď sa vrátil aj Marek Hamšík…
Tieto reči má tréner silné. (smiech)
Čítajte viac Calzona: Kucka je slovenské bohatstvo. Keď mi povedal, že končí, musel ma upokojovať
Máte plán do budúcnosti?
Posledné dva roky idem od sezóny po sezónu. Po nich som sa rozhodoval, či idem ďalej alebo nie. Nemám stanovené, že chcem hrať do štyridsiatky. Kým budem zdravý, chcem hrať. Mám za sebou asi tri najnáročnejšie roky.
Prečo?
Lebo som odohral v každom asi 60 zápasov bez zranenia i prestávky. Mali sme medzi sezónami reprezentačné povinnosti, vrátane vlaňajších ME.
Chodí vám po rozume aj myšlienka, že vás na trávniku už neuvidíme ani na klubovej úrovni?
Vylúčené to nie je. Chodí mi to po rozume už roky. Raz prídu, potom odídu. Zatiaľ ich odďaľujem, ale mám 38 rokov.
Ktoré momenty považujete za najpamätnejšie?
Určite gól do siete Casillasa či prihrávku proti Severnému Írsku. Nezabudnem ani na prvý zápas v Žiline. Bolo to pre mňa top, že som vtedy začal v reprezentácii a udržal sa v nej 16 rokov.
Bolo tam veľa krásnych, zlých, slabých, ťažkých aj výborných momentov. Futbal nie je len pekný. Zažili sme úspechy aj prešľapy. Je na čo spomínať.
Čo pre vás znamená reprezentácia?
Veľmi veľa. Reprezentovať krajinu je pre každého česť a priorita. Musíte do toho dať všetko, aby ste Slovensko zviditeľnili.
Vždy som sa snažil, nie vždy to tak vyzeralo, ale nedá sa to vždy. Vždy som sa do reprezentácie tešil. Od 20 rokov som bol preč z domu, ale vždy som sa na Slovensko rád vracal.
Mali ste trochu aj smolu, že ste boli v tieni Martina Škrtela, Mareka Hamšíka, či teraz Milana Škriniara so Stanislavom Lobotkom. Vo štvrtok to bude však len o Kucovi. Tešíte sa?
Bude to pekné a emotívne. Som rád, akým spôsobom som prešiel do reprezentácie. Asi som nespravil dosť, aby som bol lepší ako oni.
Vždy som len gratuloval najlepším. Boli to pekné chvíle s nimi. Užijem si ten zápas, hoci to bude trochu iné a idem ďalej.
Čítajte viac Weiss: Kuckovi stačilo päť minút rozhovoru s arogantným Gersonom. Radšej odišiel, lebo by ho udrel
Čo vám bude chýbať najviac?
Chalani, kolektív. Všetci sme rozlezení po svete. Máme si čo povedať. Je to iná atmosféra ako v klube. V zahraničí ste len s rodinou, tu sa cítim uvoľnenejšie. Medzi svojimi, kamošmi, Slovákmi.
Máte nejaké posolstvo pre svojich nasledovníkov?
Každý nech robí to najlepšie, čo vie. Všetko sú to inteligentní chalani. Prístup k futbalu sa mení. Musia na sebe makať. Možno taký istý typ ako ja nebude. Ten, čo chodí do vecí bezhlavo, aj keď sa ich tu pár nájde… (úsmev) Musíte dostať svoju kvalitu na čo najvyššiu úroveň.
Za kým vám bude najviac smutno?
Bol som tu posledný z tej éry, ešte Peky je tu a bojuje. Neviem dokedy. (smiech) Vychádzal som s každým za dobre. Nemal som obľúbenca, ktorého by som menoval. Niekedy som nebol vždy v partii zainteresovaný ako predtým, keď som nebol takýto profík. (smiech)
Ondrej Duda spomínal, že ste si ho ako mladíka vzali pod ochranné krídla…
Niečo som si vo futbale preskákal. Ja som to dostal od starších chlapcov, keď som prišiel ako mladík do národného tímu. Viem, aké je to dôležité. Mladíci to nemajú ľahké. Treba im pomôcť a byť im na blízku. Potom sa vedia uvoľniť a pomôžu tímu.
Ste optimista do budúcnosti?
Áno. Vidím, ako sa tím pod vedením trénera Calzonu zmenil. Spravili sa veľké veci. Máme silu a hráčov v dobrých kluboch, kde pravidelne nastupujú. Veríme, že nadviažu na predošlé úspechy a s trošičkou šťastia budú ešte úspešnejší ako my.
Ktorý reprezentačný tréner vám dal najviac?
Asi tréner Vladimír Weiss st. Dal mi šancu debutovať v národnom tíme. Boli sme spolu dlhé roky. Otvoril mi dvere do veľkého futbalu. A plus, stretli sme sa aj teraz v Slovane. Utvrdilo ma to v tom, že je to správny človek.