Kouč Francesco Calzona pred zápasom proti Azerbajdžanu povedal, že pod jeho vedením odohralo mužstvo len dva zlé zápasy.
Úvodné s ním na lavičke – 1:2 doma s Azerbajdžanom a 1:1 v Bielorusku. Chýbalo málo a po dvoch rokoch si mohol do svojho zoznamu pridať tretí. Z polovice októbra 2024 v Baku.
Vďaka výbornému zákroku brankára Mareka Rodáka, streleckej nekvalite domácich, vlastnému gólu, premotivovanému a nakoniec vylúčenému Emrelimu a dvom pekným zásahom Slováci duel zvládli za tri body.
To je najdôležitejšie. Lenže pri tom sa výpočet pozitív prakticky končí. A to je po výhre nad najslabším tímom našej skupiny primálo. Za pochvalu stojí azda snaha Tomáša Suslova a sympatický návrat po dlhých mesiacoch od Ľubomíra Šatku.

Opäť vytvoril dvojicu s Milanom Škriniarom, ale reprezentačný kapitán nemá za sebou ideálny zraz.
Škriniar v Paríži nehráva a tentoraz to na ňom bolo – najmä v Baku – vidieť. Keď je nestabilný pilier, kýve sa celá defenzívna konštrukcia Slovenska.
Jej kompaktnosť dokázali výrazne narušiť hráči Azerbajdžanu. Pri všetkej úcte, v novembri ju v bitke o prvé miesto a postup do B-divízie, vyzvú v Štokholme podstatne kvalitnejší hráči.
Paradoxne, reprezentáciu momentálne ťahá ofenzíva. Proti Švédom na Tehelnom poli vyžehlil minely dvomi gólmi David Strelec, pri Kaspickom mori krásne Lukáš Haraslín a Ľubomír Tupta s Dávidom Ďurišom.
Futbal sa hrá na góly. Slováci nimi nešetria a to nebývalo v minulosti zvykom. Lenže platí to aj naopak.
Lacných gólov a dní otvorených dverí je v defenzíve príliš veľa. Táto ruleta môže priniesť výhru alebo dlh.