Foto: TASR, Pavel Neubauer
Hamšík spomínal, že ste sa o nich starali, trávili veľa času aj mimo ihriska. Mali ste prehľad, čo robia, aj keď netrénovali?
Žili sme ako jeden kolektív. Išli sme spolu napríklad aj na kolotoče, do kina, zabaviť sa. S Marekom som sa vybral prvý deň po jeho príchode na Devín, pozreli sme si hrad, práve bola povodeň, sledovali sme, ako stúpala voda. V prvých dňoch som mu trochu poukazoval Bratislavu.
Povolili ste im aj predĺžené večierky a diskotéky?
Ja nie, rodičia, tí to museli odsúhlasiť, s nimi som stále úzko spolupracoval. Mali sme dohodu, keď mali povolenú diskotéku do druhej, museli sa mi hlásiť, že je všetko v poriadku.
Čítajte viac Dva dni po veľkom oznámení strelil Hamšík víťazný gól. Pozrite si emotívne momenty v Trabzone
Sledovali ste aj ich finančnú situáciu? Na čo Marek najviac míňal peniaze?
V tomto bol samostatný a často komunikoval s rodičmi. Zapisoval si všetky príjmy a výdaje, nebol rozhadzovačný.
Aký je teraz, taký bol aj predtým, zodpovedný. Najviac asi míňal na oblečenie, ale nebolo to nič extravagantné, všetko v norme.
Venovali ste sa aj iným športom?
Hrali sme často hokej i tenis. Marek bol všestranný, čo mu neskôr pomohlo aj vo futbale. Najmä sme si však chodili zakopať na ihrisko mimo tréningov. Hovorili sme tomu dobrovoľné tréningy.
A neprišli len tí, ktorí bývali na štadióne, vždy sa pridali aj ďalší. Marek patril k iniciátorom, ale podobný prístup mali i ďalší, aj preto sa potom presadili aj vo veľkom futbale.
Čítajte viac Hamšík plakal ako na Tehelnom poli, aplaudovali mu aj hráči súpera. Turci píšu o novej slovenskej posile
Ale najďalej sa dostal Hamšík. Prečo práve on?
Na to treba aj trochu šťastia. Tóno Valovič, ktorý šéfoval mládežníckemu futbalu v Slovane, mu vybavil agenta Juraja Vengloša, ktorý takisto Marekovi veľmi pomohol.
Tušili ste už vtedy, kam to dotiahne?
Kdeže! To sa nedá. Robím v mládežníckom futbale veľmi dlho. Zažil som veľa talentov, o ktorých dnes nik nevie.
A naopak. Mnohí boli menej výrazní a dostali sa aj do reprezentácií. Talent je dôležitý, ale tiež práca, dril, ctižiadostivosť.
Foto: Profimedia
Hamšík si vážil, čo ste pre neho urobili. Ocenil to neskôr? Udržiavate ešte kontakty?
Teším sa, že keď sa teraz vráti definitívne domov, pôjdem sa pozrieť do jeho akadémie. Kým nebol ešte ženatý a nemal rodinu, stretávali sme sa pravidelne, vždy, keď sa objavil na Slovensku.
Pozval ma aj na svoju svadbu, aj na týždeň do Neapola. Teraz naše osobné kontakty už nie sú také intenzívne. Občas si napíšeme a pravidelne zablahoželáme k narodeninám, sviatkom.
Stále sa venujete výchove mladých futbalistov?
Pred desiatimi rokmi sme s profesorom Holienkom založili na FTVŠ na Lafranconi akadémiu, venujeme sa deťom z ulice, prejavili záujem, podchytili sme ich. Sú vďačné a práca s nimi nás baví. Rozrástli sme sa, máme už sedem družstiev, 120 detí, hráme súťaže.
Ak sa objaví nejaký talent, posúvame ho ďalej. Prekročil som už šesťdesiatku, ale ešte hrávam súťažne futbal. Hoci už len šiestu ligu vo Vysokej na Morave.
