Postup do osemfinále majstrovstiev sveta je úspech. Bez ohľadu na okolnosti a herný prejav, z ktorého neraz boleli oči i hlava. Národné tímy s dvojkrížom na hrudi naprieč všetkými kategóriami sa tam môžu pri súhre náhod a viacerých výkonov nad vlastné možnosti dostať, ale nie dostávať.
Myslieť si, že tam môžu herne dominovať, je ďaleko od reality. Asi ako postup dvadsiatky cez Kolumbiu. Juhoameričania boli disciplinovaní, Slováci nie. Súperovi nechýbala individuálna kvalita, zverencom Alberta Rusnáka áno.
V národnom tíme je viacero mladíkov, ktorí poctivo študujú pokročilé futbalové lekcie. Niektorí potvrdili, že sú veľmi snaživí žiaci. Radi sa učia nové veci.
Problém je skôr v tom, že sa vzdelávajú zo zastaralých učebníc a nemajú ani najbystrejších učiteľov. Slovenskému futbalu potom chýba dynamika, odvaha, sebavedomie.
Čítajte viac Zahanbujúci koniec na MS. Kolumbia uštedrila mladým Slovákom debakel
Proti Ekvádoru, USA aj Kolumbii sa ukázalo, že Slováci majú v kádri pár nadpriemerných európskych hráčov, ale žiadneho svetového.
Keď sa k tomu pridala slabá kondícia, ktorá sa na mužstve prejavila v záveroch prvých polčasov proti všetkým súperom, postup bol utópiou.
S výnimkou súboja s Fidži, najslabším tímom na MS, skórovali Slováci – vrátane súbojov na lanskom domácom európskom šampionáte – štyrikrát v siedmich vystúpeniach. Inkasovali pritom pätnásť gólov.
Ani hráči nie sú bez viny. Na trávniku robili, čo vedeli. Na prvú či druhú slovenskú ligu to stačí, na svetový šampionát je to primálo. Azda na to prišli.
Tréner Rusnák po zápase povedal, že si domov vezie kopec zaujímavého materiálu. Ostáva veriť, že sa oň podelí. Inak sa Slovensko dostane na šampionát dvadsiatok opäť až o dve dekády.
