Ako dlho trvalo, kým ste prišli na to, že problémom sú platničky?
Skúsil som všetko – od bylinkárok až po odborníkov. Najskôr sme liečili sval, niekoľko mesiacov. Dal som si vytiahnuť aj dva zuby, ktoré by mohli byť problematické. Ani to nepomohlo. Chodieval som do Čiech kvôli možným problémom s kostrčou.
Neskôr ma vzali do parády lekári Malinovský, Pener a Malovič. Na klinike v Bratislave mi spravili kompletné vyšetrenia od hlavy po päty. Tam sa, po roku a pol, zistili problémy s platničkou. Bola poškodená a tlačila na nerv.
Čomu to pripisujete?
Som človek, ktorý ide do vecí na sto percent. Pred zranením som jedol všetko – údené, vyprážané aj sladké. Potom som však bol v reprezentácii aj v klube na prednáškach o zdravej strave. Tak som sa do nej pustil a uškodilo mi to.
Jedol som prevažne biele mäso, zeleninu a ovocie. Bol som šľachovitý, ale potom som prišiel o štyri kilá svalovej hmoty. Viac som sa vyformoval, ale oslabili sa mi vnútorné svaly.
V tom čase sa hovorilo o Kurtym ako o obrovskom talente. Poplietli vám novinárske titulky hlavu?
Áno, mal som na novinárov ťažké srdce. Lenže každý ma svoju hlavu a musí sa pozrieť na seba. Mne to nepomohlo, iní to zvládli.
Čítajte viac Ligisti končia s dvojizbovým bytom a bez hypotéky. Viac nemajú, výnimkou sú Slovan, Trnava a Dunajská
Prestali ste na sebe pracovať?
Hovoril som si, aký som skvelý futbalista. Písalo sa o mne, že po ME pôjdem do Manchestru United. Uveril som tomu. Potom som pohŕdal ponukami – zo Slovenska, Česka, Poľska. Bol som taký mladý a hlúpy…
Novinári, pomáhate, ale niekedy je to na škodu veci, ak máte prístup ako ja. Viacero chlapcov, ktorí idú teraz do Argentíny na MS do 20 rokov, sú výnimoční. Verím, že si vezmú zo mňa príklad a nespravia tú istú chybu. Bola by ich škoda.
Mrzí vás, že ste v Ružomberku, ktorý vás vytiahol z druholigového Bardejova, skončili s pachuťou?
Najviac zo všetkého. Uvedomil som si to však neskoro. Čím viac času odvtedy uplynulo, tým viac mi je to ľúto. Ružomberok si ma vybral, podržal ma. A keď mi pomohli do reprezentácie, nevážil som si ich pomoc. Chcel som robiť všetko sám.
Mal som hore nos a Ružomberok som bral len ako mužstvo, z ktorého pôjdem do Anglicka či Nemecka. Mrzí ma, že som na nich zanevrel. Vkladali do mňa veľké nádeje a ja som sa takto – obrazne povedané – zavďačil.
Plynie z toho ponaučenie, aby človek neveril všetkému, čo sa o ňom hovorí a píše?
Presne. Tréner či hráč najlepšie vie, akú má kvalitu. Povedia ti, že na Manchester nemáš. Raz sa tam môžeš dostať, ale musíš pravidelne trénovať a hrávať.
Čítajte viac Weiss čnie nad všetkými. Ak by chýbal, je to pre Slovan veľká strata. DAC má problémy, Guľa ho burcuje sebavedomými slovami
Pracujete ako tréner juniorky Bardejova. Snažíte sa chlapcov poučiť na vlastnom príklade?
Áno. Lietal som v oblakoch. Pokašľal som si to sám. Rolu zohralo aj zranenie, ale môj prístup bol hrozný. Aj teraz vidím u chlapcov prehnané sebavedomie a snažím sa ich usmerniť.
A darí sa vám to?
Berú ma tak, ako som bral trénerov vtedy ja. Len si povedz, hovoril som si v duchu a myslel si svoje. V Bardejove a okolí ma volajú baran. Prezývka naozaj sedí.
Na ihrisku ste pripomínali skôr leva. Preto ste boli kapitánom?
Raz si ma tréneri zavolali v autobuse a povedali, že budem kapitánom. Nebol som futbalový umelec, skôr robotník. Veľa som nabehal, vybojoval. Vedel som mužstvo strhnúť, ale aj mu vyčistiť žalúdok. Spomínam si na jednu príhodu, ktorá to dokonale ilustruje.
Hovorte.
Po prehre na ME v boji o prvé miesto v tabuľke so Španielmi, sme mali mať výklus. Polovica tímu si povedala, že na to kašle. Nabehol som do kabíny, zvýšil som hlas a za päť minút sme boli všetci nastúpení.