„V tom veku som už len dožíval, moja profesionálna kariéra sa skončila neoficiálne štyri roky predtým, po majstrovstvách sveta do 20 rokov,“ priznáva niekdajšia opora Ružomberku.
Nechýbalo veľa a so spoluhráčmi by na MS 2003 v Spojených arabských emirátoch vyradili v osemfinále Brazíliu.
„Mrzí to aj po dvadsiatich rokoch a bude aj o ďalších dvadsať. V terajšej reprezentácii, ktorá ide na MS do Argentíny, však vidím nového Konečného, Bruška, Žofčáka či Šeba,“ tvrdí Kurty.
Dohodli sme sa, že urobíme rozhovor až poobede. Čo vás zamestnávalo?
Deti. Som na materskej dovolenke. Moji dvaja chlapci boli chorí a nešli do škôlky. Pri troch deťoch je to celkom fuška. Stihol som ešte spraviť aj rodinný nákup.
Je tento režim podobný tomu futbalovému, ktorý ste dodržiavali ako hráč?
Ľahký nie je, ale určite to nie je taká drina ako s deťmi. Futbalistovi všetko nadiktujú tréneri, idete po istej línii. Pri deťoch neexistuje presný plán.

Aspoň v roli otca využijete prednosti, ktoré ste mali na ihrisku.
Presne. Prvé tri rýchle kroky, vytrvalosť, periférne videnie, bojovnosť. Dôležité sú aj trpezlivosť a predvídanie. Minule nám dcéra takmer spadla z gauča, hodil som sa ako brankár a úspešne som ju uchránil pred pádom na hlavu.
V roku 2002 ste tím doviedli ako kapitán k bronzovým medailám na ME do 19 rokov, čo je jediná slovenská futbalová medaila v ére samostatnosti. O rok neskôr ste vypadli v osemfinále MS do 20 rokov s Brazíliou 1:2 po predĺžení. Ste ešte s bývalými spoluhráčmi v kontakte?
Napíšem si s Romanom Jurkom, Viktorom Pečovským či Igorom Žofčákom. Teraz však už mám svoj svet. Beriem, že futbalové časy už sú za mnou.
Žofčák nedávno oslávil štyridsiatku ako hráč Michaloviec…
Ticho mu závidím. Už keď som hrával proti nemu alebo s ním, som vedel, že je to iná kubatúra. Potiahol poriadne, ale neprekvapuje ma to.
Je pravda, že tak trochu môže za vaše zranenie, ktoré nakoniec viedlo k predčasnému koncu kariéry v 25 rokoch?
Ja som v 25 rokoch už len dožíval, moja profesionálna kariéra sa skončila neoficiálne štyri roky predtým. Hrávali sme spolu s Igorom v Ružomberku. Prišli sme z MS a napadol sneh. Mali sme predzápasový tréning za bránkou, kde to stihli odhrnúť. Po ňom sme zistili, že chýba lopta.
Mladí ju išli hľadať. Žofčák, Zošák, Števko, Kurty… Žofa ju našiel, ale kopol do stredu ihriska, kde bolo asi pol metra snehu. Hecovali ma, že neurobím vkĺzačku v plnom behu. Spravil som, ale ucítil som pichnutie vo svale.