Existuje podľa vás optimálny vek pre trénera?
Vek nie je podstatný. Dôležitejšie je, aké má kto predpoklady na túto prácu. Tréneri, ktorí zažili bohatú hráčsku kariéru, majú viac možností ukázať svoj potenciál.
Čo Mourinho? Ten nebol úspešný futbalista, ale je úspešný tréner…
Nie je sám, také prípady sa nájdu. Ale na jedného Mourinha pripadá desať bývalých hráčov, ktorí sa stali trénermi. Mourinho vyrástol vedľa Bobbyho Robsona, začínal ako jeho tlmočník v Sportingu a potom bol jeho asistent v Barcelone. To bol skvelý základ.
Platí aj opak: aj keď máte za sebou hviezdnu hráčsku kariéru, neznamená to, že budete aj výborný tréner. To je zložitejší proces.
Čo je najdôležitejšie?
Niekedy vám stačí, keď máte správny pas. Trošku to zľahčujem, ale mnohí tréneri pracujúci v zahraničí to poznajú. V čase môjho pôsobenia v Spojených arabských emirátoch sa tam objavil brazílsky tréner a všade mal otvorené dvere. Nik neskúmal jeho kvality.
Keby som vlastnil nemecky, taliansky, anglický či napríklad aj srbský pas, mal by som väčšiu šancu viesť nejaké dobré mužstvo.
Boli by ste vďaka tomu aj úspešnejší?
To nie, ale najmä kluby v Ázii sa pozerajú na pôvod trénera, z akej krajiny pochádza, aká je tam úroveň futbalu. Keď som si robil rodokmeň, zistil som, že moje korene siahajú až niekam do Srbska, nikdy som to nevyužil… (smiech).
Dnes sa slovenský tréner v zahraničí ťažko presadzuje, lebo náš futbal na medzinárodnej scéne nemá cveng. Keď prekročíme hranice, nepoznajú nás. Keď niekam angažujú Srba a prežije tam pol roka, o chvíľu sú tam piati srbskí futbalisti a traja srbskí asistenti. Držia spolu, navzájom sa podporujú.
Čítajte viac Kamoši z Dunajskej Stredy? Weiss múdro tlmí národnostné vášne, bez jeho syna by dnes Slovan nemal šancu
Najviac času ste ako tréner prežili na reprezentačnej lavičke. Čo pre vás toto obdobie znamenalo?
V prvom rade chcem povedať, že si to veľmi vážim. Mať možnosť pracovať s reprezentáciou na najvyššej úrovni je snom každého trénera. Oslovil ma Ján Kozák, poznali sme sa, debatovali sme o futbale, ale nikdy dovtedy sme nespolupracovali. Sadli sme si, bola to ideálna spolupráca.
Mal som už skúsenosti aj s prácou v reprezentácii – v ženskom výbere a v tíme do 18 rokov. Robil som aj skauta pre viacerých reprezentačných koučov. Tréner Kozák prišiel z klubového futbalu, mal na futbal iný pohľad. Dobre sme sa dopĺňali, ľudsky i názorovo.
V čom je práca klubového a reprezentačného trénera iná?
Je diametrálne rozdielna, presvedčil som sa o tom na vlastnej koži. Obe majú úplne iné priority. Aj preto je prístup k práci odlišný. V klube sa môžete zmýliť, na druhý, tretí deň alebo na ďalší týždeň na to zareagovať.
V reprezentácii urobíte chybu a vráti sa vám to trikrát. Na reprezentačného trénera je obrovský tlak a podobná je aj jeho zodpovednosť.
V čom spočíva jeho hlavná úloha?
Podobnú otázku som kládol aj ja, keď som mal možnosť hovoriť so známymi trénermi – Martinezom, Daličom, Čerčesovom…
Bavili sme sa o mnohých veciach – taktike a stratégii na zápas, tréningových postupoch, ale zaujímala ma najmä motivácia, čo robia pre to, aby hráči ako De Bruyne, Lukaku, Modrič boli vždy ochotní prísť do národného tímu a podať maximálny výkon. Ako s nimi spolupracovať?