Pomohlo vám, že ste podobný proces zažili, keď ste sa už ako člen U14 presunuli zo Slovana do Žiliny?
Veľmi. Som rád, že som v Žiline mohol byť a máme na Slovensku klub, ktorý dáva priestor odchovancom a snaží sa robiť veci s akadémiou tak, ako vo vyspelej Európe. Vyšli odtiaľ Milan Škriniar či Dávid Hancko, ktorí boli na veľký futbal pripravenejší.
Spod Dubňa však neodchádzali tak skoro ako vy. Prečo ste sa rozhodli v 16 rokoch pre hosťovanie vo Feyenoorde?
Bola to životná výzva a chcel som sa s ňou popasovať. Môj odchod zo Žiliny vyvolal rozruch, ale moje rozhodnutie musia rešpektovať. Zvolil som si inú cestu a odišiel do zahraničia skôr. Zatiaľ je to dobré, ale aj žilinská cesta vám môže otvoriť cestu do sveta.
Rozruch vyvolal aj presun zo Slovana do Žiliny. Prečo ste sa tak rozhodli?
Bol to prestup na vlastnú žiadosť. Aj teraz vidíme, že mladí hráči v Slovane nedostávajú v prvom tíme toľko príležitosti. V Žiline to robia najlepšie na Slovensku, tak som si to šiel vyskúšať.
Nemali ste obavy z presunu do Žiliny a neskôr do Feyenoordu?
Isteže, ale najviac sa bála mamina. Otec mal tiež trochu stresu, ale hneď povedal, že to zvládnem, keď som bol s bratom Máriom a vychovávateľom v žilinskej akadémii. Dá sa povedať, že som si zvykol veľmi rýchlo.
Čítajte viac Slovenský mladík zo Žiliny sa osvedčil. Podpísal zmluvu s európskym veľkoklubom
Rýchlu aklimatizáciu ocenili aj vo Feyenoorde. Sadlo vám to?
Niektoré podobnosti v mentalite Slovákov i Holanďanov sú, ale vidím výraznú odlišnosť v tej futbalovej.
Akú?
U nás sa dáva dôraz na kolektívne parametre, v Holandsku na individuálne schopnosti. Každý si tu opakuje, že je najlepší. Hráči sú veľmi sebavedomí a drzí.
Legionárovi, ktorý sa chce presadiť medzi holandskými hráčmi, to nesmie chýbať, nie?
Možno ma zo začiatku aj brali tak, že prišiel chlapec zo zahraničia, ktorý im chce zobrať miesto. Teraz však máme dobrý vzťah. Navyše, rozhoduje kvalita a nie krajina, v ktorej ste sa narodili.
Potešilo, že sa Feyenoord rozhodol uplatniť si opciu a získať vás natrvalo do roku 2026?
Určite. Boli tam viaceré signály, ale teraz je isté, že tu zostanem najmenej tri roky. Uľavilo sa mi. Prvú polovicu sezóny som sa dostával do komfortnej zóny. Teraz sa tu cítim skoro ako doma, aj keď doma je doma. (úsmev).
Rotterdam sa mi páči, ale nemá toľko pamiatok ako Bratislava, lebo ho počas II. svetovej vojny zbombardovali. Od Bratislavy sa však veľmi nelíši. Možno iba tým, že je tu celý svet – aziati, moslimovia, černosi.