Slováci dali zabudnúť na bezgólovú remízu s Luxemburskom výhrou nad Bosnou a Hercegovinou. Mala všetko, čo slovenskému futbalu posledné roky chýbalo.
Domáci sa najmä v prvom polčase sa nebáli riskovať. Posielali si lopty, aj keď boli pod tlakom. Nepanikárili, hráči o sebe vedeli. Všetko robili s chuťou a zaradeným vyšším rýchlostným stupňom.
Až sa natískala otázka: sú to tí istí futbalisti zo súboja s Luxemburskom?
Brankár Dúbravka mal minimum práce a odkopov. Duda sa po prvej vydarenej akcii nevytratil z ihriska.
Haraslínovi po góle narástli krídla a lepšie si na ľavej strane potykal s Hanckom. Novozložené stopérske duo Vavro – Gyömbér bolo pevné ako skala.
Na Pekaríkovi nebolo poznať, že za šesť mesiacov odohral v klube len 86 minút. Mak potvrdil rolu najpriamočiarejšieho hráča, Lobotka extratriedu a Kucka pracovnú etiku. Debutant Polievka sa nestratil, ale našiel pre reprezentáciu.
Čítajte viac Slovenský hrdina letel 20 hodín, chce skončiť v Slovane. V Trnave nás ľudia vypískali, v Bratislave tlieskali v stoji
Iba rétorika trénera Calzonu zostala – ako po remíze s Luxemburskom – rovnaká. Výhru s Bosnou príliš neoslavoval.
Pár objatí, podaní rúk a odchod plniť si mediálne povinnosti. Na nich zdupľoval potrebu jeho zverencov zlepšovať sa. Vie, že jedna výhra neznamená postup na Euro.
Štyri získané body nie sú hodné hosana, ale ani ukrižuj. Triumf nad Bosnou je veľmi cenný. Dva stratené body po domácej remíze s Luxemburskom Slovákom však môžu chýbať, preto ich musia zohnať niekde inde.
Či sa im to podarí, záleží len od toho, či vo zvyšku kvalifikácie ukážu luxemburskú alebo bosenskú tvár.
Čítajte viac Krik a gestá, ako na dedinskom zápase. Tréner Bosny sa hádal s fanúšikmi na Tehelnom poli