Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Weiss mu dal dôležitosť, Kozák krídla. Môj syn nikdy nič nevypustil

Má pred sebou slávnostnú, ale aj náročnú nedeľu. Jeho syn Marek sa bude v zápase proti Čile lúčiť s národným dresom a otcovi Richardovi Hamšíkovi zostanú iba spomienky. "Prosím, zavolajte mi trošku neskôr, som s vnukmi na futbale," ozve sa do telefónu hlas, ktorý vychoval slovenskú futbalovú legendu.

18.11.2022 07:56
Marek Hamšík Foto:
Marek Hamšík.
debata

Vrátili ste sa pri nich v čase?

Niečo na tom bude. Predstavujem si pri nich, aké to bolo s Marekom. Každý deň chodíme na štadión. Pre mňa je to také príjemné deja vú.

Synovia slávnych otcov to majú spravidla ťažké…

Jasné, v podvedomí to má človek stále. Porovnáva ich. A nielen ja, myslím, že aj Marek. Pred pár dňami som ho počul, ako povedal, že sú ešte šikovnejší, ako bol on v ich veku. Priznám sa, že aj mne sa tak javia. Je však iná doba, moji vnuci dnes majú iné možnosti, je to teda prirodzené.

Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že váš syn je výnimočný?

Bol šikovný, veľmi viditeľný. Bolo to zrejmé aj na turnajoch, kde získaval mnoho cien. Raz pre najlepšieho hráča, inokedy pre top kanoniera. Avšak nebol to žiadny extrém, talent od boha alebo niečo také. Marek na sebe makal.

Boli ste naňho prísny?

Nebolo to príjemné. (úsmev) Keď mal dvanásť či trinásť, vždy som s ním robil niečo navyše. Mnoho hodín individuálneho tréningu. Keď sa mi niečo nepáčilo, veru, neboli to príjemné rozhovory. Asi som bol až príliš prísny, no videl som, že je šikovný a tak som mu nakladal ešte viac. Nebolo to správne.

Dnes som v inej pozícii, sledujem, ako to niektorí rodičia z našej akadémie prežívajú. Prekáža mi to. Už viem, ako sa kedysi cítil tréner, keď som po synovi pokrikoval spoza zábradlia. Rodič to vždy myslí s dieťaťom najlepšie, neznamená to však, že to najlepšie naozaj je.

Ktoré posledné vážne rozhodnutie ste spravili zaňho?

Odchod z Banskej Bystrice do Slovana, keď mal pätnásť. Už predtým sme boli na skúške v Sparte Praha, všetko však prebiehalo po vzájomnej dohode. Vedeli sme, že jeho odchod z domu sa blíži a on s tým nemal problém. Pri ďalších rozhodnutiach sme mali už iba poradný hlas. Aj keď šiel do Brescie, hoci mal iba sedemnásť. Chcel ísť do zahraničia.

Richard Hamšík s otcom Richardom. Foto: Michal Zeman
Richard Hamšík: Ľudia ma považujú skôr za Markovho brata Richard Hamšík s otcom Richardom.

Marek sa priznal, že Francesco Calzona ho niekoľkokrát prehováral, aby v reprezentácii neskončil. Ruku na srdce, vy ste to neskúšali?

Keďže sme v dennom kontakte a o všetkom sa rozprávame, viem, ako rozmýšľa. Prišlo to postupne, uvedomil si, že vek nezastaví, hoci teraz hrá v Trabzonspore naozaj dobre. Vlani mu však dalo telo po nose, mal dlhodobo zranené lýtko a reprezentačné zrazy mu komplikovali futbalový život. Miluje národný dres, no musí ho oželieť. Cíti, že je správny čas a tiež si uvedomuje, že svojim odchodom prispeje k ešte rýchlejšej obmene reprezentácie.

Ktorý moment vám bude najviac pripomínať jeho reprezentačnú kariéru?

Sú dva. Keď sme postúpili na MS 2010 v poľskom Chorzowe a gól na ME 2016 proti Rusku. Oba som videl naživo. Keď sa dalo, vždy som šiel, dovedna som sledoval hádam aj viac ako sto jeho vystúpení v národnom tíme. Nemám to ale zrátané.

V ktorom období sa v ňom cítil najlepšie?

Každý tréner mu niečo dal. Kredit patrí Jánovi Kocianovi, lebo šiel s kožou na trh a bol to on, kto dal mladému tínedžerovi šancu. Vladimír Weiss ho zasa začal tvarovať a spravil z neho lídra. Nehral síce na svojom poste ako v Neapole, ale dal mu zodpovednosť i kapitánsku pásku.

Pod Jánom Kozákom prišiel zlom, je to obrovská persóna, stratég i človek, z ktorého sála rešpekt. Mali ho aj hráči. Marekovi to sadlo, tréner akoby mu dal krídla, pod ním odohral najlepšie zápasy. Nerád by som však zabudol na ostatných – Grigu, Hippa, Hapala či Tarkoviča.

Marek tvrdí, že jeho 135 štartov bude ľahšie prekonať ako 26 gólov. Aj vy si to myslíte?

Ktovie, domnieval som sa, že aj jeho gólový rekord v Neapole vydrží dlhšie a už ho nemá, keďže ho Dries Mertens prekonal. Rekordy sú však na to. Niekde som čítal, že Marek je v prvej stovke hráčov s najvyšším počtom štartov v reprezentácii. Pekná štatistika, ktorú si vážim.

Ján Kozák a Marek Hamšík. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Futbalista roka 2015 Ján Kozák a Marek Hamšík.

Futbalová éra samostatného Slovenska by sa dalo rozdeliť na dve obdobia – pred Hamšíkom a za Hamšíka. Ako bude podľa vás vyzerať tá po Hamšíkovi?

Hm. Ja som nadšený, lebo to, čo predvádzajú v Serii A Milan Škriniar so Stanom Lobotkom, je niečo úžasné. Sú to svetoví hráči. Už to len nejak okolo nich vyskladať. Nebojím sa, chce to len, aby sa reprezentácia správne naladila a potom to bude fajn. Máme tu mladých hráčov, ktorí majú perspektívu. Dajme im chvíľku strpenia, ja však nemám obavy.

Akási zodpovednosť však vášmu synovi asi zostane, keďže je to on, kto odporučil talianskeho trénera…

Obaja už niečo naznačili. Uvidíme, čo bude, keď Marek definitívne ukončí kariéru. Myslím si, že výzvu pracovať pri národnom tíme – popri trénerovi Calzonovi – by prijal. Vidím v tom zmysel nielen ja, ale aj niektorí odborníci.

Na poslednom zraze povedal, že „Calzona pracuje 10-krát tvrdšie ako my“. Môže niekto pracovať 10-krát tvrdšie ako Hamšík?

(smiech) Vždy šiel nadoraz, neustále si niečo pridával. Staral sa o seba, jeho tréning netrval dve hodiny, pracuje na sebe celý deň. Futbalu obetoval všetko.

Bol v jeho kariére moment, keď ste mali pocit, že nejde na sto percent?

Nie. Viackrát sa mu nedarilo, ale že by nedal plyn na podlahu? On to v sebe nemá. Na žiadnej úrovni, ani s kamarátmi na turnaji v Čadci. Zakaždým ide na sto percent.

Nemáte pocit, že slovenská verejnosť dostatočne neocenila jeho prínos a reprezentačné zásluhy?

Ľudia dosť polemizovali nad tým, že v Neapole mu to ide a v reprezentácii to zrazu nie je on. Predovšetkým počas prvých rokov. Vtedy tam boli starší a skúsenejší hráči, Marek musel byť vďačný za každú minútu, ktorú odohral. Raz bol vpravo, inokedy vľavo, potom hral zozadu, až keď prišiel tréner Kozák, tak povedal, že takto to bude. Potom sa mu už dýchalo lepšie a ukázal to, čo ľudia chceli.

Marek Hamšík. Čítajte viac Hamšík je najlepší legionár tureckej ligy. Taliani riešia veľký návrat do Neapola

Tí však dlho riešili viac jeho účes ako výkony…

Sú to spojené nádoby, keď to nefunguje najlepšie na ihrisku, hľadajú sa dôvody. Aj iracionálne. Každý má právo na názor. Navyše, Marek bol z Talianska zvyknutý na kritiku, tam to je iný svet. Nepríjemné a občas až brutálne mediálne prostredie. On však má na očiach klapky, ani noviny nečíta, mnoho vecí išlo mimo neho.

Napokon aj jeho kritici uznali, že je to len účes a Marek je pokora obalená v trošku extravagantnom obale. Chochol na hlave a pár tetovaní z vás predsa nerobia zlého človeka. On nikdy nezabudol, odkiaľ vzišiel.

Počas kariéry si vybral dve emóciami nabité prostredia – v Neapole a teraz v tureckom Trabzone. Vyhovuje mu, keď je okolo neho rozruch?

Už keď šiel z Brescie do Neapolu, viacerí mu vraveli, čo ho tam čaká. On to akoby nevnímal, no keď ho na prvej tlačovej konferencii čakalo pred hotelom tritisíc ľudí, rýchlo pochopil, čo sa deje. Neapol buď milujete alebo odtiaľ utekáte. Pre Mareka je to dnes druhý domov. Tamojší ľudia ho milujú. Trabzon je mentalitou podobný. Keď tam prestúpil, niektorí vraveli, že si prišiel iba po peniaze. Do mesiaca im to svojimi výkonmi vyvrátil.

Čo sa deje, keď dnes v Neapole vytiahnete doklady a ukážete, že aj vy ste Hamšík?

Nebudem klamať, je to veľmi príjemné. Aj my sme tam už ako doma, chodíme tam na dovolenky, ľudia nás tam majú radi. Na Mareka nikdy nezabudnú, nedajú naňho dopustiť, neustále mu v klube ponúkajú prácu.

Cíti sa komfortnejšie, keď sa prechádza po centre Banskej Bystrice?

Jednoznačne. Keby sa mal vrátiť do Neapola, tak je opäť v pozícii, že nemôže ísť ani na prechádzku. Hoci by už nehral futbal, stále by nemal súkromie. Nedali by mu dýchať. On chce byť teraz trošku v ústraní, porozmýšľať, ako ďalej. Nikdy nehovor nikdy, s Neapolom je v kontakte, možno raz zmení názor a prijme nejakú ponuku.

Najlepšie platení slovenskí futbalisti Fotogaléria - 18 fotiek Všetky fotky
18. Tomáš Suslov (Groningen) - 50-tisíc.

Kedysi sme sa mohli baviť o tom, či je viac prostredie, v ktorom má status ikony alebo futbalové tituly. Po lanskej sezóne však už má aj to. Dá sa povedať, že z futbalového hľadiska má všetko, po čo kedy túžil?

On by vám odpovedal jednou vetou. Chýba mu titul s Neapolom. Trikrát bol blízko, raz ho stratil v predposlednom kole, klub ho mal na dosah. Keď však tú trofej získa v aktuálnej sezóne Stanko Lobotka, bude to pre neho aspoň malá náplasť. Veľmi by mu to – i celému mestu – doprial.

Nie je vám ľúto, že sa to všetko pomaly končí?

Ani neviete ako. Rýchlo to ubehlo, všakže? To, čo bolo na začiatku, je pre mňa akoby včera a už je to aj preč. Marek má deti, šport ich baví, možno raz motyka vystrelí a ak nie, nič sa nedeje. Venujem sa vnúčatám a som šťastný dedo. Niečo sa končí a niečo sa možno začína.

Koľko Hamšíkovcov bude v nedeľu na Tehelnom poli?

Jeden, dva, tri… (počíta, pozn. red.) Ľudí s priezviskom Hamšík(ová) jedenásť.

Marek nikdy nepodliehal veľkým emóciám, vedel sa vyrovnať s úspechmi aj sklamaniami. Myslíte, že budú cez víkend aj slzy?

Málokedy plače, neviem, či to bude on, kto vyroní slzu, ale asi ho to rozľútostí. Nábeh však mám určite ja. Rodičia prežívajú všetko dvojnásobne intenzívne.

Na začiatku jeho veľkého futbalového príbehu bola tmavomodrá Felícia, ktorú ste museli predať, aby mohol odísť do Slovana. Tušíte, či ešte existuje?

Fú, fakt neviem, kam sa to auto podelo. Ale to, ktoré som si zadovážil ako náhradu, stále jazdí po Banskej Bystrici. Už by som si ani na ŠPZ asi nespomenul, no na obrázku tú Felíciu stále mám.

Keby ste sa jej náhodou dopátrali, kúpili by ste si ju späť?

(smiech) Čo ja, nech si ju kúpi on. Nech vie, aká kára mu zachránila kariéru.

Najdrahší slovenskí futbalisti Fotogaléria - 15 fotiek Všetky fotky
11. Ján Greguš (San José) - 603-tisíc.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Marek Hamšík #Richard Hamšík