Aj preto sa Slovensko nachádza v piatom koši pre žreb kvalifikácie majstrovstiev Európy 2024 v Nemecku (9. októbra). Po boku Malty, Moldavska či Gibraltáru.
„Musíme si prestať klamať a priznať si, že je to reálny obraz. Reprezentácie, slovenského futbalu i športu v našej krajine,“ tvrdí bývalý obranca.
O čom svedčí, že sme v jednom koši s trpaslíkmi?
O celkovom stave slovenského športu. Netýka sa to len futbalu, ale aj všetkých odvetví, ktoré živoria. Stav je alarmujúci.
Je to preto, že je šport na okraji záujmu?
Jednoznačne. Chápem, že šport nie je na rovnakej úrovni ako zdravotníctvo a školstvo, ale nemal by byť na vedľajšej koľaji.
S oboma spomínanými odvetviami je prepojený. Dieťa, ktoré športuje, vedie zdravý životný štýl a formuje jeho zdravie i psychiku. Keď na to budeme zabúdať a odsunieme šport na vedľajšiu koľaj, pôjdeme hlavou proti múru.
Zápasy futbalovej reprezentácie proti súperom ako Azerbajdžan či Bielorusko neboli jednoduché ani za vašich úspešných čias. Prečo sa hráčom teraz nepodarilo zlomiť ich odpor?
Nechcem to hodiť na chalanov či trénera. Áno, nemajú výsledky a ani výkony nie sú dobré. Ukazuje to však na hlbší a podstatnejší problém.
Treba sa zamyslieť, akú máme víziu do budúcnosti. Koľko peňazí dávame do športu? Prečo nám chátrajú športoviská a zanikajú kluby? Ako pracujeme s mládežou?
Devätnástka postúpila na MS do 20 rokov 2023, reprezentácia do 21 rokov dnes bojuje proti Ukrajine o postup na ME. Na druhej strane, krachujú aj kluby z najvyššej súťaže. Je trápenie reprezentácie vyústením tejto situácie?
Je super, že mládežnícke kategórie idú hore. Lenže kvalita hráča sa posudzuje až v áčku. V lige máme mužstvá, ktoré majú existenčné problémy.
Je to preto, že nepracujeme koncepčne, ale snažíme sa všetko rýchlo lepiť. Pozrime sa do Maďarska. Pred rokmi si stanovili nejakú víziu a plnia ju.
Foto: SITA, Peter Maďar
Vo veľkom investovali, budujú štadióny, akadémie, podporujú výchovu mladých hráčov. Teraz zbierajú ovocie. O bod nepostúpili zo skupiny s Talianskom, Nemeckom a Anglickom. Pozrime sa do Česka. Majú tri kluby v skupinovej fáze európskych pohárov, vrátane Plzne v Lige majstrov.
Viktoria, Slavia i Slovácko stavili na domácich hráčov a odchovancov, ktorých dopĺňajú legionári. Keď to okolité krajiny pochopili, neviem, prečo my nie. Ak si nepriznáme, že to robíme zle a nepochopíme nutnosť nejakej vízie, bude nás to fackať naďalej tak, ako teraz piaty kôš.
Svedčí výber Francesca Calzonu či odvolanie Štefana Tarkoviča o nejakej vízii?
Nie, je to lepenie. Strieľame naslepo do terča. Snažíme sa utekať od reality a problémov. Neriešiť ich, ale nejakým spôsobom na ne zabudnúť.
Čítajte viac Vybavené! Slováci sú v piatom koši, poslali ich tam Bulhari
Nemáme víziu a ťažko pôjdeme dopredu, ak pri mládeži nemáme kvalitných a dobre zaplatených trénerov. Nemôžu to byť len mladí chalani, ktorí zarobia pár stoviek eur. Musíme sa otvoriť svetu, aby nám niekto povedal pravdu do tváre.
Nie je čas, aby kompetentní na Slovenskom futbalovom zväze vyvodili osobnú zodpovednosť za aktuálnu situáciu?
My, Slováci, nemáme v sebe schopnosť vziať zodpovednosť na seba. Ako hráč na ihrisku vie, kedy hral zle a spravil chybu a mal by odložiť hrdosť bokom, tak by to mali vedieť aj kompetentní.
Nie je to hanba. Ak sa však budeme tváriť tak, že všetko robíme dobre a vyhovárať sa, klameme jeden druhého. Potrebovali by sme ľudí, ktorí vedia, čo chcú.
Vinu za výsledky i výkony však nesú predovšetkým hráči a tréner. Čo chýba terajšej reprezentácii oproti tej, ktorá bola za vašich čias pri žreboch kvalifikácií v 2. výkonnostnom koši?
Nechcem hovoriť frázy typu, že keď sme hrali my… Beriem aspekty ako: futbal sa posunul, mali sme silnú generáciu, ktorá sa teraz vymieňa a podobne. Mne však chýbajú elementárne veci.
Na ihrisku nemáme lídra ako bol Martin Škrtel. S vlastnosťami, ktoré má, sa narodil, nenašiel ich na trávniku. Keď chalani prehrajú, nevidím na nich emócie, že sú skutočne sklamaní. Diváka na štadióne či pri televíznej obrazovke neoklameš. Chýba aj impulz.
Čítajte viac Chýba líder i srdce. Namiesto futbalu hráme hádzanú, hnevá legendu
Napríklad taký, že Škrtel alebo Ďurica vyčistia spoluhráčom žalúdok na ihrisku alebo v kabíne?
Áno, aj to. Za mojich čias sme mali Mareka Hamšíka a Škrtela. Génia a profesora, respektíve lídra a kapitána. Bolo to vyvážené. Teraz nemáme nikoho. Mužstvo nemá za kým ísť. Rolu zohrá aj tréner, ale ani teraz zatiaľ nemáme kouča, ktorý tím strhne. Niekedy mi jeho slová prídu ako drísty.
Pomohlo by, keby boli hráči či tréneri v kritike adresnejší a negeneralizovali ju?
Aj ja si pamätám že tréneri Vladimír Weiss či Ján Kozák otvorene kritizovali hráčov. Padali aj nepekné slová, ale vďaka tomu sme sa neopíjali suchým rožkom, boli jednotnejší a ťahali za jeden povraz.
Milan Škriniar po zápase s Azerbajdžanom hovoril aj o pozitívnych veciach v hre, ale možno to chcelo priznať chybu alebo na ňu poukázať. Každá prehra sa týka všetkých – na zväze, ihrisku, v kabíne. Zainteresovaní sa nesmú tváriť, že sa ich to netýka.
Čítajte viac Talian zatiaľ splynul s davom. Slováci hrajú futbal po záruke
Bez toho, aby sme si priznali chyby – vo futbalovom zápase či práci so športom vo všeobecnosti – a brali za ne zodpovednosť, sa nikam neposunieme. Mne to chýba a je mi to ľúto, lebo niektorých chlapcov poznám a hrával som s nimi.
Vidíte v národnom tíme lídrov, súčasných alebo budúcich?
Zatiaľ nie. Škriniar je jeden z najlepších obrancov sveta, ale nemá Škrtelove vlastnosti. Stanko Lobotka je vynikajúci futbalista, ale dobrák od srdca. Neviem si predstaviť, že na spoluhráčov zvýši hlas.
Aké je riešenie?
Keď nemáte lídra ani génia, musíte sa spojiť. Bojovať za seba, jeden za druhého, za krajinu. Po posledných dvoch zápasoch hráči i tréner hovorili o prvkoch moderného futbalu, ktoré v hre videli.
Nie je to trúfalé po domácej prehre s Azerbajdžanom a remíze s Bieloruskom?
Súhlasím. Nemôžeme si klamať, nehráme moderný futbal. Je úplne niekde inde ako sme my. My by sme s ním mali začať už v mládežníckych kategóriách, ale to sa nedeje.
Čítajte viac Hrali sme proti stene, ktorú sme nevedeli zboriť. Potrebujeme viac pokoja
Ste optimista?
Východisko a nádej sú vždy. Keď padneš na hubu, stále sa môžeš postaviť a ísť ďalej. Pri pohľade na to, čo sa deje doma či vo svete, práve šport a reprezentácia môže národ potešiť. Šport je miesto, kde sa môžu uchýliť od problémov a vypnúť hlavu.
Budem chlapcom fandiť, aby hrali za nás všetkých ako o život a aby tráva pod nimi horela. Nechcem sa po nich voziť, ale široký problém je aj v nich.
Vždy je o čo hrať – ako v Lige národov, tak aj v budúcej kvalifikácii ME. Keď z problémov vyšli iné krajiny, prečo nie my? Musíme však začať byť k sebe úprimní.
