Ale v poriadku, to ho ešte nediskvalifikuje. Roky pracoval v Neapole, hoci dosiaľ bol vždy iba asistent.
Slovenský národný tím je v situácii, v ktorej nikto nič negarantuje. Ani Vladimír Weiss, o ktorého mal SFZ dlhodobý záujem, nie je zárukou úspechu. S reprezentáciou to ide dolu vodou, opory postupne odchádzajú a najnovšie sa k nim pridal aj Marek Hamšík. Dlhodobý líder, plejmejker, muž, bez ktorého by zrejme dodnes nebol žiadny šampionát.
Paradoxne, bol to práve Hamšík, kto Calzoneho odporučil.

Verejnosť v uplynulých mesiacoch nadchla hokejová myšlienka. Zahraničný tréner ako cesta, ktorá vyvedie aj slovenský futbal z marazmu. Brzdime očakávania. Futbal nie je hokej, Calzona nie je Ramsay. Alebo si viete predstaviť, že by nový kouč obetoval prvé dve kvalifikácie v prospech budúcnosti slovenského futbalu?
Ťažko. Futbalové prostredie je oveľa nekompromisnejšie. Často bez možnosti na reparát. Bez prípravy, 53-ročný Talian pôjde od začiatku „na ostro“. S jedinou hviezdou. Bez kanoniera. Bez možnosti objaviť svojho „Slafkovského, či Nemca“, lebo Slovensko takých nemá a ani sa nečrtajú.

Byť novým trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie dnes nie je žiadne terno. Predovšetkým, ak ste zo zahraničia. Mudrlantov bude od začiatku habadej a Calzona je legionár. Od tých sa spravidla čaká viac.
Doma vraj kedysi predával kávu. Dobrú. Taliansku. Taká sa pije sama. Rodák z Kalábrie však teraz dostáva do rúk iný materiál. V poslednom čase bez chute i vône. Buona fortuna (veľa šťastia), uvariť silnú kávu bude fuška.
Na Slovensku pre každého baristu.