Na galavečere si trofej prevzal z rúk šéfredaktora Pravdy Jakuba Prokeša, bývalého úspešného reprezentanta Róberta Vitteka a Jána Popluhára mladšieho, syna legendy, po ktorej je trofej pomenovaná.
Uvažovali ste pred vyhlásením o tom, aký výsledok v ankete dosiahnete?
Čakal som, že budem niekde na vrchných priečkach, ale tiež som vnímal, že uplynulý rok nebol úplne optimálny. Ani z mojej strany.
Prvenstvo ste však obhájili s jasným náskokom…
Teším sa z toho. V uplynulom roku mohlo byť viac vecí lepších, o to väčšiu mám radosť z víťazstva. Pre mňa je to ďalšia motivácia. Budem stále na sebe makať.
Čo si najviac ceníte z minulého roka?
Ak hovoríme o futbale, tak určite postup na majstrovstvá Európy. Víťazstvo nad Severnými Írmi v rozhodujúcom barážovom zápase bolo pre mňa najsilnejším zážitkom.
V ankete hlasovalo 34 odborníkov. Ak by ste dostali možnosť aj vy, koho by ste napísali na prvé miesto?
Asi Juraja Kucku. Napriek tomu, že Parme sa teraz príliš nedarí, on to tam drží, patrí medzi najlepších hráčov. A hral dobre aj v reprezentácii. Dal dôležitý gól proti Severným Írom – dokonca po krásnom šprinte. Ani sme netušili, že je taký rýchly… (smiech)
Dajú sa porovnať vaše dve víťazstvá v ankete?
Porovnať sa dajú, ale teraz to bolo krajšie, pretože vyhlásenie sledovali aj nejakí diváci. Pred rokom chýbal galavečer, nemohol som ani poďakovať všetkým za podporu, ani som si poriadne neuvedomoval, že som vyhral. Ale väčšiu zodpovednosť som cítil, taký úspech zaväzuje.
Trúfate si na ďalšie víťazstvá v ankete?
Pokúsim sa o ne. Dúfam, že budem úspešný aj v budúcich rokoch, ale nebude to jednoduché, lebo máme veľa dobrých futbalistov, je z čoho vyberať.
Vyhrali ste aj anketu v hlasovaní fanúšikov. Akú to má pre vás cenu?
Ak nás ocenia fanúšikovia, je to dôležité, vtedy cítim, že to asi robíme správne. Verím, že budú pri nás stáť, hoci naposledy sme im na Cypre veľa radosti neurobili. Dúfam, že v najbližších zápasoch to napravíme a potešíme ich.
Aký význam majú pre vás individuálne ocenenia v kolektívnom športe?
Samozrejme, mám z nich radosť, ale chcel by som sa podieľať aj na nejakom tímovom úspechu – s Interom Miláno ale aj s reprezentáciou. Potešilo by ma, keby sme teraz dobre rozbehli kvalifikáciu na MS 2022 a v júni obstáli na majstrovstvách Európy. Tímovú trofej ešte nemám. Rád by som nejakú konečne získal.
Trúfate si naháňať aj Mareka Hamšíka v počte trofejí v ankete?
To záleží na viacerých veciach. Musí mi slúžiť zdravie, musí sa dariť mužstvu, klubu i reprezentácii. Dúfam, že toto nebolo moje posledné víťazstvo. Ale také méty si nedávam. Skôr sa zameriavam na to, aby bolo úspešné mužstvo.
Inter s náskokom vedie taliansku ligu. Aké sú očakávania?
Stále počúvame, musíte to zvládnuť, urobte to pre nás. Nechodím príliš na sociálne siete, ale tomuto sa nevyhnete. Inter jedenásť rokov nič nevyhral, preto vládne taká atmosféra. Nám by pomohlo, keby ľudia mohli prísť na štadión, boli s nami. Ale zažili sme, že pred zápasom s Juventusom, alebo pred derby s AC na nás čakalo pred štadiónom desať tisíc ľudí. Fanúšikovia s mužstvom neskutočne žijú. Majú to v krvi.
Hamšík vyhral anketu osemkrát. Je to takmer nedostihnuteľné číslo. Váš názor?
Súhlasím, je to takmer nedostihnuteľné… Vyhrať anketu osemkrát je naozaj veľa. Je to fantastické. A Marek stále dokazuje, že je výborný hráč a reprezentácia ho ešte potrebuje.
Ste defenzívny hráč, Hamšík tvorivý a dáva aj góly. Takí futbalisti majú zvyčajne v podobných anketách výhodu…
Asi je to tak. V minulosti súperili o úspech v ankete Hamšo so Škrtelom, ktorý hrával na poste stopéra ako ja. Podával tiež vynikajúce sezóny, ale Marek dával góly, pripisoval si asistencie, bol viditeľnejší.
Ocenili pred rokom vaš úspech v ankete aj v šatni Interu Miláno? Dozvedia sa o ňom aj teraz?
Vlani mi spoluhráči zablahoželali a určite sa o tom dozvedia aj teraz.
Pred vaším príchodom na Slovensko sa objavili v Interi pozitívne testy na koronavírus, ocitli ste sa v karanténe. Nebol problém s uvoľnením?
Asi by boli v klube radšej, keby sme zostali… Ale na Interi to nestálo. Rozhodujúce boli úrady, keby povedali, že nemôžeme odísť, Inter s tým nemohol nič robiť. A naopak. Úrady nám povolili cestu, Inter nerobil problémy. Bol som stále v kontakte s trénerom Tarkovičom, vedúcim mužstva a vymýšľali sme, čo urobiť. Robil som všetko pre to, aby som mohol prísť na zraz do Senca a pomohol reprezentácii.