Nastúpili prvý raz v nových dresoch a bol to aj iný výkon ako naposledy. Sústredený, odhodlaný, cieľavedomý. S fyzicky silným súperom – s malými ťažkosťami – prekvapujúco držali krok až do konca.
Tréner Hapal riešil v zostave zopár otáznikov a nesekol sa. Najmä nie v nejasnej otázke o jednotke medzi žrďami. Rodák bol najlepším hráčom, neurobil chybu, chytil dva góly a v závere ozdobil výkon zlikvidovanou penaltou.
Koronavírus zablokoval Škriniara, Lobotku, Šatku, zranenie Hancka… Kľúčové pre konečný úspech bolo, že futbalisti, ktorí by možno v základnej zostave inak nenastúpili (Vavro, Valjent, Mazáň, Hrošovský…), neľahkú úlohu zvládli nad očakávanie.
Hapal akoby si v hlavnom strategickom scenári naplánoval postup cez penalty. Na prvé miesto postavil – defenzívu. A na druhé – zasa defenzívu. Do zostavy nezaradil útočníka a prvý a jediný z ofenzívnej trojice (Boženík) sa objavil na trávniku až v 107. minúte. To už mohli byť hráči pod sprchami…
Ešte šťastie, že Íri sú podobní patróni ako naši. Streliť gól je pre nich takisto úloha na Nobelovu cenu. Keby sa zápas hral do rána, asi by sme sa gólu nedočkali. V opatrnej hre platilo neinkasovať oveľa viac ako dať. Vo štvrtok večer sa však muselo rozhodnúť. A spoliehať sa na penalty je riziko i futbalové zúfalstvo.
Dvadsať tímov má účasť na Eure už v suchu. Teraz sa o ňu uchádzajú krajiny z tretej a možno štvrtej výkonnostnej vlny. Slováci mali tentoraz pevnejšie nervy i viac šťastia. Vo finále baráže by im taký výkon už nemusel stačiť.