Už len jedenásť dní zostalo do plánovaného súboja Slovensko – Írsko. SFZ požiadal o jeho odloženie. Máte už odpoveď z UEFA?
Definitívne rozhodnutie nepadlo. Bude známe v utorok po 13. hodine, keď sa uskutoční videokonferencia za účasti 55 členských štátov s predstaviteľmi UEFA. Za SFZ sa zúčastníme na nej ja a generálny sekretár. Zaregistroval som návrhy, že barážové zápasy presunú na jún a šampionát na budúci rok. Ale to sú len neoficiálne a nepotvrdené informácie.
Hokejisti zrušili ligu. Nehrozí to aj futbalu?
Tento problém rieši Únia ligových klubov. Myslím si však, že liga sa určite dohrá. Či už to bude s divákmi alebo bez nich, chceme, aby sa rozhodovalo na ihrisku.
V čom je futbal v inom postavení ako hokej?
Rozhodnutie hokejistov nebudem komentovať. Keďže vo futbalovej lige máme minimum reprezentantov, ktorí by sa mali zúčastniť na prípadných majstrovstvách Európy, nie sme ničím limitovaní. Nie sme pod časovým tlakom. Máme dostatočný priestor, môžeme pokojne predĺžiť súťaž aj o mesiac.
Máte pripravený nejaký krízový scenár, ak bude šírenie nákazy pokračovať?
Sme pripravení reagovať na stav, ktorý vznikne. Vedenie zväzu sa v prípade potreby môže okamžite stretnúť, operatívne zaujať stanovisko a rozhodnúť v akejkoľvek situácii.
Prioritne vás zamestnáva hrozba koronavírusu. Aký iný vážny problém trápi šéfa slovenského futbalu?
Ak zostanem pri reprezentácii, vnímam najmä problém, že viacerí adepti na národný dres nehrávajú pravidelne vo svojich mužstvách. Ale zaujímavých tém je, samozrejme, viac.
Napríklad?
Som plný očakávania pred vznikom novej vlády, kto bude náš nový rezortný minister, aký prístup zvolí k športu. Otázok je viac. UEFA spoločne s inštitúciou, ktorú si sama vybrala, vypracovala štúdiu o spoločenskej návratnosti investícií do futbalu na Slovensku. Toto by som nesmierne rád odprezentoval predstaviteľom vlády, ktorí budú zodpovední za šport. Dôležité je, aby ho nevnímali len ako oblasť, do ktorej treba stále vrážať peniaze. Poznáme presné čísla, ktoré potvrdzujú, čo futbal, za ktorý môžem hovoriť, vracia štátu a prostrediu, v ktorom pôsobí.
Čím sa konkrétne zaoberá štúdia?
Je v nej veľa zaujímavých faktov. Slovenský futbal poskytuje aktuálne prácu 14-tisíc ľuďom. Jeho priamy príspevok do slovenskej ekonomiky je ročne 54,1 milióna eur. Úspora na nákladoch za zdravotnú starostlivosť je 105 miliónov. Metodika je jasne definovaná, je to relevantná štúdia. UEFA ju spravila v niekoľkých vybraných krajinách nezávisle na národných zväzoch.
Už zopár rokov je významnou úlohou modernizácia a rekonštrukcia štadiónov. Štát prispieva ročne 4,5 milióna eur. Projekt mal trvať do roku 2022, ale vy ste ho chceli uzavrieť ešte v tomto. Podarí sa vám to?
V tomto roku určite nedokončia štadión v Prešove. Podľa všetkého ani v Košiciach, kde by sme radi hrali aj reprezentačné zápasy. Otázne je, či rekonštrukciu zvládnu v roku 2020 v Spišskej Novej Vsi a nestihne to ani Považská Bystrica, ktorá vstúpila do hry neskôr ako náhradník za Prievidzu. Pokročili práce v Trenčíne. Všetky ostatné štadióny sú dokončené a skolaudované.
Vlani na jeseň sa uskutočnil kontrolný deň v Košiciach aj za vašej účasti a objavili sa prognózy, že štadión bude dobudovaný v roku 2020. Niečo sa zmenilo?
V Košiciach uzavrú prvú etapu, dve protiľahlé tribúny, ale my sme vyvíjali veľkú iniciatívu, aby bol štadión dokončený kompletne už tento rok, čo sa teraz nejaví reálne.
Nejasná bola ešte situácia v Rimavskej Sobote…
Tá od projektu odstúpila. Mala pridelených 750-tisíc eur, ale mestské zastupiteľstvo neodsúhlasilo spoluinvestíciu. Každý, kto chcel využiť štátny príspevok, musel prispieť sumou vo výške 40 percent z celkového rozpočtu na rekonštrukciu.
Koľko štadiónov je k dnešnému dňu dokončených?
Zatiaľ je ich osemnásť. Trenčín a Košice sú vo výstavbe. V Prešove a Spišskej Novej Vsi prebieha verejné obstarávanie a v Považskej Bystrici prípravné práce.
SFZ si vzal úver, aby rýchlejšie získal potrebné financie a štadióny mohli byť rýchlejšie dobudované. Darí sa vám splácať všetky záväzky?
Nemali sme jediný deň omeškania – ani so splátkou istiny ani úroku. Sme vzorový klient Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
Špeciálne postavenie má štadión na Tehelnom poli. Na tomto projekte sa SFZ nepodieľal. Môžete sa k nemu napriek tomu vyjadriť?
Problém ste uviedli v otázke. Výstavba Národného futbalového štadióna nebola zahrnutá v projekte, ktorého sme boli garantom. Išla mimo nás. Neviem sa k tomu vyjadriť.
Bude na tomto štadióne hrávať reprezentácia zadarmo? Mala tam byť sieň slávy i fanshop. To platí?
Sieň slávy slovenského futbalu a fanshop tam budú. Ostatné je otvorené, jasnú odpoveď ešte nepoznám. Štadión je momentálne majetkom súkromnej spoločnosti a my podľa aktuálnej situácie rokujeme so súčasným majiteľom.
Aký je teda stav pred plánovaným zápasom s Írskom?
Máme podpísanú zmluvu, ale vznikla nová situácia. Ak sa bude hrať bez divákov, bude všetko inak, ako keby boli plné tribúny.
Pôsobíte vo funkcii desiaty rok. Budete bilancovať?
V septembri uplynie desať rokov, keď ma prvý raz zvolili. Samozrejme, urobím si bilanciu, odpočet toho, čo sme za desaťročie zvládli. Nie čo som urobil ja, ale kolektív, ktorý tu mám.
Po prvom zvolení ste veľa vraveli o infraštruktúre. V tejto oblasti spravil futbal za desať rokov výrazný pokrok…
Považujem to za obrovský úspech. Štadióny, celá infraštruktúra boli v dezolátnom stave. Pred deviatimi rokmi sme nemali ani jeden vyhovujúci štadión. Potom, našťastie, Žilina ponúkla štadión, ktorý spĺňal potrebné kritériá. Nemali sme ďalšie, teraz ich je niekoľko. To bola priorita. Ale hovoril som ešte o jednej hlavnej úlohe.
O ktorej?
Zdôrazňoval som, že futbal musí byť v médiách. Niektoré veci sa teraz zdajú samozrejmé, neviem, kto si ešte spomenie, že sme hrali prípravný zápas s Nemeckom a ja som sa skladal spolu s Milanom Fiľom, aby zápas vysielala televízia. To som ešte na zväze nepracoval. Nebolo bežné, aby sa slovenský futbal prezentoval na obrazovkách. Dokonca ani vážne zápasy. Tvrdil som, že hrať futbal bez televízie, je zbytočné.
Čo podstatné sa podľa vás ešte zmenilo v uplynulom desaťročí?
Toho je viac. Teší ma, že sme vybudovali akadémie. Alebo že majetok zväzu sa rozrástol a máme trvale vyrovnaný rozpočet. Ukladajú nám to stanovy. V nich je uvedené, že všetok prípadný zisk musíme investovať do rozvoja na činnosť slovenského futbalu. V období, keď som nastupoval na SFZ, sme mali jediný majetok – Národné tréningové centrum v Senci. Teraz vlastníme aj Národné centrum v Poprade a sedem budov, ktoré sme získali delimitáciou majetku SZTK. Všetky štadióny, na budovaní ktorých sme sa podieľali, môžeme teraz používať zadarmo, hradíme si len náklady spojené s organizáciou zápasu. Situácia je o tisíc percent iná.
Verejnosť často vníma úspešnosť futbalu najmä podľa výsledkov reprezentácií. Tie príliš úspešné neboli…
Zúčastnili sme sa na dvoch vrcholných turnajoch – áčko i dvadsaťjednotka na majstrovstvách Európy. To sú výsledky, ktoré sa nebudú opakovať pravidelne. Možno až s odstupom času zistíme, že toto obdobie bude jedno z najúspešnejších v histórii slovenského futbalu.
Hlavná reprezentácia sa prebojovala na šampionát len raz. Nemáte pocit, že je to málo?
Jasné, že by som privítal viac účastí. Ale som optimistický realista a viem, čo je možné a čo nie.
Napriek tomu malo Slovensko blízko aj k ďalšiemu postupu. Neúspech ste vnímali dosť ťažko…
Povedal by som, že veľmi ťažko… V dvoch kvalifikáciách po sebe nám chýbal jediný bod. To je potom problém, navyše ak viem, že mnohé sme si zapríčinili sami. Človeka to veľmi mrzí.
Váš predchodca František Laurinec bol na čele zväzu 11 rokov. Mohli by ste ho čoskoro prekonať. Volebná konferencia bude o dva roky. Budete aj štvrtý raz kandidovať?
Nebránim sa tomu, ale rozhodnem sa podľa toho, aká bude situácia.
Od čoho bude závisieť vaše rozhodnutie?
Budem kandidovať, ak bude celospoločenská situácia taká, že budem mať čo ponúknuť a pre slovenský futbal ešte niečo urobiť. Ak by som mal byť len v pozícii udržiavača ohňa, len kúriť a svietiť, tak určite nie.
Vaši dvaja predchodcovia na šéfovskej stoličke v slovenskej ére prežívali aj horúce a turbulentné chvíle. Vy akoby ste nemali opozíciu…
Absolvujeme množstvo diskusií, výmeny názorov medzi konferenciami, medzi zasadnutiami výkonného výboru. Podarilo sa mi presvedčiť členov SFZ a inštitúcií, ktoré sú jeho súčasťou, že polemika nemá prebiehať na konferenciách, na nich sa má odsúhlasiť to, čo si vydiskutujeme pred nimi. Trvám na tom, aby sme na výkonnom výbore alebo na konferencii nemali v programe bod, na ktorom nie je aspoň 75-percentná zhoda, nestačí mi 51-percentná.
Necítite nikdy tlak?
Slovenský futbal je obrovská rodina, najväčšie občianske športové hnutie u nás. Futbal sa hrá všade, v každej dedine, rodina je nesmierne rôznorodá a nájsť zhodu na pálčivé a kľúčové témy vôbec nie je ľahké. Preto treba na všetko čas, trpezlivosť, vysvetľovať, presviedčať. Riešime nesmierne veľa zložitých tém a nie je to vždy jednoduché.
Čo vám dalo najviac zabrať?
Nedávno sme schvaľovali reorganizáciu tretej ligy. Zo štyroch sme robili dve. Viete, aká to bola diskusia?! Bežala dva roky. Odznelo neskutočne veľa názorov, každý mal svoju predstavu, to nie je paušálna záležitosť, prídete a nariadite, ako to bude. Každý región to vnímal inak. A takýchto tém bolo za desaťročie množstvo a nie vždy sme sa dohodli.
Na začiatku pôsobenia v súčasnej funkcii ste vraveli aj o dôveryhodnosti futbalu i zväzu. Darí sa ju plniť?
Na to musia odpovedať iní. Objavilo sa ovplyvňovanie zápasov i korupcia, riešili sme to rázne, nezametáme veci pod koberec. Keď sa objaví problém, usilujeme sa byť transparentní. Za celé desaťročné obdobie nebolo spochybnené ani jediné euro zo štátneho príspevku. Potvrdzujú to naše vyúčtovania, audity. Ja určite a aj kolektív, ktorý vediem, robíme všetko pre to, aby sme boli dôveryhodní. Pravda, nikdy všetkým nevyhoviete. Mnohí budú mať vždy pocit, že by to mohlo byť lepšie a dalo by sa to robiť inak. Nehovorím, že nie.