Pôsobil v šiestich krajinách a v Arménsku vybojoval titul. Nedávno o jeho služby prejavila záujem aj pražská Sparta, ale presvedčila ho konkrétna a zaujímavá ponuka z maďarského prvoligového tímu Puskásovej akadémie. Zsolt Hornyák (46) poskytuje rozhovory len výnimočne.
„Možno je môj tip príliš odvážny, ale podľa mňa postupové miesta v našej kvalifikačnej skupine obsadia Maďarsko a Slovensko,“ tvrdí pre Pravdu jediný slovenský tréner v maďarskej futbalovej lige.
Ktorý z piatich titulov, ktoré ste získali, si ceníte najviac?
Určite hneď prvý, ktorý vybojoval Slovan v roku 1992 ešte vo federálnej lige. Bola to zlatá slovanistická éra, mal som devätnásť, nehrával som pravidelne, zaskakoval som najmä za Vlada Kindera. Toto obdobie zanechalo vo mne najsilnejšie dojmy.
Ako tréner ste pôsobili v šiestich krajinách. Kde to bolo najzaujímavejšie?
Pre mňa mali svoje čaro prvé kroky, končil som ako hráč v českom Hlučíne, čo bola farma Slavie, pustil som sa tam do práce s detičkami. Odtiaľ som prešiel k mládeži v Slovane Bratislava. Veľkú šancu mi ponúkol Jozef Bubenko, odišiel som s ním do Arménska, kde som mu robil najskôr asistenta, veľa som sa pri ňom naučil. Naberal som skúsenosti a postupne sa osamostatnil. Potom sa to už začalo a môžem povedať, že som sa všade cítil dobre. Najmä vtedy, keď sa mi darilo a dosiahol som aj úspechy. Len pôsobenie na Malte by som nazval dobrodružstvom, až divočinou. Vnímam to ako môj trénerský omyl.
Čo vám nevyšlo?
Nepoznal som prostredie, hral som na Cypre, ale Malta bola pre mňa trénersky úplne neznámou krajinou. Chcel som to skúsiť, ale tento experiment sa nevydaril, bol to krok dozadu. Prvoligový klub, kde som pôsobil, nepracoval na profesionálnej úrovni, aj hráči boli len amatéri. Niektorí ľudia v klube síce mali dobré myšlienky, ale nepodarilo sa ich uviesť do života. Po troch mesiacoch som požiadal o rozviazanie zmluvy a vrátil sa na Slovensko. Vo Vladivostoku som pracoval len v druhej lige, ale postúpili sme až do štvrťfinále Ruského pohára, čo malo veľký ohlas.
Pôsobíte už viac ako desať rokov ako tréner v zahraničných mužstvách. Prečo nie aj na Slovensku?
Samozrejme, človek by bol najradšej doma, alebo aspoň pracoval čo najbližšie k domovu. To by bolo ideálne. Ale naša profesia je trochu iná. Som realista a beriem, čo život prináša. Samozrejme, neľutujem, že som prijal prácu v Maďarsku. Je to veľká šanca na ďalší odborný rast.
Nikdy vás nelákalo viesť popredný slovenský tím?
Možno, že na Slovensku sú dva-tri kluby, kde by ma práca zaujímala a bavila. Nebudem ich konkretizovať. Nekladiem si podmienky, ale kluby musia spĺňať nejaké parametre. Potrebné klubové zázemie, infraštruktúru, dobrú prácu s mládežou. To má potom zmysel. Takých klubov u nás veľa nie je. Ak by však raz prišla ponuka, určite by som ju zvážil. Práci na Slovensku sa nebránim.
Ako sa zrodila vaša spolupráca s Puskásovou akadémiou?
Najvýraznejší futbalový posun som zaznamenal v Liberci, v kvalitnej českej lige. Keď som tam končil, ozvala sa Sparta, chvíľu bola v hre aj táto možnosť, ale oslovili ma aj iné české kluby. Lenže v tom čase prišla veľmi seriózna a konkrétna ponuka z Puskásovej akadémie. Po dvoch rokovaniach sme sa dohodli. Zavážilo, čo som videl v klube, aké má utvorené podmienky, aká výnimočná je infraštruktúra. To ma chytilo za srdce. Myslím si, že to nemá momentálne v Európe konkurenciu. Obrovský progres je tu vidieť na každom kroku.
Aké konkrétne podmienky máte v akadémii?
Predtým som často počul, že najlepšie je stredisko v Salzburgu, ale myslím si, že Puskásova akadémia je už na prvom mieste svojou vybavenosťou. Nesie meno slávneho maďarského futbalistu a to je pre domácich tiež zaväzujúce. Máme deväť trávnatých vyhrievaných ihrísk, vlastné laboratória na testovanie. Materiálne nemáme nijaké problémy. Čo potrebujem a nemám, na druhý deň je k dispozícii. V klube a v areáli pracuje vyše dvesto ľudí. Akadémia funguje vzorovo, je to skvost maďarského futbalu. Chodia sem exkurzie z Maďarska i z cudziny. To naozaj treba vidieť.
Cítite ako tréner prvého tímu tlak, aby ste zaraďovali do kádra odchovancov akadémie?
Tlak vyslovene nie, ale radi by sme zredukovali počet cudzincov a dali prednosť vlastným hráčom. Teraz ich mám v kádri asi polovicu. Len s odchovancami by sme nevystačili, potrebujeme tím doplniť aj legionármi. Ale podarilo sa nám získať bývalého odchovanca Ádama Gyurcsóa z Hajduku Split. Je to reprezentant, pomôže nášmu mužstvu.
V kádri máte aj Slovákov – Urblíka a Vlaska. Aká silná je ich pozícia?
Obaja mali zdravotné problémy. Jano Vlasko bol osem mesiacov zranený a teraz sa dostáva späť do mužstva. Od neho čakám veľa, lebo poznám jeho kvality. Keď bude zdravý, bude mať miesto v základnej zostave. Jožko Urblík je už v poriadku, proti Ferencvárosu naposledy hral a strelil dva góly.
Slávny Ferencváros ste zdolali 4:1, čo predstavuje malú senzáciu. V aktuálnej maďarskej nominácii na zápas so Slovenskom sú až štyria jeho hráči…
Potešilo nás to, bol to pre klub priam historický výsledok. Ale dlho sa toto víťazstvo nerozoberalo. Ferencváros bojoval aj v európskom pohári, na ktorý sa sústredil, to nám tiež pomohlo. Ale dať tomuto tímu štyri góly je výnimočná vec.
V maďarskej lige pôsobí pomerne málo Slovákov. Čím si to vysvetľujete?
Neviem, ale mám pocit, že maďarské kluby si môžu dovoliť loviť aj niekde inde ako na Slovensku. Môžu si kúpiť aj drahších a kvalitnejších futbalistov, ako sú Slováci. Legionári, ktorí sú v maďarských kluboch, sú zväčša kvalitní. Do futbalu tečú veľké financie. Maďari sú na tom lepšie ako my. Podmienky v kluboch, aj druholigových, sú výborné, mnohé majú nové štadióny. V Budapešti sa stavia Národný futbalový štadión. Bol by som rád, keby futbal na Slovensku fungoval tak ako maďarský. Sám premiér Viktor Orbán je veľmi otvorený k športu a veľmi mu pomáha. Dôležité je, že výborné podmienky využíva najmä mládež.
Aké sú ambície Puskásovej akadémie v ligovom ročníku?
Myslím, že triezve. Nijaké nereálne plány. Radi by sme skončili do piateho miesta a dosiahli nejaký dobrý výsledok v Maďarskom pohári. V nasledujúcom ročníku by sme sa chceli posilniť, doplniť káder a posunúť sa o niečo vyššie. Nečakáme okamžite výraznejší úspech, ale plánujeme ísť postupnými krokmi. Moja práca by sa mala prejaviť o dva roky, na také obdobie som aj podpísal zmluvu.
V maďarskej reprezentácii na zápas so Slovenskom je až deväť hráčov z domácich klubov. Akú silu má maďarská liga?
Kluby sú veľmi kvalitné, majú osobnosti, výborných hráčov. Či Ferencváros, Debrecín, Videoton, Honvéd i ďalší. Maďarskí hráči sa v nich vyšplhali na takú úroveň, že môžu aj reprezentovať.
Maďari vedú tabuľku kvalifikačnej skupiny. Prekvapuje vás to?
Pravdupovediac ani nie. Nemal som natoľko zmapovaný maďarský futbal, nebol som pri ňom tak blízko ako teraz. Ale keď to všetko zažívam a spoznávam, som milo prekvapený.
Aké šance dávate Maďarom na postup?
Chorvátsko je síce silné, ale mám pocit, že mužstvo je trochu unavené z víťazstiev. Trošku v poslednom období stagnovalo, ale nechcem ho vôbec zatracovať. Možno je príliš smelé vyhlásiť, že na prvé dve postupové priečky tipujem Slovensko a Maďarsko. Chorváti sa budú doťahovať.
Už najbližší pondelok na seba tieto tímy narazia v Budapešti. Aký zápas očakávate?
Myslím si, že to bude otvorený, kvalitný a aj vyrovnaný zápas. Štadión bude vypredaný a diváci utvoria búrlivé podmienky. Karty sú už trochu rozdané, myslím si, že toto môže byť zápas skupiny.
Aká je najväčšia sila maďarského mužstva?
Majú dobrého trénera, ktorý veľkou energiou a elánom vplýva na mužstvo. Má vyvážený tím, sú v ňom šikovní maďarskí legionári a dobre ich dopĺňajú hráči z domácej súťaže.
Na jeseň Slováci vcelku presvedčivo svojho súpera zdolali. Majú šancu aj teraz?
To je teraz pre mňa malá dilema. Po súboji v Trnave som mal trochu zmiešané pocity. Maďari hrali s nami dosť ustráchane a doma sme ich suverénne prehrali. Lenže hneď potom si poradili s Chorvátmi i Walesom.
Aká je aktuálna atmosféra pred pondelkovým stretnutím? Veria si Maďari?
V klube ju až natoľko necítim. Neprejavuje sa nijaká agresivita. Nik mi tento zápas v týždni ani nespomenul. Len po poslednom ligovom súboji mi dali na tlačovke jednu otázku, čo si myslím o tomto stretnutí. Maďarom nechýba teraz správne sebavedomie, ale len sebavedomie im nestačí, musia ho podložiť aj výkonom. Nemám pocit, že Slovensko by sa im nedokázalo vyrovnať. Bude to veľmi zaujímavý zápas.