Nenápadne ich okukávali. Tamto ide Santamaria, za ním Del Sol, potom Gento a Puskás… Čo meno, to svetová hviezda. Sú iní ako my?
Väčšinu z nich videli nedávno v drese Realu Madrid v strhujúcom finále Európskeho pohára majstrov s Benficou Lisabon. A teraz tu stoja pred nimi. Vyčesaní a navoňaní akoby išli práve na módnu prehliadku. S týmto pekelným tímom otvárajú majstrovstvá sveta v Čile.
V tom okamihu nikomu neprebleslo hlavou, že sa práve začína ich úžasná cesta za striebornými medailami. Bolo to presne pred 55 rokmi.
Fanúšikovia im neverili
Platilo to takmer vždy a platilo to aj vtedy. Keď československý tím dosiahol nejaký famózny úspech, nik s ním predtým nerátal. Aj v máji 1962, keď výprava odlietala do Južnej Ameriky, to fanúšikovia mali jasné. V Čile sa Vytlačilovi zverenci príliš nezdržia, o chvíľu sú doma. Ani sa im nevyplatí cestovať na druhý koniec sveta. Škoda peňazí.
Kuvičím hlasom nahrala aj generálka. Na vypredanej Letnej privítali československí futbalisti treťoligový anglický tím Huddersfield Town. Mali sa pred MS dobre naladiť, schuti si zahrať a vysoko vyhrať. Nakoniec to bolo len futbalové trápenie a najtesnejšie víťazstvo (1:0). Nedôvera sa prehĺbila a kritika sa sypala na hlavy hráčov a trénera.
Keď výprava odlietala z letiska v Ruzyni, prišli sa s ňou rozlúčiť len niekoľkí rodinní príslušníci hráčov. Bol zamračený, nevľúdny deň, ale pochmúrna nálada napriek všetkému v československom tábore nevládla. Dobové vyjadrenia futbalistov potvrdzujú, že si verili. „Mnohí sa dohadujú, či máme alebo nemáme formu. Myslím si, že ju máme, ale ligová súťaž nás dosť vyšťavila. V príprave nešlo o body, hráči nepodali svoje najlepšie výkony. Keď to však bude potrebné, všetci naplno zapneme,“ vravel Ján Popluhár, skvelý stopér, ktorého vyhlásili za najlepšieho slovenského futbalistu storočia.
Na MS nečakal komfort
Súperi, ktorí čakali v skupine vo Viňa del Mar, vzbudzovali veľký rešpekt: Španielsko, Brazília, Mexiko. Dvaja najväčší favoriti turnaja, ktorý Brazílčania pred štyrmi rokmi vo Švédsku vyhrali po famóznej hre s geniálnym Pelém a k tomu nepríjemní Mexičania, ktorí sa budú v juhoamerickom prostredí cítiť ako doma. Na čo si v tejto konkurencii môžu trúfať…?
Do Viňa del Mar dorazili po 32-hodinovej strastiplnej ceste s viacerými medzipristátiami. Do nie príliš komfortnej ubytovne jednej banky dorazili nadránom uťahaní na smrť. Čakalo ich nepríjemné prekvapenie.
„Zopár mesiacov tam pred nami nik nebýval,“ spomínal Bratislavčan Titus Buberník. „V Južnej Amerike vládlo v tom čase zimné obdobie. V izbách sme našli prach a zimu. Jedny plynové kachle sme presúvali z izby do izby, aby sme sa trochu zohriali.“
Prvá reakcia: hráči tam odmietli zostať. Vedúci vyvolávali kade-tade a usilovali sa nájsť náhradné ubytovanie. Všetko bolo obsadené.
„Nezostávalo nám nič iné, len sa prezliecť do pyžama či teplákov a ísť si ľahnúť. Keď som sa ráno zobudil, bol som celý doštípaný. V izbách pobehovali ploštice, lekár Jaroš ich ničil DDT práškom. Začali sme si skultúrňovať prostredie,“ približoval Popluhár.
Štibrányi odpísal Španielov
Tréner Rudolf Vytlačil rýchlo zaháňal chmáry a dvíhal bojovú morálku. „Sme tu a chceme tu byť. Všetko dajte bokom a sústreďte sa na to, čo nás čaká.“
Bol 31. máj 1962. Tento dátum je v kalendári československého futbalu dvakrát podčiarknutý červenou farbou. Deň, keď Československo odpísalo futbalové Španielsko. Svetová futbalová veľmoc padla ako prvá.
Postaralo sa o to rýchle trnavské krídlo Jozef Štibrányi. Dal svoj prvý reprezentačný gól. A aj posledný. Dodnes má pred očami každý detail tejto najslávnejšej chvíle jeho kariéry.
„Španieli zahrávali roh a ja som bol skoro na polovici ihriska, otočený k našej bránke. Niekto odkopol loptu, odrazu padla asi tri metre predo mnou a preskočila ma. Okamžite som sa otočil a kým sa Santamaria a Reija spamätali, mal som päťmetrový náskok,“ popisuje rozhodujúci okamih desať minút pred koncom.
Počul za sebou fučanie a dupot. Upaľoval k bránke, čo mu sily stačili. Odrazu mal pred sebou iba obrovitého Sedruna. Brankár vybehol, zmenšoval mu uhol. Počkal si na ideálny okamih a poslal loptu ponad neho medzi žrde. Vbehol do siete, kopol ešte raz do lopty a utekal za bránku. Tam sa na neho vrhli spoluhráči a urobili víťaznú kopu.
Španieli sa už na nič nezmohli. Sebavedomé hviezdy odchádzali do šatne so sklonenými hlavami. Karty boli rozdané a Československo vykročilo za svojím najväčším futbalovým triumfom.
Z finálovej zostavy zostali traja
Finále MS v Čile sa hralo 17. júna 1962. ČSSR v ňom podľahla Brazílii 1:3. V tíme úspešných obhajcov titulu nenastúpil zranený Pelé. Z čs. striebornej finálovej jedenástky žijú už iba traja hráči – Slovák Adolf Scherer, ktorý sa natrvalo usadil vo Francúzsku a dvaja českí hráči – Josef Jelínek a Josef Kadraba. Zo Slovákov už zomreli Ján Popluhár, Andrej Kvašňák a k nim patrí i legendárny brankár Viliam Schrojf, ktorý sa síce narodil v Prahe, ale väčšinu kariéry prežil v Slovane Bratislava a aj po nej sa usadil a nakoniec aj odišiel na večnosť v hlavnom meste Slovenska. V zápase v skupinách patrili k oporám aj Jozef Adamec a Jozef Štibrányi.