Slováci v akcii
Trautmann sa narodil v Brémach medzi dvomi vojnami v roku 1923. V mladosti vynikal v rôznych športoch, najmä v atletike a futbale. Mal presne 10 rokov, keď sa k moci dostal Adolf Hitler, takže vyrastal v tvrdej nacistickej ideológii.
Nastúpil do Hitlerjugend, kde vďaka športovému talentu vynikaj. A tiež bol prototypom dokonalého Nemca – mal blond vlasy, ostré rysy a nezlomnú povahu. Zrejme aj preto v sedemnástich ako nadšený dobrovoľník narukoval k Luftwaffe, vojenskému letectvu nacistického Nemecka.
Zažínal ako operátor, neskôr pôsobil ako výsadkár. Čoskoro bol prevelený na východný front, kde spočiatku dosahoval s armádou úspechy a získal niekoľko vyznamenaní vrátane Železného kríža.
Ideály ho však v priebehu druhej svetovej vojny postupne opúšťali. Na východe bojoval okrem Sovietov aj s omrzlinami, potom aj s vlastným svedomím, keď sa prizeral hromadným popravám Židov. „Keby som bol o niečo starší, pravdepodobne by som spáchal samovraždu,“ tvrdil neskôr pre britské médiá.
Po rozpade jednotky mal veľké šťastie. Počas tvrdých bojov takmer uhorel, neskôr prežil tri dni v sutinách zbombardovaného domu. Počas vojny ho zajali Rusi aj členovia francúzskeho hnutia odporu, oba razy sa mu podarilo utiecť.
Po tretíkrát utekal pred americkou hliadkou po tom, ako jeden z mála prežil bombardovanie mesta Kleve na nemecko-holandských hraniciach. Preskočil plot a dopadol priamo k nohám britského vojaka, ktorého slová si pamätal až do smrti: „Nazdar Fricek, dá si šálku čaju?“ Čaju sa nedočkal, nasledujúce štyri roky strávil v zajateckom tábore v Anglicku.
Keďže súčasťou života v zajateckom tábore bol šport, Trautmann trávil čas hraním futbalu. Briti rozhodli, že dohliadnu na to, aby zajatých nacistov prevychovali a dávali im lekcie z demokracie, slobody a gentlemanstva. „Keď nám premietali dokumenty z koncentračných táborov, nemohol som uveriť. Nikdy by ma nenapadlo, čoho všetkého je človek schopný,“ spomínal Trautmann.
Jeho prevýchova mala úspešný koniec. Začal pracovať na farme a popri tom začal chytávať za mužstvo St. Helens Town v nižšej anglickej súťaži. Zaľúbil sa do dcéry šéfa klubu, ktorú si zobral za ženu. Veľmi rýchlo sa správy o šikovnom nemeckom brankárovi rozkríkli do celej krajiny a dočkal sa niekoľkých ponúk z popredných klubov.
Čítajte viac Legenda prehovorila: Keď debatujeme s bývalými spoluhráčmi o Slovane, je nám občas smutno
7. októbra 1949 podpísal zmluvu s Manchestrom City. Musel však počítať s tým, že ho v povojnovej Veľkej Británii fanúšikovia nadšene vítať nebudú. Keď správy o jeho angažovaní uzreli svetlo sveta, dvadsaťtisícový dva vyrazil pred štadión Maine Road protestovať. Hrozilo, že fanúšikovia budú hromadne vracať permanentky a Trautmann čelil posmeškom, nadávkam a vyhrážkam.
„Robil som iba to, čo som ako vojak musel. Nemal som na výber,“ pokúšal sa vtedy v médiách presvedčiť priaznivcov. Neúspešne. Odpustenie nemohol získať v rozhovoroch s novinármi, musel si ho vybojovať na trávniku. A aj keď chytával famózne, aj tak na neho vlastní fanúšikovia, aj tí hosťujúci, nenávistne pokrikovali.
Až dohovor manchesterského rabína Alexandra Altmanna, ktorý počas holokaustu stratil veľkú časť rodiny, pomohla. „Ak je tento futbalista slušný chlap, nechajte ho na pokoji. Nehádžme všetkých Nemcov do jedného vreca,“ žiadal v liste, ktorý rozposlal do novinových redakcií.
Odvtedy mal Trautmann aspoň doma na štadióne Manchestru City Maine Road kľud. A netrvalo dlho a mienka anglických fanúšikov sa otočila. Z nenávideného nacistu sa stal hrdinom, ktorých odchytal za Citizens 545 zápasov a získal aj Rad britského impéria za budovanie anglicko-nemeckých vzťahov.
Štatút absolútnej legendy si definitívne vydobyl v sezóne 1955/56, keď Manchester City skončil štvrtý v lige a postúpil do finále FA Cupu (Anglického pohára). Trautmann získal krátko pred súbojom o trofej cenu FWA Futbalista roka, ako prvý brankár v histórii, ktorý toto ocenenie získal. O dva dni neskôr vstúpil na posvätný trávnik štadióna Wembley na zápas, ktorý mu priniesol celosvetové uznanie.
Manchester City vyhrával 3:1, keď v 75. minúte Trautmanna, ktorý sa vrhal na prichádzajúcu loptu, škaredo zasiahol kolenom do krku Peter Murphy. V tých časoch neboli povolené žiadne striedania, a tak Trautmann, omámený a neistý na nohách, pokračoval v hre. Zvyšných 15 minút odchytal v bolestiach a napokon si Manchester City udržal víťazstvo. Trautmann sa stal hrdinom vďaka svojim skvelým zákrokom v posledných minútach zápasu. Neskôr priznal, že poslednú časť zápasu strávil „v akejsi hmle“
Deň po finále mu v nemocnici St George's Hospital povedali, že má len kŕč v krku, ktorý prejde. O tri dni neskôr si vyžiadal druhý názor od lekára z Manchester Royal Infirmary. Röntgen odhalil, že má vykĺbených päť stavcov, z ktorých druhý bol zlomený na dve časti. Tretí stavec sa zaklinil do druhého, čím sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu, ktoré mohlo Trautmanna stáť život.
Než v júli 2013 vo veku nedožitých 90 rokov zomrel, stihol mnohokrát poďakovať za príležitosť, ktorej sa mu vo Veľkej Británii dostalo. „Vždy budem hovoriť, že moje vzdelanie začalo až v Anglicku. Tu som dostal lekciu z férovosti, prívetivosti, tolerancie. Ste výnimočný národ a ja vám budem navždy dlžníkom.“
