Zápas v Severnom Macedónsku ste si asi predstavovali inak, všakže?
To v každom prípade. Predsa len, po toľkých nezdaroch v európskych súťažiach som bol presvedčený, že konečne zaberieme. Obzvlášť po tom, ako Slovan po celkom dobrom výkone zdolal aj Rayo Vallecano.
Žiaľ, napokon sa to dosť podobalo na uplynulé dva ligové výkony – doma s Ružomberkom (1:2) a v Košiciach (0:2). Zdá sa, že mužstvo sa nenaštartovalo a v Konferenčnej lige nevyužilo poslednú šancu.
Povedzte, z čoho vám bolo najviac smutno?
Ak mám tento výkon rozobrať komplexne, musím začať obranou – vôbec nebola kompaktná. Guram Kašia síce hral spočiatku dobre, ale potom to mužstvo štyri či päťkrát otvorilo takým spôsobom, že z toho mohli byť len inkasované dva góly.
O súčinnosti so stredovou formáciou nemôže byť ani reč. Tí boli úplne stratení. Slovan mal chvíľami akože prevahu, ale keď zrátam, koľkokrát sa dostal na dostrel Škendije, tak to číslo je žalostné. Toto bol súper, nad ktorým sa malo určite vyhrať.
Bolo to najhoršie jesenné vystúpenie Slovana?
Čo sa týka Konferenčnej ligy, bolo to asi najslabšie. Vyberať spomedzi plejády všetkých jesenných zápasov je asi zbytočné, no poviem to takto: celá sezóna je neuveriteľne kolísavá, pričom prevládajú horšie výkony.
To, že zbierate body v lige, je na to, aby ste uspeli aj v Európe, skutočne málo. Slovan mohol mať na domácej scéne už sedem a viacbodový náskok, no zahazardoval.
Ale nie je to tak, že vzhľadom na predvádzané výkony má bodov až požehnane?
To sa nevylučuje. Súhlasím s vami, vo futbale to však nie je žiadna výnimka. Problémom Slovana je, že dostáva strašné góly, ja už ani neviem, kedy sme naposledy odohrali zápas na nulu.
Dvakrát so Skalicou a v Trnave…
To je neskutočne málo. A všimnite si prvé polčasy, veď tie sme prakticky všetky poprehrávali. Aj šťastia sme mali.
Postup z Konferenčnej ligy bol z vášho pohľadu povinnosť?
No nemusíme si klamať, nie je to Európska liga a tobôž nie Liga majstrov. Úprimne? Čakal som, že budeme mať aspoň o desať bodov viac. Je tam množstvo slabších tímov. Na lepšiu súťaž však Slovan na jeseň nemal.
Po zápasoch si zvyknem sadnúť s mojimi bývalými spoluhráčmi a debatujeme, preberáme situáciu, niekedy sa nám zdá, že určitým hráčom chýba nielen kvalita, ale aj to povestné srdiečko. Ako keby to brali až príliš profesionálne, že nič sa nedeje.
Ale takto to jednoducho nejde, nedá sa žiť z jedného dobrého výsledku za polrok. Pokiaľ hovoríme o prístupe, v hlavách hráčov určite nie je všetko v poriadku.
Čo si dnes ešte medzi sebou hovoria legendy Slovana?
Vnímame to, čo povedal aj Vlado Weiss – mužstvo je prestarnuté. Podľa všetkého nebolo ani správne doplnené, lebo očakávania boli ďaleko väčšie, než ukazuje skutočnosť. Je nám občas smutno, máme pocit, že aj na slovenskej ligovej scéne nájdete pár hráčov, ktorí by boli na tom kvalitatívne lepšie ako niektorí naši.
A nebolo by to tak, že vo forme hrajúci Žilinčan Faško by na Tehelnom poli len vysedával na lavičke?
Ťažko povedať. Chlácholíme sa, aký dobrý nákup sme spravili v podobe Andraža Šporara, ale koľko nám zatiaľ pomohol? Áno, keď nastúpi, je ho cítiť, no už druhýkrát je zranený. Kucharevič mal nejaký záblesk, ale tiež je dlhodobo mimo.
Čo sa deje s Ibrahimom? Nerozumiem tomu, veď keď došiel, bol všade. Dnes? Je to len tieň. A mohol by som menovať aj ďalších, ale radšej nebudem, lebo raz som sa už popálil – rok a pol sa potom so mnou na Slovane nikto nerozprával. (úsmev)
Slovan prehral v trápiacich sa Košiciach, doma s Ružomberkom, v Macedónsku s mužstvom, ktoré má rozpočet ako Ružomberok. Obstojí Weissova obhajoba, že v mužstve je príliš veľa zranených?
Na domácej scéne vôbec nie. Navyše, v Bratislave bral body aj Prešov, Komárno a Michalovce boli k tomu mimoriadne blízko. Problém je v hlavách hráčov, v ich prístupe. Do nich sa nám ťažko vidí.
Vlado Weiss je svojský, má skvelé trénerské schopnosti, no momentálne zrejme ani on nedokáže správne odhadnúť najväčší problém. Prečo sa toto celé deje.
Aktuálnu situáciu nazval po zápase v Severnom Macedónsku minikrízou. Aj vy to takto vidíte?
Z pohľadu našej ligy zrejme ide naozaj len o minikrízu, Slovan naďalej vedie tabuľku. No ak si predstavím, že by prehral aj zvyšné dva jesenné duely (proti MŠK Žilina a FC Häcken, pozn. red.), slovo mini by som pokojne nahradil maxi. Ľudia opäť prestanú chodiť na zápasy, ich rožkom len tak neopijete.
V poslednej dobe niekoľkokrát naznačili bojkot. Rozumiete im?
Iste. Sú najlepším barometrom. Ich počet je úzko spätý s výkonmi. Veď ak Slovan – mužstvo s takýmto rozpočtom – sa nielen herne, ale už aj výsledkovo trápi s poslednými, ich ego sa cíti urazené.
My nie sme Anglicko, kde sa prehrá aj desať zápasov v rade a stále je vypredané, tam je klubizmus iný. Fanúšikovia Slovana niekedy majú pravdu, ich prejavy vedia byť srdečné, ale aj drsné.
Na Slovane to tak vždy bolo…
Jasné. Za našich čias, keď na nás doľahla kríza a nedarilo sa, nenadávali nám toľko, bola iná doba, ale ľudia zborovo skandovali, „v pondelok do práce, v pondelok do práce!“. (smiech)
Nám sa zdá, že tréner Weiss vyzerá momentálne bezradne. Vy to ako čítate?
Situácia nie je najlepšia, ale jeseň treba dohrať. Najlepšie tak, aby Slovan zimoval na prvom mieste, je to komfortnejšia pozícia, dodá vám pokoj. Weissa všetci poznáme, v reprezentácii sme boli spolu asistentmi Jozefa Adamca, mám k nemu preto ozaj blízko.
Viem, že futbal je preňho najväčšia vec na svete. Slovo bezradný by som však nepoužil, lebo on dobre vie, čo hovorí, je skôr vyčerpaný. To je zjavné.
Na viacerých tlačovkách naznačil, že mu vedenie nepriviezlo požadovanú kvalitu. Nevyznieva to aj ako vzťahový problém? Že v Slovane momentálne všetci neťahajú za jeden koniec lana?
Pripúšťam to. V Slovane má silnú pozíciu, no asi nie až takú silnú, aby si priviedol vyhliadnutých hráčov.
Vedenie určite zvažovalo, koľko chce minúť, no mne sa zdá, že tí, ktorí prišli, veľa nestáli. A ukazuje sa, že nemajú ani kvalitu na to, aby sme mohli hrať aspoň v Európskej lige.
Darmo, ak raz chcete kvalitu, musíte ju aj zafinancovať – nevravím o hráčoch za tridsať, či štyridsať miliónov, na to tu nikdy nebude.
Musí Slovan spraviť radikálne kroky už túto zimu?
Nejaké malé zmeny určite nastanú. Momentálna situácia je taká, že mužstvo sa môže sústrediť už iba na domácu scénu, paniku by som zatiaľ nerobil. Osobne verím, že titul obhájime, ale potom – ak chceme hrať opäť európske poháre – treba tento tím zmeniť.
Pár ligových mužstiev dnes určite cíti šancu…
Žilina môže byť nebezpečná, má mladých a pohyblivých hráčov. Ale tentokrát sa neoplatí nikoho odpísať, všetci sa budú chcieť chytiť šance. Aj Dunajská Streda, či Trnava, veď Slovan ich sedem rokov k ničomu nepustil. Čo však bolo, nemusí byť. Slovan sa potrebuje vrátiť k starým výkonom, lebo inak to ľahké mať nebude.
A nebude to mať ľahké ani v nedeľu proti Žiline…
Rozhodne nie. Je pod tlakom. A veľkým. Lebo víťazstvo v lige sa na Tehelnom poli vníma ako povinnosť.
Ak by ste mohli futbalovému Slovanu dať jeden vianočný dar, čo by to bolo?
Dal by som mu predčasný darček – aby jeseň dohral víťazne a potom pohodu do zimnej prípravy. Tú momentálne veľmi potrebuje.