Slováci v akcii
Vyštudovaný lekár, kapitán jedného z najkrajších brazílskych národných tímov v histórii, ikona rebélie a elegancie na ihrisku. Sócrates spojil futbal s politikou. Zomrel 4. decembra 2011, ale jeho legenda zostáva večne živá.
Narodil sa v roku 1954 v Belém do Para. Vyrastal v tieni brazílskej diktatúry. Keď v roku 1964 jeho otec, daňový úradník, roztrhal svoje milované knihy, uvedomil si, že v krajine sa deje niečo hlboko nespravodlivé.
O niekoľko rokov neskôr spomínal: „V roku 1964 som videl svojho otca, ako kvôli prevratu trhá veľa kníh. Myslel som si, že je to absurdné.“ Tento obraz mu zostal navždy v pamäti a určil jeho cestu – nielen v športe.
Svoju hráčsku kariéru začal v roku 1974 v Botafogo-SP a o dva roky neskôr sa stal najlepším strelcom štátneho šampionátu Campeonato Paulista. Jeho skutočný rozkvet však nastal v Corinthians. V rokoch 1978 až 1984 sa stal symbolom klubu a celej jednej éry, keď strelil 172 gólov v 297 zápasoch.
Čítajte viac Rezolútna reakcia brankára Greifa na trénera Calzonu. S reprezentáciou skončil
Na futbalovom trávniku bol rozpoznateľný svojou charakteristickou bradou a čelenkou, žiaril najmä skvelou technikou a neočakávanými nápadmi. Jeho doménou boli presné prihrávky, centre na desiatky metrov, hra na jeden dotyk a slávne prihrávky pätou bez pozerania. Nebol žiadny šprintér, ale myslel rýchlejšie ako jeho súperi.
V rokoch 1979 až 1986 odohral za Brazíliu 60 zápasov a strelil 22 gólov. Na majstrovstvách sveta v roku 1982 bol kapitánom tímu, kde so Zicom, Falcaom, Toninhom Cerezom a Ederom vytvoril stredovú formáciu, na ktorú sa spomína ako na jednu z najlepších v histórii.
O štyri roky neskôr, v Mexiku, bol opäť impozantný – skóroval proti Španielsku, pridal gól proti Poľsku a vo štvrťfinále proti Francúzsku nepremenil svoj pokus v penaltovom rozstrele a Brazília sa nedostala do semifinále. Napriek tomu ho často nazývali „mozgom Brazílie“. Taliansky tréner Giancarlo De Sisti zdôraznil: „Socrates bol veľmi inteligentný muž, muž vysokej kvality.“
Jeho legenda v Brazílii však presiahla rámec futbalového trávnika. V Corinthians spoluzakladal Corinthians Democracy – hnutie, ktoré počas vojenského režimu ukázalo, že klub môže fungovať ako spoločenstvo občanov. Rozhodnutia sa prijímali hlasovaním a hráči vybehli na ihrisko v dresoch s nápisom „Demokracia“.
V roku 1984 podporil hnutie Diretas Ja, ktoré požadovalo priame prezidentské voľby. Verejne riskoval všetko a povedal, že ak dodatok nebude schválený, odíde do Talianska. Dal tak do stávky svoju kariéru, aby zosilnil hlasy tisícov ľudí požadujúcich zmenu.
Zároveň bol Socrates doktorom medicíny – titul získal na Fakulte Ribeirão Preto Univerzity v São Paule popri profesionálnej hráčskej kariére. Po odchode do dôchodku pracoval ako pediater. Na ihrisku pôsobil ako stredopoliar a kapitán.
Mal aj svoje negatíva. Neváhal nahlas hovoriť o svojich vlastných slabinách a zlyhaniach: „Som antiatlét. Nemôžem si uprieť určité slabosti. Musíte ma brať takého, aký som.“ Veľa fajčil a často sa pozeral aj na dno pohárika. „Áno, bol som alkoholik. Tí, ktorí siahajú po alkohole každý deň, sú alkoholici. Bol som od neho závislý,“ povedal v septembri 2011.
V sezóne 1984–85 si vyskúšal taliansku Seriu A s Fiorentinou, no rýchlo sa vrátil do vlasti. Pokračoval v hraní za Flamengo, Santos a opäť za Botafogo-SP. V roku 1989 si povedal, že už toho bolo dosť. Pre zábavu a nostalgiu nastúpil ešte v roku 2004 za anglický Garforth Town, kde nastúpil z lavičky na približne dvanásť minút.
Posledné mesiace jeho života boli ťažké. Alkoholizmus mu poškodil pečeň a čakala ho transplantácia. Nakoniec sa jej však nedožil. Zomrel 4. decembra 2011 vo veku 57 rokov na septický šok. Zanechal po sebe manželku a šesť detí.
Prezidentka krajiny Dilma Rousseffová ho počas rozlúčky označila za „jedného z najdrahších synov Brazílie“. Fanúšikovia Corinthians si ho uctili minútou ticha a transparentmi. Bezgólová remíza klubu s Palmeiras v tej chvíli zabezpečila klubu majstrovský titul. Pelé ho počas svojho života zaradil do 100 najlepších futbalistov histórie a má svoje miesto aj v Sieni slávy v múzeu Pacaembu.
