Evangelos Marinakis – grécky podnikateľ, mediálny magnát, majiteľ Olympiakosu a od roku 2017 aj Nottinghamu Forest, je presne tou postavou, o ktorej sa píšu články plné kontrastov.
Úspechy, kontroverzie aj neprehliadnuteľná charizma. Šéf slávneho anglického klubu nie je najbohatším majiteľom v pelotóne Premier League, definitívne je však najvýraznejšou postavou spomedzi všetkých miliardárov, pre ktorých je futbal zábavkou.
A nie je to preto, že výzorom náramne pripomína slávneho talianskeho operného speváka Luciana Pavarottiho. Ale preto, že niet týždňa, kedy by na seba neupozornil. Napríklad nedávno, keď po 30 dňoch a bez varovania vyhodil trénera Angeho Postecogloua osemnásť minút po prehratom zápase.
Alebo tento týždeň, keď sa zasa ponúkol, že zraneným fanúšikom po brutálnom teroristickom útoku vo vlaku, preplatí všetky liečebné náklady. Nebol to zďaleka jeho prvý a zrejme ani posledný dobrý skutok. Je niečo ako futbalový gansgster s dobrým srdcom.
Z prístavu k moci
V prístavnom meste Pireus sa v roku 1969 narodil muž, ktorý dnes rozdeľuje (už nielen) Grécko na dva tábory. Evangelos Marinakis, syn krétskeho lodného magnáta i politika, dieťa z privilegovaného prostredia, dostal do vienka schopnosť kombinovať moc, kontakty i podnikateľský talent.
Napokon, Marinakis zakladal svoje prvé spoločnosti už ako „mladý chalan“, aby v roku 2005 vytvoril Capital Maritime & Trading Corp, ktorá z neho postupne stvorila boháča.
Dnes má päť miliárd eur a zmiešanú flotilu viac ako 146 plavidiel vrátane tankerov, kontajnerových lodí, segmentov LNG, LPG/amoniaku, LCO2, offshore a suchého hromadného nákladu.
Prestížny Lloyd's List, ktorý sa venuje lodnej doprave, ho v tejto brandži označil za 16. najvplyvnejšieho človeka na svete.
Základom všetkého je Pireus, predmestie, kde sa stretávali prístavní magnáti, politické špičky i gangy. Marinakis sa rýchlo naučil pohybovať medzi týmito svetmi. Jeho prvé kontakty v politike a neskôr aj vo futbale mu umožnili získať si reputáciu človeka, ktorý vie, ako sa veci robia.
Samozrejme, že neraz aj za hranou pravidiel. Alebo podľa tých vlastných.
Jedna z prvých epizód, ktorá predznamenala jeho budúci život, bola večera s vysokopostavenými gréckymi politikmi, kde „whisky tiekla prúdom a pauzu si dala, len keď bol čas na cigary,“ opísal dianie za múrmi Marinakisovho domu portál iEidiseis.
Neskôr sa ukázalo, že táto noc stála dvoch vládnych ministrov kreslá. Bol to vraj prvý dôkaz, že Marinakisov vplyv prestáva mať hranice.
Pireus bol zároveň aj epicentrom futbalového života, Olympiakos klubom, kde sa rodia legendy. Marinakis sa rozhodol, že práve futbal bude jeho médium moci a Olympiakos sa stal jeho prvou veľkou „hrou“. Grécki novinári píšu, že tamojší klub ovládal „s rovnakou jemnou krutosťou, s akou manipuluje politické kruhy“.
Aj preto je pre jednu časť spoločnosti vizionár, pre druhú manipulatívny magnát. Kontrast sa stal akýmsi jeho poznávacím znamením.
Menej ako toaletný papier
Keď Marinakis vstúpil v roku 2010 do Olympiakosu, nikto presne nevedel, čo vlastne čakať. Bol to klub s veľmi bohatou históriou, ktorý však prichádzal o dominantné postavenie. Grécky boháč však všetko zmenil. Sedem ligových titulov po sebe potvrdilo, že Marinakis vie, ako vyhrávať.
Čo na tom, že na niektoré triumfy dopadal tieň kontroverzie. Už čoskoro sa totiž začali objavovať obvinenia, ktoré spôsobili, že grécka futbalová scéna sa rozdvojila – jedni ho obdivovali, iní šepkali o manipuláciách a o nebývalom nátlaku na rozhodcov.
Prvým veľkým škandálom bol Koriopolis (2011), kde postupne vyšetrovali až 93 ľudí vrátane Marinakisa. Správa špeciálnych služieb a UEFA naznačila, že v sezóne 2009/2010 bolo zmanipulovaných najmenej 40 zápasov.
Hoci sa prípad týkal najmä Gréckeho pohára, meno Marinakis výrazne zarezonovalo. Napriek viacerým súdnym konaniam bol v roku 2014 oslobodený, čím sa začala formovať jeho reputácia: úspešný, kontroverzný a takmer nedotknuteľný.
Druhý škandál na seba nenechal dlho čakať. Marinakis tentokrát nevyvíjal tlak iba na rozhodcov, ale aj na manažérov konkurenčných klubov. Napríklad duel Olympiakos – Atromitos (2:1) bol predmetom vyšetrovania, v ktorom sa tvrdilo, že tréner Atromitosu bol donútený neposlať na ihrisko svoju najsilnejšiu zostavu.
Sám Marinakis všetky obvinenia odmietal a tvrdil, že sú politicky motivované. Neviniatko však určite nebol.
„Na štadióne som ho často vídal pri kabíne rozhodcov. Vedel vytvoriť tlak a niektorí sa ho možno až báli. Asi aj preto potom najväčšie zápasy v Grécku pískali cudzinci,“ smial sa pre portál iDNES.cz český gólman Tomáš Vaclík, ktorý v minulosti hrával za Olympiakos.
Marinakis však nebol zlý len na rozhodcov, lebo keď to Olympiakosu nešlo, odskákali si to aj samotní hráči. Po prehre 0:3 s Gianinou im odkázal, že nestoja ani za toaletný papier v tréningovom centre a zaželal im, nech sa ním počas letnej prestávky zadrhnú.
Olympiakos skončil v sezóne 2017/2018 na treťom mieste a prišiel o šancu zahrať si v Lige majstrov.
„Namiesto aby som vám zaželal peknú dovolenku, dúfam, že sa zadrhnete. Nestojíte ani za ten toaletný papier, čo máme v tréningovom centre,“ reval podľa médií Marinakis, ktorý nespokojnosť s výsledkami dával najavo už v priebehu sezóny.
Na jar vyradil väčšinu hráčov z tímu, dal im pokutu 400-tisíc eur a sezónu sa rozhodol dohrať s juniormi.
Spiaci obor na dne
V roku 2017 sa rozhodol urobiť odvážny krok – kúpil si Nottingham Forest, klub s bohatou históriou, no dlhé roky stratený v suteréne anglického futbalu. Spiacemu obrovi, ktorý hral v tom čase až v tretej najvyššej súťaži, chcel vrátiť život.
A podarilo sa, keďže v roku 2022 mohol grécky miliardár zahlásiť: „Sme späť. V Premier League.“ Jeho „grécky“ prístup k futbalu sa však nezmenil ani na konzervatívnych ostrovoch.
Aj v Anglicku sa jeho prítomnosť vnímala výrazne – jemne povedané – kontroverzne. Už počas prvých sezón sa objavili incidenty, nad ktorými britská futbalová komunita dvíhala obočie.
V septembri 2021, po domácej prehre s Fulhamom 0:1, dostal Marinakis trest za nevhodné správanie. Odpľul si smerom k rozhodcom. „Mal som sucho v krku a potreboval si odkašľať,“ bránil sa.
Pred komisiou mu nepomohla ani bizarná obhajoba, ktorú predniesli jeho právnici: „Pán Marinakis fajčí dve až tri cigarety denne, preto často pokašliava a v ústach sa mu tvoria hlieny. Ak pľuje, tak výhradne do vreckovky, ale keď ich práve nemá po ruke, uľaví si na zem. Celé dopoludnie cucal pastilky!“
O tri mesiace neskôr sa jeho meno opäť objavilo v súvislosti s kritickými útokmi na rozhodcov prostredníctvom sociálnych sietí. Klubový účet na platforme X spochybnil integritu videoasistenta rozhodcu.
Futbalové orgány to označili za „bezprecedentný útok na česť a integritu rozhodcu“ a „drevorubači“ dostali šialene vysokú pokutu – trištvrte milióna libier. Marinakis zaplatil, ale svoj čin nikdy neoľutoval.
Svojský majiteľ sa však snažil klub posilniť aj finančne, investoval do akadémie, modernizácie štadióna City Ground a zlepšenia infraštruktúry tímu.
Pre fanúšikov Nottinghamu je hrdina, ktorý vrátil klub do Premier League, pre kritikov muž, ktorý dokáže byť impulzívny, kontroverzný a náchylný k otvorenému konfliktu.
Temná stránka a škandály
Marinakisova kariéra je nielen o futbale. Jeho meno sa spája aj s udalosťami, ktoré otriasli Gréckom na medzinárodnej úrovni. Jedným z najznámejších prípadov je Noor 1, ide o pašovanie dvoch ton heroínu. Tanker čiastočne vlastnený osobami prepojenými na Marinakisa sa totiž stal stredobodom vyšetrovania.
Jeden zo spolumajiteľov, Efthymios Yannusakis, priznal, že na palube boli tri tony omamných látok a že Marinakis si rozdiel vzal pre seba, aby ho následne predal srbským obchodníkom s drogami.
Prípad sa však stal ešte dramatickejším. Medzi výsluchmi bol Yannusakis premiestnený na samotku, minimálne ďalších deväť svedkov zomrelo za nejasných okolností, a sudcovi, ktorý prípad prejednával, prišiel domov balíček.
S náložou…
Známy grécky satirický blog v tom čase písal:,,Svedkovia spáchali samovraždu, aby obvinili nevinného majiteľa lode."
Marinakis označil vyšetrovanie za vykonštruované, ako dôvod uviedol jeho rastúci vplyv na médiá. V roku 2021 bol prípad uzavretý pre nedostatok dôkazov, tieň kontroverzie však zotrval.
V decembri 2023 sa jeho meno objavilo aj v súvislosti s tragédiou na volejbalovom zápase medzi Olympiakosom a Panathinaikosom, keď zomrel policajt Giorgos Lingeridis po strete s ultras skupinou „Gate 7“.
Vyšetrovanie ukázalo, že Marinakis a viacerí viceprezidenti, vrátane primátora mesta Pireus, mohli byť zapojení do financovania zločineckej skupiny a podnecovania k násiliu. Marinakis – ako inak – opäť tvrdil, že obvinenia sú politicky motivované a sú súčasťou kampane na jeho diskreditáciu.
K medializovaným škandálom možno priradiť aj bombový útok na pekáreň rozhodcu Petra Konstantineasa v roku 2012, ku ktorému došlo po zápase Xanthi – Olympiakos.
Hlavný arbiter uviedol, že pred stretnutím sa k nemu dostávali nepriame vyhražky, aby zabezpečil víťazstvo Olympiakosu. Marinakis akúkoľvek účasť odmietol a vyšetrovanie proti nemu bolo zastavené.
Hoci Marinakis nikdy nebol uznaný za vinného, všetky tieto prípady vytvorili obraz muža, ktorý je neoddeliteľne spojený s temnými, napätými a dramatickými udalosťami, kde politika, biznis, futbal a kriminalita idú ruka v ruke.
Moc cez obrazovky a titulky
Jeho ďalšou arénou je mediálna scéna. Je hlavným akcionárom skupiny Alter Ego Media, ktorá vlastní Mega TV, niekoľko populárnych novín a rozhlasovú stanicu Olympiacos FM. Prostredníctvom týchto kanálov môže formovať verejnú mienku.
Prvý väčší škandál sa týkal mediálnej skupiny Parapolitika, ktorá tvorila politické a športové spravodajstvo. Formálne médiá síce tvrdili, že vlastníkom je šéfredaktor Yannis Kurtakis, no záznamy rozhovorov z roku 2012 ukázali jasne, že Marinakis dával priamu inštruktáž ohľadom tituliek aj obsahu.
Niektorí novinári neskôr dokonca spomenuli, že sily jeho impéria zasahovali priamo do ich práce – od vyhrážok až po fyzické incidenty, pričom tlak sa vždy odohrával mimo dohľadu verejnosti. Väčšina ostatných médií radšej o prípadoch mlčala. Pre istotu.
Grécko je iný svet, avšak Marinakis si to medzitým rozhádzal s médiami aj na ostrovoch. V minulej sezóne sa Gary Neville, bývalý skvelý obranca a dnes analytik Sky Sports, obul do Gréka za jeho správanie.
Rozzúrený Marinakis totiž po zápase s Leicesterom „vletel“ na trávnik a rázne dohováral trénerovi Nottinghamu Nunovi Espiritovi Santovi.
Zatiaľ čo portugalský kouč celú kauzu bagatelizoval s tým, že „klub vďačí rodine Marinakisovcov za veľa“, niekdajší anglický reprezentant to otvorene označil za škandalózne.
Výsledok? Marinakis zariadil, aby sa Neville nedostal na posledné domáce stretnutie Nottinghamu proti Chelsea. Pritom Sky Sports platí anglickým tímom obrovské čiastky za získané mediálne práva.
A aby toho nebolo málo… Po tom, ako si kúpil Nottingham, mu prekážalo, keď denník The Guardian písal o obvineniach z pašovania a predaja drog, čo bola v tom čase aj pravda.
Nástojčivo žiadal od redakcie, aby článok stiahla, a keď nepochodil, inicioval schôdzku s vydavateľom tradičných novín. Oznámil mu, že si chce celý Guardian kúpiť.
Pochopiteľne, tentoraz narazil…
Marinakisova druhý tvár
Hoci jeho meno sa spája najmä s kontroverziami, tento Grék má aj pozitívnu stránku, o ktorej sa píše podstatne menej. Sám seba často opisuje ako „muža skutkov, nie slov“ a v istých momentoch to dokázal aj mimo futbalových či podnikateľských kruhov.
V roku 2015 sa osobne zapojil do záchrany desiatok migrantov pri Egejskom mori, keď sa loď s utečencami ocitla v ohrození. Marinakis nariadil nasadenie jednej zo svojich lodí a financoval celú operáciu.
Grécke médiá vtedy písali, že „v čase, keď sa európske politické elity hádali o kvóty, Marinakis už zachraňoval životy“.
Jeho filantropia má však aj systematickejšiu podobu. V Pireu podporuje nemocnice, školy a športové akadémie pre deti z chudobných rodín. Počas pandémie Covid-19 daroval zdravotníckym zariadeniam vybavenie v hodnote viac ako dvoch miliónov eur a financoval distribúciu potravín pre seniorov.
Podľa niektorých pozorovateľov je to len súčasť jeho starostlivo budovanej imidžovej stratégie – Marinakis vraj dobre vie, že moc potrebuje aj ľudský obal. Pravda je však zrejme niekde v strede – štedrosť a sebaprezentácia vystihujú jeho zložitú osobnosť.
Snívaj, bojuj…
Maniére gréckeho miliardára sa v Anglicku čiastočne ujali, veď odkedy si kúpil Nottingham, vymenil až osem trénerov. Aj mimoriadne úspešný Santo je už minulosť, keďže Marinakis ho uprostred septembra odvolal.
Nahradil ho Ange Postecoglou, pôvodom tiež Grék. A čuduj sa svete, aj on je už medzičasom preč. Po 39 dňoch. Padáka dostal osemnásť minút po prehre 0:3 s Chelsea. Momentálne je už pri kormidle Sean Dyche a málokto verí, že zostane dlhodobo.
„V Premier League vidíme veci, ktoré bežne vídať v Grécku. Majiteľ si chodí po ihrisku, vyjadruje sa k rozhodcom, vyhadzuje a správa sa k manažérom ako k podrážke na topánkach,“ potvrdzuje aj slávny Roy Keane, ktorý svoju kariéru štartoval v Nottinghame Forrest.
Nuž, iný kraj, rovnaké mravy…
„Snívaj, miluj, tvor, bojuj, preži, vyhraj,“ také je tetovanie, ktoré má tento súťaživý podnikateľ na pravej ruke. Akoby chýbala druhá, no veľavravná veta… „Ale predovšetkým sa nezahrávaj s Marinakisom.“