Príbehy športových hviezd, ktoré prerazili aj v biznise, nie sú ničím výnimočným – vo svete ani na Slovensku. K pozitívnym príkladom patria Marián Hossa, Juraj Kucka či bratia Peter a Martin Velitsovci.
U drvivej väčšiny športovcov však platí, že na ihrisku boli úspešnejší ako medzi finančnými žralokmi. Existuje výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Bývalý futbalista Mathieu Flamini.
Osudové stretnutie v Miláne
Trojnásobný francúzsky reprezentant sa narodil v Marseille. V miestnom Olympique aj futbalovo vyrástol. Najväčšou devízou mladého stredopoliara bol skvelý fyzický fond.
Ako dvadsaťročný výrazne prispel k tomu, že si jeho milovaný klub zahral vo finále Pohára UEFA v sezóne 2003/04. Trofej pre víťaza predchodcu Európskej ligy nakoniec získala Valencia po výhre 2:0. Bol to Flaminiho posledný zápas v belasom drese Olympique.
„Mathieu je bojovník. Hráč kľúčový pre správne vyváženie celého mužstva. Každý kvalitný tím potrebuje takého futbalistu. Na začiatku som mu povedal, že to bude náročné, aby bol členom základnej zostavy. On to však nezabalil. Skvelý a inteligentný chlapec,“ chválil tréner Arsenalu Arséne Wenger.
Flamini prišiel do Londýna zadarmo a ako voľný hráč. Po štyroch rokoch bez výraznejšieho úspechu znova menil klub po vypršaní kontraktu. Prestúpil do AC Miláno. Prispel k zisku titulu v sezóne 2010/11. Trofej pre víťaza talianskej Serie A je fantastický úspech.
Pre Flaminiho však bol druhoradý. V Miláne sa totiž v roku 2008 stretol s Pasqualem Granatom, talianskym podnikateľom v oblasti chémie.
„Obaja zdieľame rovnakú vášeň k prírode a životnému prostrediu. Snažili sme sa od začiatku nájsť riešenie na najväčší problém súčasnosti – globálne oteplovanie. Zhodli sme sa, že to nie je téma zajtrajška, ale že musíme konať hneď,“ pokračoval Flamini.
Od tohto momentu sa venoval nielen futbalovej kariére, ale aj molekulám. Po konci v AC Miláno pôsobil ešte tri roky (2013 – 16) v Arsenale a následne ešte krátko v Crystal Palace a španielskom Getafe.
To už bolo v čase, kedy médiá po celom svete zostali prekvapené. Vo firme GF Biochemicals s hodnotou niekoľkých miliárd eur figuruje ako spolumajiteľ dvojnásobný víťaz FA Cupu s Arsenalom.
"Sme priekopníci. Otvárame nový trh, ideme do neznámych vôd. Firma má údajne hodnotu 30 miliárd eur, ale toľko v peňaženke nemám. A pre mňa má GF Biochemicals vyššiu hodnotu ako táto čiastka.
Biznis som budoval popri futbale. Kým som ho „žral“ každý deň, uvedomoval som si viac a viac, že svet potrebuje zmenu," vysvetlil Flamini.
Dokázali, čo iní nie
Kariéru ukončil pred siedmimi rokmi. Zárobky z dvoch veľkoklubov rozumne investoval a vracajú sa mu niekoľkonásobne. Vracajú sa mu aj spomienky na detstvo.
„Vyrastal som pri mori, medzi Korzikou a Marseille. Málokto si vie predstaviť, ako to tam vyzerá a čo sa tam dialo. More plné odpadkov, neporiadok kade-tade, mal som toho po krk. Ísť do biznisu bol risk, ale tým boli aj futbalové začiatky,“ vrátil sa do minulosti Flamini.
Sedem rokov držal v tajnosti postupné budovanie impéria GF Biochemicals. Pokojne by tento časový úsek natiahol. Nechcel hovoriť o niečom, čo ešte nebolo hotové. V tichosti spoločne s Granatom pracovali na výrobe levulínovej kyseliny.
Systematický názov znie 4-oxopentánová kyselina, ale najpríťažlivejší je: jedna z dvanástich kľúčových zelených molekúl budúcnosti. Patrí medzi biochemikálie z biomasy, teda obnoviteľné zdroje.
Levulínová kyselina vzniká rozkladom celulózy, hemicelulózy alebo rastlinného odpadu, teda biologických materiálov obsahujúcich cukry.
Jednou z jej najvýraznejších vlastností je, že zachytáva oxid uhličitý namiesto toho, aby ho uvoľňovala a zároveň je levulínová kyselina biologicky rozložiteľná.
Ak by sme si pomohli futbalovou terminológiou, tak je favoritom číslo jeden na náhradu ropy v roli priemyselného materiálu.
Dá sa z nej vyrobiť bio, letecké i syntetické palivo, kozmetické doplnky ako parfémy či krémy, taktiež bioplasty rozložiteľné v prírode či dokonca sa z levulínovej kyseliny dajú vyrobiť aktívne zlúčeniny na vznik liekov či výživových doplnkov.
"Rád poukazujem na riešenia, nie len na problémy. Jedným z mojich hlavných záujmov v oblasti udržateľnosti je pokúsiť sa vysporiadať sa s produktmi, ktoré používame každý deň.
Sú vyrobené zo škodlivých chemikálií. Chceme ich nahradiť bezpečnejšími produktmi, ktoré majú menší dopad na životné prostredie."
Flamini a Granato nie sú prvými, ktorí sa pustili do výroby „molekuly budúcnosti.“ Od roku 2008 však hľadali alternatívu, ako produkovať levulínovu kyselinu v priemyselnom množstve. V júli 2015 otvorili prvý závod tohto druhu v talianskom meste Caserte.
"Dosiahli sme niečo, čo predtým nikto neurobil,“ vyhlásil Flamini.
Úspech sa dostavil okamžite. V dnešnej dobe má GF Biochemicals hodnotu vyše tridsať miliárd eur a továreň v Holandsku a americkej Minnesote. Spoločnosť zvažuje expanziu aj do Južnej Ameriky.
„To, čo ma ženie vpred, je adrenalín. Začínali sme z ničoho a teraz máme fabriky na dvoch kontinentoch. Je to stimul, aby sme neprestávali a išli ďalej,“ prezradil Flamini.
Nechce boj, ale alternatívu
Okrem toho sa Flamini pravidelne zúčastňuje aj konferencií o klíme, vrátane tej na pôde Organizácie spojených národov (OSN). Niekoľkokrát hovoril vety, ktoré sa ropným spoločnostiam príliš nepozdávali.
„Nechceme zarábať, ale transformovať priemysel. Rozbiť zaužívaný kolobeh a nahradiť ho cirkulárnou ekonomikou a bez toho, aby trpela naša planéta.“
Terajší ropní giganti ako Shell či TotalEnergies vyrábajú chemické produkty z ropy – plasty, palivá, farbivá… Flaminiho firma robí to isté, avšak bez ovplyvňovala klímy či napríklad vodného ekosystému.
„Nie sme tu preto, aby sme bojovali s ropnými spoločnosťami. Dominujú tomuto priemyslu viac ako storočie. Sme tu preto, aby sme ľuďom priniesli iné riešenie.“
Podľa niektorých zahraničných zdrojov sa niektoré ropné spoločnosti pokúsili odkúpiť Flaminiho firmu – buď celú alebo jej časť s know-how. Niekdajší futbalista však odmietol. Chce zostať nezávislý.
Na trávniku čelil Realu Madrid, Manchestru United či Bayernu Mníchov. Ropné spoločnosti, to je však úplne iná liga.