Legendárny stredopoliar Manchester United zverejnil dojímavý rodinný príbeh. Hoci donedávna pracoval ako televízny analytik zápasov červených diablov a ďalších anglických tímov v Európe, vzdal sa tejto práce, aby všetko podriadil svojmu synovi.
Scholes sa stal veľmi dôležitou osobou pre tých, ktorí prechádzajú rovnakými alebo podobnými ťažkosťami, našiel silu prehovoril o všetkom, čím si jeho rodina prechádza.
„Prestal som komentovať. Rozhodol som sa tak kvôli Aidanovi a jeho potrebám, o ktorých asi viete. Všetko, čo teraz robím, sa týka jeho rutín, sú veľmi prísne a rozhodol som sa, že všetko, čo robím, bude podriadené jemu. Neustále som bol na línii Manchester – Londýn,“ povedal v relácii Stick to Football.
Scholes sa v rozhovore so svojimi bývalými spoluhráčmi Garym Nevilleom, Royom Keaneom, ako aj s kanonierom Arsenalu Ianom Wrightom a futbalistkou Jill Scottovou vyjadril bez zaváhania, veľmi emotívne.
VIDEO: Futbalový štadión Pasienky prišiel o svoj tartan. Takto chátraAko vyzerá jeho denná rutina, keď sa stará o Aidena? „S mojou bývalou manželkou Claire už nie sme spolu. Máme s ním tri večery a v piatok je s ním jeho mama. Robíme s ním tie isté veci. Nerozumie, alebo skôr nevie, aký je deň, ale vie rozoznať rozdiel medzi dňami podľa toho, čo robíme. Každý štvrtok ho vyzdvihujem zo škôlky a ideme plávať, miluje to. Sme tam dve hodiny, cestou domov jeme pizzu. V nedeľu ho beriem z domu do cukrárne kúpiť veľa čokolády. Takže nevie, koľko je hodín, len vie, čo robíme. V decembri bude mať 21 rokov," povedal Scholes.
Rád sa s verejnosťou delí na sociálnych sieťach o svoje aktivity s Aidenom, okrem neho má ešte syna a dcéru. Všetci sa narodili počas manželstva s Claire, do ktorej bol zamilovaný od útleho detstva. Ako roky plynuli, rodina sa naplno sústredila na pomoc Aidenovi.
„Nevie, ako sa vyjadriť… Presnejšie, nevie, ako rozprávať. Myslím, že rozumie tomu, čo mu hovoríme, oveľa lepšie, ako si myslíte. Vydáva určité zvuky, ale iba ľudia, ktorí sú mu blízko, rozumejú tomu, čo hovorí,“ priblížil bývalý futbalista.
„Ako sa volá to ochorenie?“ spýtal sa ho Ian Wright. "Autizmus, ale veľmi ťažká forma. Existujú autizmy, s ktorými môžete chodiť do školy a robiť bežné veci…“, povedal Scholes a na chvíľu sa odmlčal. „Nemyslel som si, že sa o tom budeme rozprávať,“ dodal.
Čítajte viac Neskutočný gól mladého Španiela. Víťazstvo Realu Madrid spečatila výstavná trefa
Napokon, možno až nečakane, prehovoril veľmi detailne o každodennom živote s človekom, ktorý trpí autizmom. "Prehovoril som o tom raz alebo dvakrát, snažil som sa vyzdvihnúť len tie dobré stránky. Sú tam aj tie menej dobré. Dostal som reakcie od ľudí, ktorí si prechádzajú tým istým a hovoria mi: ‚Bože, sme v rovnakej situácii, máme dieťa s rovnakým autizmom‘ alebo niečo podobné. Tak som to jednoducho robil ďalej.“
Na sociálnych sieťach si od neho žiadajú o rady. „Nemám problém sa s nimi rozprávať a odpoviem im na Instagrame, pretože je to ťažké. Najmä keď sú mladí, pretože neraz aj útočia. Preto uverejňujem len pekné veci. Neuverejňujem veci typu, keď vás chcú uhryznúť, poškriabať… Myslím si, že by nebolo pekné to uverejňovať.“
Gary Neville sedel vedľa neho vyše dve desaťročia v šatni United a pamätá si, ako chodil na tréningy a zápasy celý doráňaný. Nikomu vtedy nepovedal, že zranenia má od malého syna. „Zvyčajne vás uhryzol a poškriabal, je to len jeho frustrácia, pretože veciam nerozumie. Nevie vám povedať, ako sa cíti,“ vysvetlil mu Scholes.
„Bol futbal tvojou cestou von z toho všetkého?“ spýtal sa ho Dwight York. „Nie, nikdy si od toho nedáte pauzu. V ranom období to bolo veľmi ťažké. Diagnózu sme nemali, kým nemal dva a pol roka, ale vedeli sme, že niečo nie je v poriadku. Keď lekári diagnostikujú autizmus, nikdy si nie ste istí, čo to je, ale zrazu začnete spätne všetko vidieť.“
Čítajte viac Totálne ignorovanie. Trápny moment po londýnskom derby, tréner Tottenhamu nechápal
„Pamätám si, ako mi to prvýkrát povedali… Hrali sme vonku proti Derby County a ja som tam nechcel byť. Pamätám si, ako ma tréner o týždeň neskôr posadil na lavičku. Nikomu som to nepovedal, takže ma o pár týždňov vynechal zo zostavy a povedal mi, že nie som dosť dobrý. A ja som tam jednoducho ani nechcel byť.“
Všetko sa to začalo tým, že Aiden neprehovoril. „Najprv sme nevedeli, čo nás čaká, pretože niektoré deti nehovoria prvý rok a pol – dva. Zrazu dieťa dosiahne šesť alebo sedem rokov a normálne rozpráva, všetko je v poriadku, pripisuje sa to oneskorenému vývoju, ale od začiatku sme vedeli, že to tak nebude.“
Priznal, že sa s nikým nechcel deliť o to, čím prechádza. „Aj teraz si veci nechávam pre seba, pokiaľ ma niekto neopýta. Nikdy by som nechcel, aby ma niekto ľutoval… Ani neviem, či by mi pomohlo, keby som sa vtedy s niekým porozprával. Teraz mám 50 rokov, on má 20 a teraz mi často napadá otázka, čo sa stane, keď tu nebudem…"
„Nepozeraj sa tak ďaleko, Scholesie, pôjdeš na to deň za dňom,“ snažil sa ho vrátiť na pozitívnu vlnu bývalý kapitán Manchestru United Roy Keane. "Viem… A keby sme sa o tom nerozprávali, nemyslel by som na to.“
Prísediacich v štúdiu zaujímalo, aké konkrétne strasti prinášajú starostlivosť o dieťa s autizmom. "Minulý rok som ho raz vzal k sebe a stále cítil niečo v ústach, nemohol spať. Dotýkal sa úst, dával som mu na ústa gél, nevedel som, čo sa s ním deje, nevedel som, či niekde cíti bolesť. A nechcel ísť k zubárovi, ale išli sme.“
Išli k zubárovi pre ľudí so zdravotným postihnutím, kde ho mu dali anestéziu, dostal sedatíva. "Nevedel, čím prechádza, a je to hrozné, predstavte si, že vám nemôže povedať, že ho niečo bolí. Len si predstavte, že vás bolí zub a trvá to osem alebo deväť mesiacov. Išli mu operovať dva zuby a povedali nám – urobte všetko, čo môžete. Dokonca mu ostrihali vlasy, upravili nechty… Nakoniec mu vytrhli sedem zubov. Ničomu nerozumel, všade bola krv a bol celý zmätený.“
Samozrejme, nájdu sa aj krásne chvíle. „Videli ste ho na trampolíne? Ležal tam hodinu a škriabal sa na bruchu. A je dosť veľký, miluje jedlo. Ľudia na Instagrame komentujú, že by sme si mali dávať pozor na to, čo a koľko zje. No zje, čo chce, to je jeho jediné potešenie. Miluje jedlo, ležal na tej trampolíne a škriabal sa, nechala som ho robiť, čo chce.“
Scholes tiež opísal, ako vyzerá jeho pracovný týždeň, počas ktorého sa stíha venovať svojmu podcastu a pracovať v klube Salford City, futbalovom tíme z anglickej nižšej ligy, ktorý vlastní spolu s bývalými spoluhráčmi z United, Garym Nevilleom, Davidom Beckhamom a ďalšími.
„V pondelok ho priveziem okolo 21:30, takže od 11:00 do 13:00 mám svoj podcast, môžem sa venovať Salfordu a robiť všetko ostatné, čo mám. Keď United hrali vo štvrtok večer v pohárovej Európe, bol som na zápasoch, aby som sa vyjadril, ale už nemôžem, pretože sa rozčuľuje, keď tam nie som, hryzie a škriabe. Pozná vzorce správania.“
Po tomto priznaní začali Scholesovi prichádzať správy podpory a sústrasti. Obzvlášť chápavé komentáre mu posielajú rodičia detí s autizmom, ktorí prežívajú to isté. Všetkým poďakoval na Instagrame.
„Chcel by som sa všetkým poďakovať za dojímavé správy, ktoré som dostal od zverejnenia rozhovoru o Aidenovi v relácii „Overlap“. Prišlo množstvo správ a snažil som sa prečítať ich čo najviac. Reakcie rodín (najmä otcov) ukazujú, ako veľmi to mnohým pomáha, keď o tom hovoríme," dodal Scholes.
