Július Rezeš (55) sa po dlhých rokoch vrátil k miestnemu futbalu. S klubom, v ktorom vyrástli viaceré československé legendy, má smelé plány.
Čo vás motivovalo k návratu do košického futbalu?
Futbal ako taký mám od malička v krvi. Hral som ho v žiackych a dorasteneckých kategóriách. V neskoršom veku som bol aj pri futbale na profesionálnej úrovni ako funkcionár.
Od futbalu som nebol nikdy odtrhnutý. Stále som ho vnímal a zaujímal sa o neho. Niekedy to bolo viac a inokedy menej, ale informácie o futbale, obzvlášť o košickom, som vždy mal.
Prečo ste sa rozhodli pre návrat práve teraz?
Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Oslovili ma súčasní akcionári z Lokomotívy. Oboznámili ma do detailov o situácii, ktorá je v mužskom tíme aj mládežníckych kategóriách. Dohodli sme sa, po niekoľkých sedeniach, že mám záujem im pomôcť.
V akom stave ste klub prebrali?
Môžem povedať, že situácia tam bola a stále je komplikovaná. Potrebujeme negatívne procesy zastaviť a zastabilizovať klub. Musíme zaviesť systémové opatrenia a nastaviť každodenný chod klubu tak, aby spĺňal kritériá, ktoré sú od neho očakávané vo vzťahu k futbalovej verejnosti a akcionárom.
Predstavy majiteľov o fungovaní klubu a hlavných cieľoch sa zhodovali s mojimi. To bol hlavný dôvod, prečo sme sa dohodli na spolupráci.
Do akej miery sa podieľate na finančnej stránke klubu?
Majú to na starosti majitelia. Ide o troch vplyvných biznismenov. Sú to už veľkí chlapci, ktorých podnikateľská a pracovná pôsobnosť presahuje hranice Košíc i Slovenska.
Vedia, čo chcú a sú garantom toho, že klub bude finančne zabezpečený. Sú to ľudia, ktorí majú futbal v krvi. Sú to fanatici. Bez toho sa to ani robiť nedá.
V slovenských pomeroch je však futbal z ekonomickej stránky často stratová záležitosť…
Treba povedať, že na začiatku si futbal niečo pýta, ale aj ja som v minulosti zistil, že je možné ho robiť aj z pohľadu biznisu.
Myslím si, že aj majitelia Lokomotívy to pochopili a najbližšie roky ukážu, že aj títo páni to vedia robiť spôsobom, pri ktorom nielen do futbalu dávate, ale máte z neho aj určitý zisk.
V tretej lige je omnoho náročnejšie nájsť sponzorov, ktorí by investovali do rozvoja mužstva. Ako vyzerá finančná situácia Lokomotívy?
Ak ste v klube, ktorý má meno a bohatú históriu, viete to marketingovo zužitkovať. Čo sa týka financií, môžeme garantovať, že tento ročník je finančne zabezpečený. Už teraz rokujeme o kontraktoch na budúci rok.
Majú sa kluby z Košíc a okolia obávať toho, že pre nich bude Lokomotíva zrazu výrazným konkurentom?
Vnímam realitu tak, ako je. Lokomotíva štartuje novodobú éru svojho fungovania aj so zapojením mojej osoby. Chcel by som ubezpečiť športovú a futbalovú verejnosť aj konkurenčné kluby, aby to nikto nevnímal ako nepriateľský akt.
Čítajte viac Slovenský klub kúpili za korunu. Otca mrzelo, že Taliani nedodržali slovo. Návrat Rezeša ku košickému futbalu sledoval aj Kozák
Rozhodne si teraz nejdeme s niekým napínať svaly a robiť si prieky. Počas mojich prvých dní vo funkcii som sa stretol s majiteľmi FC Košice, Tatrana Prešov, Slavie Košice. Vnímam ich ako našich prirodzených a najbližších partnerov.
Zadefinoval som, že našim cieľom, ale aj cieľom akcionárov je to, aby sme spolu vychádzali korektne a normálne spolu komunikovali. Tam, kde to je možné, aby sme si vzájomne pomohli. Uvedomujem si však, že Lokomotíva im v súčasnosti nevie veľa ponúknuť, ale to sa časom určite zmení.
Vidíte priestor pre dva kluby z metropoly východu v najvyššej súťaži?
Som o tom presvedčený a história mi dáva za pravdu. Košice ako druhé najväčšie mesto na Slovensku by unieslo minimálne dva kluby na špičkovej úrovni.
Navyše, je tu aj akademický klub Slavia, pred ktorým dávam klobúk dole za to, čo dosiahol v novodobej histórii. Je super, že sú tu a chceme s nimi riadne spolupracovať a kooperovať.
Komunikoval som aj so zástupcami Slovenského futbalového zväzu, lebo aj s nimi chcem mať nadštandardné vzťahy.
Čo bol najväčší problém Lokomotívy, keď ste do nej vstúpili?
Nebudem klamať alebo niečo zakrývať. Za ostatné obdobie bola situácia mimoriadne náročná, čo sa týka A-mužstva. Okolo 90 percent hráčov bolo z týždňa na týždeň preč.
Súťaž sa začala hrať s narýchlo pozliepaným kádrom a hráčmi, ktorí boli k dispozícii. V mládeži bola situácia veľmi podobná, pretože takisto došlo k exodu hráčov a navyše aj mládežníckych trénerov. Je to citeľné. Urobila sa prvá pomoc, ale stále sme ďaleko od toho, čo si predstavujeme.
S Jánom Kozákom máte blízky vzťah. Je pre vás viac priateľom alebo mentorom?
Ján Kozák je špecifická osoba v slovenskom futbale. Môžem vám zodpovedne povedať, že väčšieho fanatika, nadšenca a človeka, ktorý futbalu skutočne rozumie, som v živote nezažil a viem, o čom rozprávam.
Foto: František Iván
Poznáme sa s Jánom desiatky rokov. Moja úcta a rešpekt voči nemu je absolútna. Nielen ako hráč, ale aj ako tréner je jeden z mála, ktorý vo futbale dosiahol všetko. Je nám nápomocný a je ochotný komunikovať a aktívne pristupuje aj v našich debatách. Som za to veľmi rád.
Rozoberáme spoločne aj hráčske angažmány a verím, že mu jeho zanietenie vydrží ešte veľmi dlhú dobu. Nebolo ťažké ho, takpovediac, namotať, pretože futbal berie ako drogu. Navyše v Lokomotíve zažil svoje najkrajšie roky a aj preňho je to srdcová záležitosť.
Po vašom príchode sa mužstvo odrazilo z dna tabuľky. Je cieľom v tejto sezóne záchrana?
V krátkodobom horizonte áno, ale majitelia a ani ja nie sme v tíme preto, aby sme sa motali v tretej lige. Ciele sú podstatne vyššie, ale zázraky sa nedejú z večera do rána, potrebuje to čas.
Lokomotíva Košice je značka ,ktorá je na futbalovej mape už desaťročia. Budúci rok budeme oslavovať 80 rokov od vzniku klubu.
V 90. rokoch ste boli súčasťou úspešnej éry v 1. FC Košice. Aký bol váš vzťah k Lokomotíve, ktorá bola mestským rivalom FC?
Lokomotíva dosiahla veľké úspechy, ktoré presahujú hranice Slovenska. V Lokomotíve vyrástli hráči, ktorí sa stali legendami.
Radšej nebudem menovať, aby som na niekoho nezabudol, ale išlo o hráčov, ktorí mali československú až európsku kvalitu. Boli súčasťou tímu, ktorý v roku 1976 vybojoval titul majstrov Európy.
Do konca jesennej časti zostáva odohrať dve kolá. Budete počas prestávky pracovať na posilnení kádra?
Tento rok je jednoznačne potrebné urobiť veľké zmeny. Káder potrebujeme výrazne posilniť. Doslova je nutné mužstvu dať takpovediac transfúziu krvi a priviesť hráčov do ofenzívy i defenzívy.
Na všetkých postoch sa potrebujeme posilniť, ak chceme pomýšľať na vyššie priečky. Zimné prestupové okno bude dostatočne dlhé na to, aby sme priviedli do tímu kvalitu, ktorou dokážeme verejnosti, že to skutočne myslíme vážne.
Musíme veriť, že cesta, ktorou sme sa vybrali, je správna. Musíte mať samozrejme aj šťastie na hráčov, že si mužstvo sadne. Sme presvedčení o tom, že menami, ktoré sem donesieme, túto kvalitu zabezpečíme. Chceme sa postupne posúvať dopredu.
Nemôžete preskočiť z noci do rána z tretej do prvej ligy. Sme si toho vedomí. Krátkodobým cieľom je záchrana v tretej lige. Chceme vybudovať tím, ktorý bude v nasledujúcej sezóne vážnym ašpirantom na postup do druhej ligy.
Stanovili ste si aj horizont, kedy by ste chceli byť v najvyššej súťaži?
Vidíme sa v nej o štyri až päť rokov. Možno to bude skôr a možno neskôr. Nechcem len tak z brucha hádzať nejaké čísla. Nemám vešteckú guľu.
Neberieme to ani ako za socializmu päťročnicu, kde je daný plán, ktorý sa musí striktne dodržiavať. Uvidíme, ako sa nám bude dariť, ale chceme sa v čo najkratšom čase dostať tam, kam Lokomotíva patrí.
To je náš cieľ, pre ktorý to robia majitelia a prečo som vstúpil do klubu aj ja. Chceme uspokojiť športovú košickú verejnosť a najmä fanúšikov Lokomotívy.
Klub hrá domáce zápasy na štadióne v Čermeli, kde ste zažili úspešné časy s 1. FC Košice. Na ktoré momenty vtedajšej éry spomínate najradšej?
Samozrejme na prvom mieste je stále prvý titul. Pre mňa je to veľmi živá spomienka. Druhý silný moment bol, keď sme sa prebojovali do skupinovej fázy Ligy majstrov. Bolo to niečo neskutočné, keď sme odohrali povestný dvojzápas so Spartakom Moskva.
Doma sme vyhrali a vonku sa nám podarilo uhrať remízu. Keď som odchádzal zo štadióna v Moskve, plakal som, čo sme to vlastne dosiahli.
Vtedy to nikto nevedel doceniť a myslím si, že niektorí ľudia ani doteraz nechápu, čo sa vlastne stalo. Čo sa týka spomienok na dávnu minulosť, musím povedať ešte jednu vec.
Vravte.
Keď som nastupoval do funkcie, išiel som sa zoznámiť s hráčmi. Prišiel som na štadión v Čermeli a mal som pocit, že som vstúpil do tej istej šatne, z ktorej som odchádzal, keď sme získali druhý titul s FC Košice.
Takmer 30 rokov sa mi akoby zlialo dokopy. Prešli skoro tri desaťročia, ale duch aj atmosféra tej šatne zostala rovnaká. Na stenách štadióna a v šatniach je cítiť históriu, zostali tam vryté spomienky na veľké zápasy a hráčov, ktorí sa tam v priebehu rokov premleli.
Foto: Milan Kapusta
Keď som tam vošiel, až ma zamrazilo a povedal som si: Preboha, to vážne? Na konci dňa som rád, že som túto ponuku prijal a teším sa na túto robotu. Aj keď momentálne je to v podmienkach amatérskeho štatútu treťoligového klubu.
S ktorými hráčmi bývalého 1. FC Košice ste zostali v kontakte?
S Ivanom Kozákom, ktorý je členom vedenia na zväze som v pravidelnom kontakte. S Vladom Zvarom, ktorý bol donedávna akcionár Lokomotívy, mám dobrý vzťah, ale aj s mnohými ďalšími sme zostali v kontakte.
A samozrejme s Vladom Janočkom a Miroslavom Sovičom, s ktorými úzko spolupracujeme v rámci mládeže a futbalových akadémií. Tieto väzby sa nedajú len tak prerušiť. Spájajú nás krásne momenty.
Vidíte paralelu medzi obdobím, keď ste vstupovali do 1. FC Košice, so súčasným pôsobením v Lokomotíve?
Manažovať 1. FC Košice bola diametrálne odlišná situácia, než v akej som teraz. Vtedy to bol prvoligový klub s najvyššími ambíciami. Vtedy sem prichádzali elity slovenského futbalu, najlepší hráči v našich končinách.
V porovnaní s tým, čo je teraz, to je jednoducho “nebe a dudy”. Porovnávať by to bolo asi nekorektné, ale napriek tomu sa stále bavíme o futbale ako takom. Futbal bol a je pre mňa drogou a vášňou.
Nerobím v tom žiadne rozdiely. Robím to tak isto naplno. Pevne verím, že Lokomotíva sa čo najskôr vyškriabe z ťažkých časov a bude baviť svojich fanúšikov aj celú futbalovú verejnosť.
Ako ste vnímali rivalitu medzi Slovanom a Košicami za federálnej éry?
Rivalita je podľa mňa v poriadku. Derby zápasy sú korením futbalu. Týždeň pred tým, ako sa ten zápas hral, o ňom fanúšikovia rozprávali. Bavia sa o tom, ako sa na ten zápas tešia a týždeň po zápase sa bavia o tom, aké to bolo vyhrotené.
Prakticky dva týždne sa o ničom inom nebavili, len o derby. Práve pre toto sa robí futbal. Derby zápasy sú týmto špecifické. Či už to je Košice verzus Slovan alebo Košice a Prešov. Tieto zápasy som mal vždy najradšej.
Dnes stoja top kluby na legionároch, v minulosti to bolo naopak. Kľúčovú rolu hrali domáci futbalisti. Ako sa na to pozeráte?
Taká bola vtedy doba. Oveľa väčší priestor sa dával odchovancom a domácim hráčom. V prípade Lokomotívy to boli väčšinou Košičania alebo chalani narodení na východe. Vtedy bolo nemysliteľné, že donesiete hráčov ako sú v Slovane Tigran Barseghjan či Andraž Šporar.
V dnešnej dobe, keď máte peniaze a ľudí, ktorí milujú futbal a sú ochotní investovať veľké peniaze, tak prečo nie. Napokon, buďme radi za Slovan.
Keď niekto hovorí o tom, že Slovan je taký alebo onaký, ja im hovorím: Haló, spamätajte sa. Buďme vďační za to, že Slovan hral Ligu majstrov, vďaka čomu rozdal do klubov kopec peňazí a veľa mužstiev z toho žije.
Kiežby každý rok postúpil do skupinovej fázy Ligy majstrov. Ja mu budem v takom prípade posielať ďakovné pohľadnice.
Manažérom v 1. FC Košice ste sa stali vo veku 27 rokov. Kto bol vtedy vašim mentorom?
Išiel som deň za dňom. V tom čase som bol aj vo VSŽ vo fabrike a išlo to ruka v ruke. V tých časoch mi v klube veľmi pomáhal nebohý Jaroslav „Bobby“ Pollák.
Spoločne sme chodili na treťoligové i druholigové zápasy. Predebatovali sme hodiny v aute, takže aj jemu som za veľa vďačný. Aj on mal ako hráč európsku úroveň.
Po konci v košickom futbale ste sa dostali do úzadia. S médiami ste nekomunikovali. Chránili ste si svoje súkromie?
Áno, samozrejme. Mám rodinu, mám deti, takže nemám potrebu sa nikomu spovedať o tom, čo robím a ktorou nohou ráno vstávam.
Váš vnuk hrá hokej za Kladno. Keď ste ho boli pozrieť, stretli ste sa s Jaromírom Jágrom?
Obe vnúčatá rýchlo rastú. Mám sedemročného vnuka a štvorročnú vnučku. Vnuk hrá v Kladne už štvrtý rok a s Jágrom, ktorý je v klube i vo svetovom hokeji legendou, sa už stretol niekoľkokrát.
Je skvelé, že chodil na tréningy aj malých prípravkárov, čo mu slúži ku cti. Týmto spôsobom motivoval mnoho detí, aby hokej hrávali.
Ľudí ako je Jágr potrebuje každý šport čo najviac. Som zástanca toho, aby decká športovali a čo najmenej času trávili na sociálnych sieťach.
Motivuje vás vnuk, aby ste popri futbale sledovali viac aj hokej?
Ja som športový typ. Futbal je u mňa na prvom mieste, ale dnes aj zásluhou televíznych kanálov a sociálnych sietí ste zahltený špičkovým futbalom celý týždeň.
Čítajte viac Wayne Rooney: Od chlapca z Croxtethu k legende, ktorá nikdy nestratila svoj oheň
Zapnete si v pondelok televízor, vypnete ho v nedeľu a každý deň môžete sledovať kvalitný futbal od Ligy majstrov až po domáce súťaže. To isté platí aj o hokeji, ktorý taktiež rád sledujem.
Slovan v súčasnosti nemá príliš veľkú konkurenciu na domácej scéne. Prospelo by lige, ak by z času na čas získal titul aj iný klub?
Možno si musíme zvyknúť na to, že tak ako v Nemecku desaťročia kraľuje Bayern Mníchov a len občas sa mu niekto pripletie do cesty, podobne to bude aj so Slovanom u nás. Samozrejme iba v prípade, že bude naďalej dobre manažovaný. Pokojne môžu slovenskej lige vládnuť desaťročia.
Slovan je klub s bohatou históriou. Je odsúdený na to, aby hral prím a absolútne nie som prekvapený, že rok čo rok valcuje domácu súťaž.
Čím dlhšie bude trvať chuť Ivana Kmotríka Slovan držať hore, tým to bude lepšie pre celý slovenský futbal. Toto cestou Ivana pozdravujem a držím mu palce. Poznáme sa roky, ešte z čias, keď pôsobil v Artmedii Petržalka.
Reprezentačný futbal zažíva vydarené obdobie. Po účasti na ME má tím vedený Francescom Calzonom šancu vybojovať si miestenku na MS.
Máme tam silnú generáciu hráčov, ktorá je na vrchole. V top forme sú Milan Škriniar, Stanislav Lobotka, Dávid Hancko či Ondrej Duda.
Sú to hráči európskej kvality. Pridáva sa k nim Dávid Strelec. Hrávajú v špičkových kluboch a bol by hriech nevyužiť túto generáciu na to, aby postúpili na záverečný turnaj majstrovstiev sveta.
