Narodil sa v Nemecku, kam sa presťahovali za prácou rodičia. Ako 23-ročný prišiel prvý raz na Slovensko a už tu zostal.
Vyhral voľby starostu v Uhrovskom Podhradí, kde tento rok založil klub Real C. F. a postaral sa priam o svetovú raritu.
Uhrovské Podhradie sa stalo najmenšou slovenskou obcou, ktorá má svoj futbalový klub. Žije v nej 43 obyvateľov a v kádri tímu, ktorý ju reprezentuje, je 38 hráčov.
Po štúdiu sa zamestnal vo firme, ktorú zastupoval v Nemecku i v Anglicku. Pracovné povinnosti ho pred devätnástimi rokmi priviedli do Bánoviec nad Bebravou.
Začal podnikať, jeho spoločnosť sa venuje obchodovaniu v strojárstve, vlastní aj autoservis v neďalekom Uhrovci.
Oženil sa so Sandrou, je otcom troch dcér: Alma má dva, Lina štyri a Mila sedem rokov.
"Od príchodu som sa na Slovensku dobre cítil, nemal som dôvod odísť. Náročné bolo zvládnuť jazyk. Najprv som absolvoval krátky kurz a potom som sa zdokonaľoval v častej komunikácii najmä s terajšou manželkou.
Po viac ako roku som sa dohovoril, ale trvalo ďalších päť, kým som slovenčinu ovládal na podobnej úrovni ako teraz," približuje Javier Linde Esteban, ktorý nemá ani slovenské, ani nemecké občianstvo, teda ani jednej krajiny, v ktorých prežil celý doterajší život.
Rozveselí ho slovenský folklór
Do Španielska sa vyberie najmä v lete na dovolenku a návštevu rodiny a priateľov.
"Rodičia sa z Nemecka vrátili domov a v Španielsku žije aj brat a ostatní príbuzní. Iba moja sestra sa usadila ako ja na Slovensku, býva v Novom Meste nad Váhom.
Španielsko, Nemecko i Slovensko sú v Európskej únii, nepovažoval som za dôležité, aby som mal aj iné občianstvo ako španielske, nikdy som to nemusel riešiť."
Stále sa cíti ako Španiel. "Ale vyrastal som v Nemecku, v meste Remscheid blízko Kolína nad Rýnom, mám veľa aj z nemeckej povahy, nerobí mi problém disciplína či dôslednosť. Ak porovnávam Španielov a Slovákov, cítim veľa rozdielov.
Prejavujú sa najmä v temperamente. Nestresujeme sa, zachovávame pokoj, pre nás často platí známe maňana," usmieva sa a dodáva svoju definíciu.
„V Španielsku sa pracuje, aby sa žilo. Na Slovensku sa žije, aby sa pracovalo.“
Aj budúcnosť spája so Slovenskom. Viaže ho k nemu práca i rodina.
"V podnikaní sa mi celkom darí, hoci nás čaká trošku náročnejšie obdobie. Bude menej práce, čo súvisí s celkovou situáciou vo svete. Ale to je bežné, v podnikaní zažívate lepšie i horšie časy.
Spolupracujem so slovenskými firmami, ktoré sa venujú strojárskej výrobe, a obchodujem najmä s Nemeckom, ale napríklad aj s Rakúskom."
Čítajte viac Zatiaľ som stále trénerom Slovana. Weiss spomínal Kajrat, dôvod prehry Trnavy aj fanúšika, ktorý ho urážal
Manželka pochádza z Trenčína, ale rovnako ako on hovorí aj španielsky a nemecky.
"Aj s dcérami sa bavíme v týchto jazykoch, dokonca aj najmladšia Alma sa ich už pomaly učí. Najviac však komunikujeme po slovensky. Páči sa mi slovenská kultúra, najmä váš folklór, ľudové tance i piesne.
Sú veselé, vždy vo mne vyvolávajú dobrú náladu. Mojím obľúbeným spevákom je Miro Žbirka a skupina Elán. Pesničky Biely kvet, 22 dní, Kočka sú parádne. Španielsko milujem, ale čo máte lepšie, to je hymna. Keď zaznie Nad Tatrou sa blýska, mám po celom tele husiu kožu."
Španielsky starosta nemal súpera
Do Uhrovského Podhradia, ktoré je na skok od Bánoviec, sa vybral hľadať vhodný pozemok na chalupu. Zapáčilo sa mu pekné a pokojné prostredie.
Presťahoval sa s celou rodinou. Keď sa tam udomácnil, často sa s ďalšími nespokojnými obyvateľmi bavili, ako by mohla obec lepšie fungovať.
Blížili sa voľby 2018 a navrhol niekoľkých kandidátov na post starostu. Nik však nemal záujem. Padlo aj jeho meno, myslel si, že cudzinec sa o takúto funkciu ani nemôže uchádzať.
"Preverovali sme si to a zistili sme, že zákon to umožňuje. Dokonca starosta nemusí ovládať ani jazyk, nie je to podmienka.
Paradoxne však nemôžem voliť prezidenta či hlasovať v parlamentných voľbách," vysvetľuje.
Na voľbách sa zúčastnilo 31 ľudí, hlas mu dalo 28. V ďalších už protikandidáta nemal… V Uhrovskom Podhradí šéfuje sedem rokov.
V neprejazdnej dedine na konci sveta bývajú zväčša starší ľudia, vekový priemer je okolo päťdesiat rokov.
Ale keď prídu chatári, Uhrovské Podhradie ožíva. Hoci má len 43 obyvateľov, na jeho teritóriu sa nachádza raz toľko domov či chát.
Po nástupe španielskeho starostu sa všeličo zmenilo k lepšiemu. Zrekonštruovali kultúrny dom, ktorého súčasťou je opäť aj pohostinstvo, ktoré predtým zavreli, lebo sa nedokázalo uživiť.
V obci organizujú rôzne podujatia, najmä v čase fašiangov, lákadlom je Uhrovský hrad priamo nad ňou, ktorý postupne rekonštruujú, má kastelána i expozíciu, v máji tam organizujú tradičný rínok.
"Keď som začal chodiť do Podhradia, na parkovisku stávali dve-tri autá. Teraz sú dni, keď ich je tam aj päťdesiat.
Táto oblasť sa stáva čoraz atraktívnejšia, ľudia sem chodia na turistiku, lákadlom je hrad, výstup na Rokoš, Jankov vŕšok…
Rád chodím do Tatier, ale pre mňa je najkrajšie Uhrovské Podhradie a jeho okolie," vraví Javier, ktorý pracuje na tretinový úväzok.
„Obec má málo peňazí, zo starostovania sa žiť nedá, lebo už by sme nemali prostriedky na iné aktivity. Toto môže robiť len ten, kto seba i rodinu uživí inak.“
Doma sú v Horných Našticiach
Keď prvý raz navrhol, aby v dedine založili futbalový klub, všetkých pobavil. Ani on to najskôr nemyslel smrteľne vážne, len nadhodil tému, aby mali o čom chlapi v krčme debatovať.
Veľký fanúšik Realu Madrid hrával v Nemecku a neskôr aj na Slovensku futbal, hoci vždy len v regionálnych tímoch na amatérskej úrovni.
„Mnohí chceli hrať v útoku, ale ja som nastupoval najradšej v obrane a pre mňa bolo vždy veľkou motiváciou ubrániť najlepších hráčov súpera,“ zdôrazňuje 42-ročný Španiel.
V Uhrovskej doline donedávna pôsobilo viacero mužstiev.
"Zlomovým bodom bol covid. Po ňom skoro všetky zanikli – v Žitnej, Našticiach, Kšinnej… Futbal sa udržal len v Uhrovci, ktorý hrá v šiestej lige.
Sú aj obce, v ktorých žije tisíc obyvateľov, ale klub nemajú. Toto všetko ma inšpirovalo a povedal som si, možno to vyjde, a ak nie, nič sa nestane."
Čítajte viac Si normálny? Ty primitív, zoberte ho preč! Weissa rozladili hanlivé pokriky fanúšika, rozhovor ukončil predčasne
V dedine majú obecný úrad, kultúrny dom a cintorín. Na futbalové ihrisko by nenašli ani potrebnú plochu.
"Museli sme najskôr vyriešiť, kde budeme hrávať. Najbližšia obec Žitná leží len dva kilometre od nás. Tam by futbal radi privítali, ale videl som, že ihrisko by potrebovalo veľké investície, bolo hrboľaté a trochu z kopca.
Napokon sme našli najlepšie podmienky v Horných Našticiach, kde som kedysi aj hrával. Od Podhradia je vzdialené päť kilometrov."
Vyhrnuli si rukávy, lebo aj príjemný areál medzi stromami museli revitalizovať. Upravili ihrisko, trávnik, vynovili tribúnu, šatne, sociálne priestory, vymaľovali a vybudovali aj detské ihrisko.
To všetko napriek tomu, že Španiel nie je majiteľom areálu.
„Toto všetko sa nerobí každý rok. Areál bude teraz slúžiť ľuďom dlhší čas. Keby sme o rok zanikli, bol by to problém. Verím však, že v Horných Našticiach vydržíme dlho. Pre mňa je podstatné, aby sa tam ľudia cítili príjemne.“
Zároveň sa pustili do skladania mužstva.
„Oslovili sme chlapov z okolia, ktorí už skončili s futbalom alebo pôsobili v tímoch, ktoré zanikli. Väčšina sa poznala, ale bolo dôležité dať dokopy partiu, ktorá by si sadla. Najmladší hráč má 19, najstarší 58 rokov.“
Na futbale celé rodiny
V lete sa tak na futbalovej mape objavil úplne nový klub: Real C. F. Uhrovské Podhradie. Z obce pochádza tréner Dušan Duranzia a v tíme nechýba starosta a majiteľ klubu Javier Linde Esteban.
Začali v najnižšej, deviatej lige. Pohybujú sa v strede tabuľky. Hráči hrajú zadarmo, ale majiteľ už investoval do klubu nemálo prostriedkov.
Nakúpil aj lopty, dresy, tričká, športové súpravy, aby mužstvo vystupovalo aj mimo ihriska v jednotnom oblečení a na úrovni reprezentovalo klub i obec. Slovenský Real má svoje logo i hymnu.
Javier tvrdí, že najťažšie bolo získať pre tento projekt ľudí.
"Aby klub fungoval, na to jeden človek nestačí. Môj najbližší tím tvoria tréner, hospodár, vedúci mužstva, pomáhajú aj viacerí hráči. Každý je rád, keď sa čosi robí, keď sa organizujú akcie, ktoré ho potešia, ale je len málo takých, ktorí chcú aj pomáhať.
Kto dnes niečo spraví pre druhých a úplne zadarmo? Keď však potrebujem v obci s niečím pomôcť, vždy sa nájdu nejakí obetaví dobrovoľníci. Zoberie to veľa síl, ale na konci máte potom dobrý pocit."
Čítajte viac A dosť! Rozhodca sa s nespratnými fanúšikmi nemaznal. Zápas predčasne ukončil, zasiahol ho hodený predmet z tribúny
Na zápas s Dežericami zavítalo vyše 600 divákov, čo bolo skoro pätnásťkrát viac, ako je počet obyvateľov obce.
"Vnímam to ako prvotnú eufóriu, všetci boli zvedaví. Na zápasy chodia aj ľudia z našej dediny, hoci nikdy nepatrila medzi futbalové.
Mňa by najviac potešilo, keby sme oslovili celé rodiny. To nie je len o zápase. Mala by to byť rodinná záležitosť. To je na tom úplne najkrajšie."
Domnieva sa, že fanúšikov prilákal aj názov klubu, ktorý nie je u nás bežný.
„Možno to u niekoho vyvolá úsmev, ale my sa chceme baviť. Tak prečo nie Real? Keby sme sa volali Spartak alebo Partizán, asi si nás nik ani nevšimne. A tiež by sme sotva niekoho zaujali, keby sme založili klub v dedine s tisíc obyvateľmi. Takých je na Slovensku množstvo.“
Vulgarizmy na futbal nepatria
Javier nekopíruje len názov obľúbeného klubu. Za jeho iniciálky si dosadil hodnoty: R – rešpekt, E – eufória, A – ambície, L – lojalita, C – charakter, F – férovosť.
Tieto zásady, ktorými sa klub riadi, si môžu diváci prečítať v areáli štadióna. A takisto aj nápisy na tabuliach, ktoré upozorňuje na častý nešvár na veľkých i malých štadiónoch na celom Slovensku:
Šport spája, vulgarizmy rozdeľujú. Hráme férovo na ihrisku i v hľadisku. Futbal áno – vulgarizmy nie. Nerešpektovanie rovná sa opustenie areálu.
"Som futbalový fanúšik, ale nie futbalový fanatik. Fanatizmus – nielen na štadiónoch – nemám rád. Na španielskych staniciach sledujem všetky zápasy Realu. Chodil som naň, keď hral v Nemecku.
Bol som sa pozrieť aj na štadióne Realu a dúfam, že raz budem sedieť v jeho hľadisku aj na súboji s Barcelonou či Atléticom. Okrem toho držím vždy palce aj slovenskej reprezentácii. Jedinou výnimkou by bolo, keby narazila na Španielov. Veľmi ma potešilo, keď nedávno zdolala Nemecko."
Rád by videl svoj Real o niekoľko súťaží vyššie. Momentálne však výsledky a postup nie sú prioritou.
„Na prvom mieste je vždy zábava. Potom prídu aj výhry. V športe musíte mať ambície, ale najprv chcem, aby sa klub zakorenil vo futbalovom prostredí a rozvíjal sa. Páčilo by sa mi, keby sme mali v budúcnosti aj mládežnícky či ženský tím. Ktovie, čo bude o päť či desať rokov.“
Odhaľuje aj veľkú túžbu skrytú v kútiku duše.
"Fantastické by bolo, keby sme si raz zahrali proti veľkému Realu. To sa asi nikdy nestane, ale snívať môže predsa každý.
Viem, že Real občas absolvuje rôzne benefičné, charitatívne zápasy. Alebo by sme radi privítali slovenský špičkový tím – Slovan či Trnavu.
Keby najväčší slovenský klub hral proti najmenšiemu, malo by to tiež náboj. To by prilákalo pozornosť verejnosti. A ziskom z takého zápasu by sme mohli podporiť tých, ktorí to potrebujú."
O tom, koľko ho už stál jeho klub, nechce hovoriť.
"To je nepodstatné. Ak začnete špekulovať, či sa to oplatí, alebo nie, je to zlé. To nie je o tom, na tomto sa nedá zarobiť. S tým som vstúpil do futbalu. Prvý zápas sme hrali v Miezgovciach.
Vítal nás ich starosta so slovami, že ich klub existuje už vyše šesťdesiat rokov. To je úžasné. A aj veľká výzva. Aj keď tu ja už nebudem, ale klub bude stále žiť. To, koľko peňazí ma to stálo, nebude potom ani trochu dôležité.“
