Narodil sa 22. mája 1946 a bol ofenzívnym stredopoliarom Manchestru United a reprezentácie Severného Írska.
V trinástich ho odmietli z miestneho tímu Glentoran – vraj bol „príliš malý a slabý“. O tri roky neskôr si ho však všimol skaut Manchesteru United Bob Bishop, ktorý poslal legendárnu správu trénerovi Mattovi Busbymu:
„Myslím, že som našiel geniálneho chlapca.“
Čarodejník s loptou George Best bol členom slávnej generácie Busby Babes, ktorá priniesla Manchestru United prvý Európsky pohár majstrov v histórii klubu v roku 1968. V tom istom roku ho v tradičnej ankete France Footballu vyhlásili za najlepšieho futbalistu Európy.
Mal dvadsaťdva rokov a pred sebou kariéru, ktorá mohla byť večná. Ale George Best sa nikdy nestal nesmrteľným v klasickom zmysle. Stal sa mýtom – a mýty často vznikajú z tragédií.
V početných anketách sa umiestňoval medzi najlepších hráčov na svete všetkých čias a v rodnom Severnom Írsku bol považovaný za futbalového Boha. Za 10 rokov strávených v United odohral 466 zápasov a strelil 178 gólov.
George Best žil v čase, keď futbalisti ešte neboli obklopení armádami PR manažérov a agentov. Boli hviezdami v surovej podobe. Best sa stal prvým futbalovým sexsymbolom – objavoval sa na titulných stranách módnych časopisov, mal vlastný butik, bol obklopený krásnymi ženami a rýchlymi autami.
Bol známy svojimi dlhými čiernymi vlasmi, šarmom a extravagantným životným štýlom. Nedokázal odolať mnohým nerestiam. Alkohol, nočný život, krásne ženy.
To všetko pre neho boli výzvy, s ktorými sa nedokázal vyrovnať. Best si užíval chvíle na vrchole slávy a milovali ho bohatí aj ľudia z robotníckej triedy. Mal všetko. Ženy ho uctievali, pretože ho rešpektovali muži a muži ho rešpektovali, pretože ho uctievali ženy.
Jeden z jeho pamätných výrokov vystihuje jeho životný štýl: „V roku 1969 som sa vzdal žien a alkoholu. Bolo to najhorších 20 minút môjho života“. Ale takých vyjadrení mal viac. „Spal som s najmenej 2000 ženami bez toho, aby som ich musel zvádzať. Stačilo povedať: Ahoj, som najlepší hráč Manchestru United.“
A Best nikdy neskrýval svoje problémy. Dokonca ich ironizoval. Keď ho novinári raz obvinili, že premárnil svoj talent, odpovedal: „Áno, ale bolo to úžasné premárnenie.“
Promiskuitný život ho stál kariéru, ale nakoniec aj život. Z vrcholového futbalu odišiel ako 26-ročný. Nasledujúcich 11 rokov strávil hraním za druholigové kluby po celom svete a v roku 1983 definitívne ukončil kariéru.
Na dno sa dostal už o rok neskôr. V roku 1984 si odsedel dva mesiace vo väzení za šoférovanie pod vplyvom alkoholu a útoky na policajtov. V roku 1988 sa jeho priatelia zišli na priateľský zápas, aby vyzbierali peniaze, aby zabránili jeho bankrotu. Získali pre neho 75-tisíc libier.
Jeho 30-ročný boj s alkoholom opäť zaplnil titulky novín v marci 2000. George Best bol prijatý do nemocnice s problémami s pečeňou a od nemocničného personálu dostal prísne varovanie: Prestaňte piť, inak vás to zabije.
Ale on si šiel svoje… Jeho postoj vystihuje niekoľko nezabudnuteľných citátov…
„Veľa peňazí som minul za pitie, dievčatá a rýchle autá. Zvyšok som len tak rozhádzal.“
„Keby som mal na výber, či prekľučkovať cez štyroch hráčov a dať gól Liverpoolu, alebo skončiť v posteli s Miss World, bola by to ťažká voľba. Našťastie som zažil oboje.“
Ale predniesol aj smutnejšie a varovnejšie vety. Keď sa ho kedysi pýtali, čo by poradil vychádzajúcej hviezdičke Paulovi Gascoigneovi, aby si nepokazil kariéru, len sa trpko usmial: „Ako by som mu mohol dávať rady po tom, čo som robil?“
Do nemocnice ho opäť prijali v roku 2001 pre problémy s pľúcami. V roku 2002 podstúpil štátom financovanú transplantáciu pečene v King's College Hospital.
3. októbra 2005 bol Best prijatý na jednotku intenzívnej starostlivosti, kvôli infekcii obličiek, ktorú dostal v dôsledku užívania liekov, ktoré mu mali zabrániť pokračovať v pití. Britský bulvár zverejnil 20. novembra jeho fotografiu na nemocničnom lôžku, kde poslal správu: „Neumieraj ako ja.“
Zomrel 25. novembra 2005 vo veku 59 rokov. Na jeho pohrebe v rodnom Belfaste sa zišlo asi 100 000 ľudí, ktorí sa napriek celodennému dažďu prišli pokloniť najlepšiemu futbalistovi Severného Írska a jednému z najlepších hráčov všetkých čias.
Jeho krajania vzdali hold aj tým, že po ňom pomenovali medzinárodné letisko v Belfaste a na výročie jeho smrti vydala Ulster Bank milión päťlibrových bankoviek s jeho podobizňou. Fanúšikovia si ho budú pamätať ako skvelého hráča, ktorý stál bok po boku s tými najlepšími.
Na jeho hrobe stojí jednoduchý epitaf: „George Best – 1946–2005. Maradona good. Pelé better. George Best.“