Šikovný útočník a špecialista na exportné priame kopy, z ktorých niektoré sú aj ozdobou sociálnych sietí, v stredu odohral napínavý pohárový zápas proti Dunajskej Strede. Jeho Gabčíkovo po veľkej bitke vypadlo (0:1), na druhý deň sa však s nami podelil o svoju nevšednú futbalovú story.
Keď hrá v Gabčíkove Dunajská Streda, vždy je to veľká vec, však?
Samozrejme. Pre celé naše mestečko to je futbalový sviatok. Dlho sme sa na nich chystali, veď pre miestnych ľudí hádam atraktívnejší súper už prísť nemôže. Dunajská je akoby za plotom, akési žitnoostrovské derby.
V Trsticiach nám povedali, že Slovan je Slovan, z pohľadu atraktivity lepší súper…
Rozumiem. Kto by si proti nim nechcel zahrať, však? Možno by sa tu zišlo ešte viac ľudí, ale ani na DAC ich nebolo treba špeciálne pozývať.
Cez víkend ste zdolali „béčko“ Dunajskej Stredy (3:2), cez týždeň s DAC vypadli v pohári (0:1). Beriete takýto sumár?
Hrali sme fakt dobre. V niektorých úsekoch som mal pocit, že Dunajskostredčania sa nás zľakli a naťahovali čas. To je predsa prejavenie rešpektu voči nám. Mali sme tutovky, nie jednu. Škoda, lebo keby sme vyrovnali, tak… Viete čo? Domnievam sa, že aj hráči DAC z nás boli prekvapení. Vôbec im nebolo všetko jedno.
Prehrať s prvoligistom po takomto priebehu musí byť na infarkt…
Ale je v tom tiež kus hrdosti. Bavili sme sa o tom v šatni, keď prehráte najtesnejším rozdielom, bolí to, lebo ide o milimetre. Možno jedna dobrá akcia, jeden vydarený útok. Keby sa k nám trošku priklonilo šťastie, všetko mohlo dopadnúť inak.
Čítajte viac Slávny Karol Jokl dusil v sebe emócie. Skonal po osudnej prehre
Môžete mať vôbec rešpekt z našich ligistov, keď ešte v lanskej sezóne ste hrávali za české Teplice?
Musíte ho mať. Pred každým. Aj pred tými, ktorí hrajú v nižších súťažiach, lebo takíto futbalisti sa zvyčajne nabudia a odohrajú životný zápas. Na druhej strane, všetko s mierou, ani ligových tímov sa netreba báť. Z Dunajskej Stredy si na zadok nesadnem.
Váš prestup zo – v tom čase – štvrtoligového Gabčíkova do českej najvyššej súťaže vyvolal veľký ohlas…
Vôbec som to nečakal, ale chápem, nedeje sa to každý deň. Mám pocit, že prvé týždne som strávil na telefóne, všetci mi volali, gratulovali, pýtali sa ma. Potom som to začal triediť, už som nereagoval na každé zvonenie, lebo by som sa zblánil.
Keď už spomínate mobil, je pravda, že agentovi ste ho najprv položili?
Dobre, že to spomínate, hneď mi je veselšie. Volal mi, ja som však o Tepliciach dovtedy veľa nevedel. Napadlo mi, že to bude nejaký druho, či treťoligový klub. Povedal som, že ďakujem, ale nemám záujem. A položil telefón. O desať sekúnd mi opäť vyzváňal.
A zodvihli ste…
Ale hej, rýchlo na mňa „vyblafol“, že to nie je žiadna druhá, či tretia liga, ale najvyššia súťaž. To ma prebralo, zároveň som však onemel.
Akoby ste tým agentom príliš neverili…
Dávnejšie som mal zlé skúsenosti. Jeden pán ma viackrát povodil za nos. Bol som z toho taký frustrovaný, že slovo agent som nechcel ani len počuť a túto agendu som si chvíľu riešil sám.
Ešte ako hráč druholigového Trebišova som mal za sebou pomerne vydarenú sezónu, agent ma odhováral, aby som s klubom podpísal novú zmluvu, naopak, sľuboval mi hory doly, že mi vybaví niečo oveľa lepšie.
No dopadlo to tak, že zatiaľ čo ja som sa doma poctivo pripravoval na nový ročník, on sa mi prestal ozývať. A nielen to, ešte ma obral aj o peniaze – našťastie nie o veľké.
Prestup do Teplíc musel byť obrovský skok…
Pár mesiacov pred transferom som tam bol na skúške. Iste, bolo to zrazu úplne niečo iné, ale stále som si vravel, že ak budem obklopený hráčmi s takou kvalitou, že to prekonám.
Že sa dostanem na ich úroveň. Napokon, stále sa vraví, že s kvalitou spoluhráčov rastiete aj vy, nie? Veril som si. Na skúške sa mi darilo, prakticky všetko mi vychádzalo, užil som si to. Neskôr sa mi ozvali, že pre mňa majú zmluvu.
Ako je vôbec možné, že hráč, ktorý zaujal v Česku, predtým pôsobil v našej štvrtej lige?
Chápem, povedali by ste si, že o takejto súťaži vôbec nebudú mať v klube, akým sú Teplice, prehľad. Sám neviem, ako k tomu došlo. Ako sa k nim dostala informácia o mne.
Môj súčasný agent má bohaté kontakty, možno preto. Tréner Zdenko Frťala dokonca vycestoval na náš zápas do Lednických Rovní. Mal to štyristo, či päťsto kilometrov.
Vedeli ste o tom, že sedí na tribúne?
Vôbec. Až po stretnutí. Bol tam inkognito. Zrejme, aby som nebol zbytočne v strese. Veľmi mi to však nepomohlo, lebo práve v ten deň som hral s horúčkou. Ale zvládli sme to. A zrejme aj ja.
Čítajte viac Vo vrecku nosil kúsok zostrelenej americkej stíhačky. Pána Balkánu zabili tam, kde sa cítil najbezpečnejšie
Napokon z toho bola len sezóna v Tepliciach. Ľutujete niečo?
Asi nie. Nechcem na to moc myslieť, ani sa v tom rýpať. Je to ako to je. Vliekli sa so mnou zranenia, ale to asi patrí k tomu, lebo dosiaľ sa mi vyhýbali. Navyše, mal som aj nejaké osobné problémy, ktoré mi tiež po futbalovej stránke neprospeli. Ale je to minulosť.
Váš najsilnejší zážitok z Česka?
Mám dva. Prvý, keď som sa pýtal asistenta trénera, že kedy bude mať teplické „béčko“ zraz na víkendový zápas, on sa však na mňa pozrel s tým, že prečo mu dávam takéto otázky, keďže zajtra cestujem s prvým tímom na zápas do Hradca Králové. Celý večer som nespal.
Mohol to byť krásny debut, žiaľ, na konci zápasu vám VAR neuznal gól…
V poslednej minúte. Kvôli nejakému dvojdotyku. Bolo to silné, nastúpil som na 30 minút a ten chvíľkový pocit, že som rozhodol, bol neskutočný. Neviem, či som v kariére pocítil niečo silnejšie. Kričal som, plakal, v hlave som mal všetky zlyhania, odriekania, jednoducho niečo skvelé. Škoda, že mi ten gól vzali.
Podobné pocity som zažíval v zápase so Slaviou Praha pred vypredaným Edenom. Tiesnilo sa tam 20-tisíc divákov. Keď som dostal pokyn od trénera, v hlave sa mi začali miešať myšlienky. Ako a kde som začínal s futbalom a zrazu stojím pred plným kotlom. Mal som čo robiť, aby som sa pri postrannej čiare nerozplakal.
Čo vám v klube povedali, keď ste odchádzali?
Koniec bol všelijaký. Pred záverom sezóny som sa v rezervnom tíme konečne rozohral. Posledných šesť zápasov som nastúpil v základnej zostave, strelil päť gólov a na dva či tri prihral. Chytal som formu, chcel som sa s trénerom „áčka“ otvorene porozprávať.
Čítajte viac Človeče, veď ty si totálne na mol. A o pár minút sa začal zápas, ktorý vošiel do dejín
Povedal mi, že aj naďalej mám jeho dôveru, ale šanca, že budem hrávať v prvom mužstve, momentálne veľká nie je. Šiel som teda na dovolenku, čakal na ďalšie ponuky, no nakoniec som to vyhodnotil tak, že najlepšie bude vrátiť sa do Gabčíkova, keďže postúpil zo štvrtej ligy.
Vedel som, že tu budem mať zaručenú minutáž a tiež pocit, že som doma. Mám rád, keď sa na mňa tím spolieha. Možno som spravil jeden krok späť, ale ktovie, čo ak na mňa teraz čakajú dva vpred? Teraz sa už len opäť poriadne naštartovať, zatiaľ sa mi to darí.
Ťažko sa nám však verí, že o hráča Teplíc nebol záujem v lepších kluboch ako je Gabčíkovo…
Správne tušíte. No nebolo to až také enormné. Ozvalo sa mi pár klubov z druhej ligy, ktoré nebudem menovať, ale ponúkané podmienky ani ich vízia ma nejako špeciálne neoslovili.
Je to s peniazmi v 2. lige naozaj také zlé?
Veľmi. Celé to je smutné. Neraz sa stane, že hráči idú radšej do tretej, či štvrtej ligy, lebo finančne sú na tom omnoho lepšie. Iste, v druhej najvyššej súťaži ste oveľa viac na očiach, do prvej ligy je odtiaľ bližšie, ale… To, čo ponúkajú niektoré druholigové družstvá, ma dokázalo veľmi prekvapiť. Samozrejme, že nemilo.
O akých peniazoch sa bavíme?
Nechcem strieľať len tak od brucha, ale pred pár rokmi som sám zažil, že mi ponúkali mzdu na úrovni robotníka pri páse. Hovoríme vyslovene o podpriemernej mzde.
Čítajte viac Neboj trénerko, keď Nemci ucítia môj dych, pôjdu do kolien. Slávny stopér bol stelesnením mužnosti. Odišiel priskoro
Čiže žiadnych dve-tri tisíc…
Určite sú aj kluby, ktoré túto súťaž berú vážne a dokážu zaujať peniazmi, zabezpečiť stravu aj ubytovanie, ale naposledy, čo som tam hrával, som počúval skôr o nehoráznych peňažných podmienkach bez ďalších benefitov.
V treťoligovom Gabčíkove sú k vám štedrejší?
Môžeme to takto nazvať. Ale je to tak aj preto, že som si vzal na starosť trénovanie kategórie U13. Pomáham tiež vo firme, ktorú vlastní rodina mojej budúcej manželky. Čiže jedno s druhým, je to takto lepšie.
Pred pár rokmi ste vraj robili aj kuriéra. Dnes už nemusíte?
Uživím sa aj inak, ale keď treba, sadnem si aj za volant dodávky. Hocikedy, veď nie som žiadny Cristiano Ronaldo. Kedykoľvek pomôžem. Ide o firmu s reklamnými predmetmi, od textilu cez peračníky až po perá, všetko, čo sa dá vytlačiť alebo pogravírovať.
Napadlo vám niekedy, že sa vám už nechce dávať góly?
Fúha… Hlavou mi prebleslo kadečo, zamýšľal som sa, čo a ako ďalej, či to má s futbalom perspektívu, ale že či ma baví dávať góly? To veru nie. Chvalabohu. Samozrejme, že keď som prežíval horšie obdobia, dostavili sa aj pochybnosti, potom si však poviem, že som vydržal už aj horšie. Momentálne si to užívam, som doma, darí sa mi, aj strelecky, máme kvalitný tím a dobrý kolektív.
Vyčítate si niečo?
Človek si veci premieta. Čo mohol v živote urobiť lepšie. Ale nejdem sa bičovať, nezmením to. Toto je moja kniha, toto som do nej doteraz napísal. Riešim prítomnosť a budúcnosť, nič viac.
Čítajte viac Z pekárne na štadión smrti: Neuveriteľný príbeh FC Start. Pravda a mýty o temnom zápase v Kyjeve
V 27 rokoch je útočník v najlepšom futbalovom veku… Asi ho nechcete „premárniť“ v Gabčíkove, však?
Nechcem sa už popáliť. Ambície mám, ale nebudem na seba vytvárať tlak. Človek sa predsa potrebuje zobudiť s tým, že má prečo robiť a na čom makať. Zbrane neskladám, užívam si každý „gabčíkovský“ tréning či zápas. Ostatné neriešim.
V registračnom preukaze máte uvedených niekoľko sezón za Slovan Bratislava, ďalšie ako kmeňový hráč DAC… Ak by ste sa raz mali do jedného z nich vrátiť, ktorý si vyberiete?
Otázka za milión. (úsmev) Podľa srdca asi Dunajskú Stredu, predsa len žijem na Žitnom ostrove, ale ak by som hľadel na ambície a možnosť si raz zahrať v Lige majstrov, potom by som šiel na Tehelné pole.
Zdá sa, že DAC veľmi neveríte, že by si raz mohol zahrať v LM…
Raz možno áno, ale momentálne si myslím, že európske súťaže nie sú pre tento klub tak ďaleko, ako donedávna, ale stále nie sú za dverami.
Po ôsmom kole patrí treťoligovému Gabčíkovu piata priečka s jednobodovým mankom na druhú Prievidzu – na nováčika celkom slušné. Viete o tom, že toto mesto hralo kedysi aj druhú ligu?
Povedali mi to. V klube o tom sú nejaké futbalovo-historické záznamy. Mám pocit, že jeden z miestnych rekordov som už aj prekonal, keď som dal najviac gólov v jednej sezóne.
A druhá liga v Gabčíkove? Dúfam, že raz by to mohlo vyjsť. Treba mať ambície, inak by to boli len také obyčajné stretnutia s tým, že si ideme zahrať „fotbálek“. Ale netreba hneď vykrikovať do sveta, že raz by sme tam chceli postúpiť. Samotná sezóna ukáže.
Čo po kariére? Jeden agent vás v živote sklamal, nelákala by vás takáto práca – poctivého a seriózneho agenta?
(smiech) Och, dajte s tým pokoj. Je mi to vzdialené, je to taký „kadejaký“ svet. Niektorí agenti spravili tejto brandži veľmi zlé meno. Aj tým dobrým. Zistil som však, že ma baví trénovanie, že ma to napĺňa a dodáva novú energiu. Toto je cesta, po ktorej by som sa chcel vydať.
